KNIHA 3
Autorka: J. K. Rowling Vydavateľstvo: Ikar (v r. 2001) Počet strán: 440 s. Väzba: tvrdá Rozmer: 125x200 mm Hmotnosť: 0,4850 kg
|
Fakty o knihe
zoznam zaujímavých faktov
Chyby
preklepy, chyby nájdené v knihe
Zaujímavosti
ostatné zaujímavé veci o/v knihe
|
Ukážka
ukážka z Väzňa z Azkabanu
Obsah kapitol
obsah jednotlivých kapitol knihy |
Objednaj si knihu: Kúpiť! Cena v slovenských e-shopoch:
|
UKÁŽKA Z KNIHY
Kapitola 3. RYTIERSKY AUTOBUS
Harry prešiel niekoľko ulíc, keď napokon klesol na nízky
múrik na Magnóliovom oblúku, zadychčaný od vlečenia ťažkého kufra. Sedel nehybne,
ešte stále zachvátený hnevom , a počúval, ako mu šialene tlčie srdce. No
po desiatich minútach, pretože bol na tmavej ulici sám, premohli ho iné pocity
- strach. Nech sa na to pozrel z hociktorej strany, nikdy nebol v horšej kaši.
Ocitol sa v bezvýchodiskovej situácii, za tmy vo svete muklov a nemal kam ísť.
A čo bolo najhoršie, pred chvíľou naozajstne čaroval, čo znamenalo, že ho celkom
iste vylúčia z Rokfortu. Tak veľmi porušil Nariadenie obmedzujúce čary mladistvých,
až ho prekvapovalo, že predstavitelia Ministerstva mágie sa ešte naňho nevrhli,
kým tu tak sedí. Harry sa striasol a pozrel sa na obe strany
Magnóliového oblúka. Čo s ním bude? Zatknú ho alebo ho jednoducho vyženú zo sveta
čarodejníkov? Myslel na Rona a Hermionu a bolo mu ešte mizernejšie. Harry si bol
istý, že aj keby sa dopustil trestného činu, Ron a Hermiona by mu ochotne pomohli.
Lenže obaja sú v zahraničí, Hedviga je tiež preč a on sa s nimi nemôže
spojiť. Nemal ani muklovské peniaze. Na spodku kufra v mešci
mu ešte zostalo trochu čarodejníckeho zlata, ale zvyšok dedičstva po rodičoch
ležal v trezore Gringottbanky v Londýne. Nikdy sa mu nepodarí dovliecť kufor až
do Londýna. Ibaže... Pozrel na svoj čarovný prútik, ktorý
ešte stále zvieral v ruke. Ak je už aj tak vylúčený (pri tejto myšlienke sa mu
srdce roztĺklo tak rýchlo, až ho zabolelo), nič sa nestane, ak bude čarovať ešte
troška. Po otcovi zdedil neviditeľný plášť. Čo keby začaroval kufor, aby bol
ľahký ako pierko, priviazal by si ho k metle, prikryl sa plášťom a letel do
Londýna? Mohol by si potom vybrať ostatné peniaze z trezoru a... začať život
vyhnanca. Bola to strašná predstava, lenže nemohol zostať sedieť na tomto múriku
naveky, inak by musel muklovskej polícii vysvetľovať, prečo je uprostred noci
vonku s plným kufrom čarodejníckych kníh a s metlou. Harry
znova otvoril kufor a hrabal sa v ňom. Hľadal neviditeľný plášť, ale prv ako ho
našiel, odrazu sa vystrel a obzeral sa okolo seba. Vzadu na
krku pocítil zvláštne šteklenie. Mal pocit, akoby ho niekto sledoval, hoci ulica
bola na pohľad pustá a z veľkých hranatých domov nedopadalo nijaké
svetlo. Znovu sa sklonil nad kufor, ale takmer vzápätí sa
zase vystrel a pevnejšie zovrel v ruke prútik. Skôr cítil, ako počul - niekto
alebo niečo stálo za ním v úzkej medzere medzi garážou a plotom. Harry prižmuroval
oči, aby dovidel do tmavej uličky. Keby sa to pohlo, vedel by, či je to len
zatúlaná mačka alebo niečo iné. "Lumos," zamumlal
Harry, na konci jeho prútika sa zjavilo svetlo a skoro ho oslepilo. Držal prútik
vysoko nad hlavou a múry na dome číslo dva s hrubou omietkou za zrazu zatrblietali,
garážové dvere sa leskli a medzi nimi Harry celkom jasne videl mohutné obrysy
niečoho obrovského s veľkými žiariacimi očami. Harry cúvol.
Potkol sa o kufor, prútik mu vyletel z ruky, keď natiahol ruku, aby stlmil pád,
a on tvrdo pristál v jarku. Ozvalo sa ohlušujúce TRESK a
Harry si rýchlo zakryl rukami oči pred oslepujúcim svetlom. S
výkrikom sa práve včas prekotúlil naspäť na chodník. V nasledujúcom okamžiku
presne na tom mieste, kde pred chvíľkou ležal Harry, pristáli dve obrovské kolesá
a reflektory. Keď Harry zdvihol hlavu, videl, že patria trojposchodovému,
krikľavofialovému autobusu, ktorý sa tu zjavil, akoby spadol z neba. Zlatými
písmenami bolo na prednom skle napísané Rytiersky autobus. Na
okamih si Harry pomyslel, či sa mu to pri páde nepomiešalo v hlave. Vtedy z autobusu
vyskočil sprievodca vo fialovej uniforme a hlasno začal oznamovať v nočnej
tme. "Vitajte v Rytierskom autobuse, pohotovostnom dopravnom
prostriedku pre čarodejníkov alebo čarodejnice v núdzi. Len vystrčte ruku, ktorou
čarujete, nasadnite a my vás odvezieme, kam budete chcieť. Moje meno je Stan
Shunpike a dnes večer budem vaším sprie..." Sprievodca odrazu
zmĺkol. Práve zbadal Harryho, ktorý ešte stále sedel na zemi. Harry rýchlo chytil
prútik a vstával. Zblízka videl, že Stan Shunpike je len o trochu od neho starší,
že má najviac osemnásť-devätnásť rokov, veľké odstávajúce uši a po tvári kopu
pupienkov. "Čo si sa váľal po zemi?" spýtal sa Stan a
zabudol na svoje profesionálne vystupovanie. "Spadol som,"
odvetil Harry. "Si spadol len tak?" chichotal sa
Stan. "Nespravil som to náročky," nahnevane odsekol Harry.
Jedno koleno na džínsach mal roztrhané a ruka, ktorou chcel stlmiť pád, mu
krvácala. Odrazu si spomenul, prečo spadol, rýchlo sa otočil a hľadel do medzery
medzi garážou a plotom. Reflektory Rytierskeho autobusu ju zalievali svetlom a
bola prázdna. "Na čo čumíš?" vyzvedal sa
Stan. "Bolo tam niečo veľké čierne," povedal Harry a neisto
ukazoval do medzery. "Niečo ako pes... ale obrovský..." Pozrel
na Stana, ktorý mal otvorené ústa. Harry s nepríjemným pocitom zbadal, že Stanov
pohľad sa presúva na jazvu na jeho čele. "Čo to máš na čele?"
spýtal sa Stan zrazu. "Nič," rýchlo odvetil Harry a zakryl
si jazvu vlasmi. Ak ho Ministerstvo mágie už hľadá, nechcel im to
uľahčiť. "Voláš sa?" chcel vedieť
Stan. "Neville Longbottom," povedal Harry prvé meno, čo mu
zišlo na um. "Takže tento autobus ," pokračoval rýchlo v nádeji, že Stana
odpúta, "povedal si, že ide hocikam?" "Uhm," hrdo prikývol
Stan, "kam len chceš, ak je to na zemi. Pod vodu nelezie." Znovu sa tváril
podozrievavo. "Dával si nám znamenie, aby sme zastavili, nie? Vystrčil si ruku
s prútikom, nie?" "Áno," rýchlo povedal Harry. "Počuj,
koľko by to stálo do Londýna?" "Jedenásť siklov," odpovedal
Stan, "ale za štrnásť dostaneš aj horúcu čokoládu a za pätnásť termofor a zubnú
kefku v takej farbe, akú si vyberieš." Harry sa znovu
prehrabával v kufri, vytiahol mešec s peniazmi a strčil Stanovi do ruky zopár
strieborných mincí. Potom so sprievodcom zdvihol kufor, na ktorom bola Hedvigina
klietka, a vyložili ho po schodoch do autobusu. Pod oknami
so záclonkami namiesto sedadiel stálo v autobuse šesť mosadzných postelí. V
svietnikoch pri každej posteli horeli sviečky a osvetľovali drevom obložené steny.
Malý čarodejník v nočnom čepci zo zadnej časti autobusu zahundral: "Teraz nie,
ďakujem, práve nakladám slimáky," a v spánku sa pretočil na druhý
bok. "Tvoja bude táto," zašepkal Stan a strčil Harryho
kufor pod posteľ hneď za vodičom. "Toto je náš vodič Ernie Prang. Ern, toto je
Neville Longbottom." Ernie Prang, postarší čarodejník s
hrubými okuliarmi, Harrymu kývol a ten si znovu nervózne prilepil ofinu na čelo
a sadol si na posteľ. "Poďme, Ern," prikázal Stan a usadil
sa do kresla vedľa Ernieho. Znovu sa ozvalo strašné TRESK a
Harry sa zvalil na posteľ, kam ho odhodilo, pretože Rytiersky autobus vyrazil
veľkou rýchlosťou. Harry sa zdvihol, hľadel cez tmavé okno a videl, že uháňajú
po celkom inej ulici. Stan s veľkým pobavením sledoval Harryho ohromenú
tvár. "Tu sme boli predtým, než si nás stopol," povedal.
"Kde sme teraz, Ern? Niekde vo Walesi?" "Uhm," odvetil
Ernie. "Ako to, že muklovia autobus nepočujú?" čudoval sa
Harry. "Tí?!" pohŕdavo precedil Stan. "Veď tí ani poriadne
nepočúvajú. Ani sa poriadne nepozerajú. Nikdy si nič nevšimnú..." "Radšej
zobuď madam Marshovú, Stan," povedal Ern. "O chvíľu sme v
Abergavenny." Stan prešiel okolo Harryho postele a zmizol
na úzkom drevenom schodisku. Harry hľadel von oknom a bol čoraz nervóznejší.
Ernie zrejme veľmi nevedel narábať s volantom. Rytiersky autobus stále vyliezal
na chodník, i keď do ničoho nevrazil - keď sa blížil, kandelábre, poštové
schránky a smetníky mu totiž uskakovali z cesty, a keď prešiel, vracali sa na
miesta. Stan zišiel dolu a za ním bledozelená čarodejnica
zakrútená v cestovnom plášti. "A sme tu, madam Marshová,"
veselo oznámil Stan, keď Ern dupol na brzdu a postele sa posunuli k predku
autobusu. Madam Marshová si priložila k ústam vreckovku a tackavo schádzala
dolu schodíkmi. Stan vyhodil za ňou jej tašku a zabuchol dvere, ozvalo sa ďalšie
mohutné TRESK a už sa rútili po úzkej vidieckej ceste a stromy im uskakovali z
cesty. Harry by nezaspal, ani keby cestoval autobusom,
ktorý by tak hlasno netrieskal a neskákal stomíľovými skokmi. Zvieralo mu žalúdok,
keď si znova pomyslel, čo sa s ním stane, a či sa už Dursleyovcom podarilo
stiahnuť tetu Marge na zem. Stan si otvoril Denného
Proroka a s jazykom medzi zubami ho čítal. Na Harryho z prednej strany pomaly
zažmurkala veľká fotografia muža s vpadnutou tvárou a dlhými, strapatými vlasmi.
Zdal sa mu akosi povedomý. "To je ten muž!" povedal Harry a
na chvíľu zabudol na svoje starosti. "Ten bol v muklovských
správach!" Stanley prevrátil noviny na prednú stranu a zasmial
sa. "To je Sirius Black," prikyvoval. "Jasnačka, že bol v
muklovských správach, Neville, kde si bol doteraz?" Povýšenecky
sa zasmial nechápavému výrazu na Harryho tvári, zobral prednú stranu a podal ju
Harrymu. "Mal by si viac čítať noviny,
Neville." Harry zdvihol noviny, aby naňho nedopadalo svetlo
sviečok, a čítal: BLACK
STÁLE NA SLOBODE | Sirius Black,
zrejme najpreslávenejší väzeň, aký obýval pevnosť Azkaban, stále uniká pred
dolapením, potvrdilo dnes Ministerstvo mágie. "Robíme
všetko, čo môžeme, aby sme Blacka znovu zaistili," prehlásil minister mágie
Kornelius Fudge dnes ráno, "a prosíme čarodejnícku verejnosť, aby zostala
pokojná." Niektorí členovia Medzinárodnej čarodejníckej
federácie kritizovali Fudgea za to, že o kríze informoval muklovského
premiéra. "Musel som to urobiť," podráždene odpovedal
Fudge. "Black je šialenec. Je nebezpečný pre každého, kto mu skríži cestu, či je
to čarodejník alebo mukel. Premiér ma ubezpečil, že sa ani slovkom nezmieni o
skutočnej totožnosti Blacka. A povedzme si na rovinu - kto by mu aj uveril,
keby niečo povedal?" Zatiaľ čo muklom oznámili, že nosí pri
sebe pištoľ (akýsi kovový prútik, ktorým sa muklo-via navzájom zabíjajú), čarodejnícka
verejnosť žije v obavách, že sa zopakuje masaker spred dvanástich rokov, keď
Black jedinou kliatbou zabil trinásť ľudí. |
Harry
pozrel do zastretých očí Siriusa Blacka, jedinej časti tváre, ktorá vyzerala
živo. Nikdy sa nestretol s upírom, ale na hodinách obrany proti čiernej mágii
videl ich obrázky a Black s voskovobledou pokožkou vyzeral presne ako upír.
"Hrozný, však?" povedal Stan, ktorý Harryho sledoval pri čítaní. "Zabil
trinásť ľudí?" spýtal sa Harry a vrátil stranu Stanovi. "Jedinou
kliatbou?" "Uhm," potvrdil Stan, "a to pred svedkami. Za
bieleho dňa. To bolo, čo, Ern?" "Ehm," zamračene povedal
Ern. Stan sa otočil v kresle a ruky položil na zadné
operadlo, aby lepšie videl na Harryho. "Black bol veľkým
stúpencom Veď-Vieš-Koho," povedal. "Čo? Voldemorta?"
vyhŕkol Harry bez rozmýšľania. Stanovi zbledli ešte aj
pupáky na tvári a Ern mykol volantom tak silno, že celá farma musela odskočiť,
aby sa vyhla autobusu. "Si spadol z jahody?" hlesol Stan.
"Prečo vyslovuješ jeho meno?" "Prepáčte," rýchlo sa
ospravedlňoval Harry. "Prepáčte, zabudol som..." "Zabudol!"
potichu opakoval Stan. "Moje nervy, srdce mi ide vyskočiť..." "Takže...
Tak teda Black bol prívržencom Veď-Vieš-Koho?" pripomínal Harry
ospravedlňujúco. "Ehm," povedal Stan a šúchal si hruď.
"Ehm, presne tak. Vraj bol veľmi blízky Veď-Vieš-Komu. Skrátka, keď malý Harry
Potter zvíťazil nad Veď-Vieš-Kým..." Harry si znovu nervózne
pripľasol ofinu. "Všetkých prívržencov Veď-Vieš-Koho vypátrali,
nebolo to tak, Ern? Väčšina z nich vedela, že je po všetkom, že Veď-Vieš-Kto
zmizol, a stiahli sa. No nie Sirius Black. Počul som, vraj si myslel, že keď
všetko prevezme Veď-Vieš-Kto, bude jeho priamym zástupcom. Skrátka,
Blacka zahnali do úzkych na prostriedku ulice plnej muklov a on vytiahol prútik
a vyhodil do luftu pol ulice. Odniesol si to jeden čarodejník a tucet muklov, ktorí
tam práve boli. Hrozné, čo? A vieš, čo urobil Black potom?" Stan pokračoval
dramatickým šeptom. "Čo?" spýtal sa Harry. "Smial
sa," povedal Stan. "Len tam stál a smial sa. A keď ta dorazili posily z
Ministerstva mágie, išiel s nimi celkom pokojne a stále sa smial ako blázon.
Lebo je blázon, vážne. Však, Ern, však je to blázon?" "Keď
nebol pred Azkabanom, tak je blázon určite teraz," pomaly odvetil Ernie. "Ja by
som sa radšej zabil, než by som ta mal vkročiť. Ale s prepáčením, tak mu treba...
po tom, čo urobil..." "Mali čo robiť, aby to zamaskovali,
však Ern?" "Výbuch plynu," zahundral Ern. "A
teraz utiekol," pokračoval Stan a znovu v novinách hľadel na vyziabnutú Blackovu
tvár. "Nikdy predtým nikto z Azkabanu neušiel, však, Ernie? By som bol zvedavý,
ako to urobil. Desivé, čo? Som si myslel, že proti azkabanským strážcom nemá
šance, čo, Ern?" Ernieho zrazu striaslo. "Rozprávaj
o niečom inom, Stan, je tu chlapec. Pri pomyslení na tých azkabanských strážcov
mám čudný pocit." Stan nevoľky odložil noviny a Harry sa oprel
o okno Rytierskeho autobusu a cítil sa ešte horšie. Nemohol sa ubrániť predstave,
čo asi bude Stan rozprávať svojim pasažierom o pár dní. "Ste
počuli o tom Harrym Potterovi? Nafúkol tetu. Sme ho mali tu, v autobuse. Pravda,
Ern? Pokúšal sa ujsť..." On, Harry Potter, porušil čarodejnícke
zákony rovnako ako Sirius Balck. Je nafúknutie tety Marge taký veľký priestupok,
že sa dostane do Azkabanu? Harry o čarodejníckom väzení nevedel nič, hoci každý,
koho o ňom počul rozprávať, hovoril rovnako zdeseným tónom. Rokfortský hájnik
Hagrid tam vlani strávil dva mesiace. Harry tak ľahko nezabudne na hrôzu na
Hagridovej tvári, keď mu oznámili, kam ide, a pritom Hagrid patril k najstatočnejším
ľuďom, akých Harry poznal. Rytiersky autobus sa valil tmou,
odstrašoval kríky a smetníky, telefónne búdky a stromy a Harry, nepokojný a
nešťastný, ležal na páperovej posteli. Po chvíli si Stan spomenul, že Harry
zaplatil za horúcu čokoládu, ale pooblieval mu ňou celý vankúš, lebo práve vtedy
autobus prudko odbočil z Anglesey do Aberdeenu. Čarodejníci a čarodejnice v
habitoch po jednom schádzali z horných poschodí autobusu a vystupovali. Na všetkých
bolo vidieť, že sa už tešia. Napokon zostal Harry ako jediný
cestujúci. "Tak teda, Neville," spýtal sa Stan a pleskol
dlaňami, "kam to bude v Londýne?" "Šikmá ulička," odvetil
Harry. "Hneď sme tam," povedal Stan. "Sa teda dobre
drž!..." TRESK. Hrmeli po centre
Londýna. Harry sa posadil a sledoval budovy a lavičky, ktoré sa tisli k sebe,
aby sa vyhli rytierskemu autobusu. Obloha bola trochu svetlejšia. Chvíľu sa bude
skrývať a len čo otvoria Gringottbanku, pôjde do nej a potom sa poberie... Kam,
to nevedel. Ern dupol na brzdu a Rytiersky autobus so šmykom
zastal pred malým ošarpaným hostincom Deravý kotlík, za ktorým bol čarovný vchod
do Šikmej uličky. "Ďakujem," povedal Harry
Ernovi. Zoskočil zo schodíkov a pomohol Stanovi zložiť
kufor a Hedviginu klietku na chodník. "Tak teda dovi!"
rozlúčil sa Harry No Stan si ho nevšímal. Stál vo dverách
autobusu a vytriešťal oči na vchod do Deravého kotlíka. "Tak
tu si, Harry," povedal nejaký hlas. Kým sa Harry stihol
otočiť, pocítil na pleci niečiu ruku. V tej chvíli Stan zakričal: "No nech
oslepnem! Ern, sem poď! Poď sem!" Harry pozrel na muža,
ktorému patrila ruka, a mal pocit, akoby mu do brucha vysypali plné vedro ľadu -
natrafil rovno na samotného ministra mágie Kornelia Fudgea. Stan
zoskočil na chodník k nim. "Ako ste to povedali Nevillovi,
pán minister?" spytoval sa vzrušene. Fudge, tučný nízky muž
v dlhom plášti s tenkými svetlými pásikmi, sa tváril chladne a
vyčerpane. "Neville?" zopakoval zamračene. "Toto je Harry
Potter." "Ja som to vedel!" radostne skríkol Stan. "Ern!
Ern! Hádaj, kto je ten Neville! To je Harry Potter! Aha, má
jazvu!" "Áno," povedal Fudge namrzene, "som veľmi rád, že
Rytiersky autobus odviezol Harryho, ale my teraz potrebujeme vojsť do Deravého
kotlíka..." Fudge silnejšie stisol Harryho plece a odvádzal
ho do hostinca. Spoza dverí za barovým pultom vyšla zhrbená postava s lampášom.
Bol to Tom, scvrknutý, bezzubý majiteľ. "Tak ho teda máte,
pán minister," povedal Tom. "Dáte si niečo? Pivo?
Brandy?" "Asi radšej kanvicu čaju, požiadal Fudge, ktorý
Harryho stále nepúšťal. Spoza nich bolo počuť hlasné
štuchanie a fučanie a zjavili sa Stan a Ern s Harryho kufrom a Hedviginou
klietkou a vzrušene sa obzerali okolo seba. "Čo si nám
nepovedal, kto si, Neville?" usmieval sa Stan na Harryho a ponad plece mu
zvedavo nakúkala Ernieho sovia tvár. "A nerušený salónik,
Tom, prosím vás," zdôraznil Fudge. "Dovidenia," nešťastne
zavolal Harry Stanovi a Erniemu, keď Tom ukazoval Fudgeovi na chodbu, ktorá
viedla z baru. "Maj sa, Neville!" zavolal za ním
Stan. Fudge viedol Harryho úzkou chodbou za Tomovým lampášom
a potom do malého salónika. Tom luskol prstami a v ohnisku zapukotal oheň, uklonil
sa a vyšiel z miestnosti. "Sadni si, Harry," povedal Fudge
a ukázal mu na stoličku pri ohni. Harry si sadol a cítil,
ako mu napriek žiare ohňa na rukách naskakujú zimomriavky. Fudge si vyzliekol
plášť s tenkými pásikmi, odhodil ho nabok, potom si povytiahol nohavice
fľaškovozeleného obleku a sadol si oproti Harrymu. "Som
Kornelius Fudge. Minister mágie." To Harry, samozrejme,
vedel, už Fudgea videl, ale pretože vtedy mal na sebe neviditeľný plášť, ktorý
zdedil po otcovi, nemohol sa k tomu priznať. Hostinský Tom
sa vrátil, na nočnej košeli mal zásteru a priniesol podnos s čajom a lievancami.
Položil ho na stôl medzi Fudgea a Harryho, potom odišiel a zavrel za sebou
dvere. "Nuž, Harry, musím ti povedať, že si nám pripravil
krušné chvíle," povedal Fudge, keď nalieval čaj. "Takto utiecť od tety a strýka!
Už som si začal myslieť... ale si živý a zdravý a to je
najdôležitejšie." Fudge si natrel lievanec lekvárom a
posunul tanier pred Harryho. "Jedz, Harry, vyzeráš hrozne.
No tak teda... Určite budeš spokojný, keď ti poviem, že sme dali nešťastne
nafúknutú slečnu Marjorie Dursleyovú do poriadku. Pred pár hodinami sme na
Privátnu cestu vyslali dvoch pracovníkov Oddelenia nápravy náhodných kúzel.
Slečnu Dursleyovú spľasli a upravili jej pamäť. Vôbec si na tú nepríjemnosť
nespomína. Takže to dopadlo dobre a nestali sa nijaké škody." Fudge
sa ponad okraj šálky usmial na Harryho skoro ako strýko, ktorý si premeriava svojho
obľúbeného synovca. Harry neveril vlastným ušiam. Už otvoril ústa, aby prehovoril,
ale nevedel, čo povedať, a tak ich znova zavrel. "Obávaš sa,
ako zareagovali tvoj strýko s tetou?" spýtal sa Fudge. "Nuž, nepopieram, že sú
strašne nahnevaní, Harry, ale sú ochotní vziať ťa na budúce leto naspäť, ak
zostaneš na Rokforte cez vianočné a veľkonočné prázdniny." Harry
si odkašľal. "Cez Vianoce a Veľkú Noc vždy zostávam na Rokforte,"
povedal, "a už sa nikdy nechcem vrátiť na Privátnu cestu." "Ale,
no tak, určite to budeš vidieť inak, keď sa upokojíš," povedal Fudge znepokojene.
"Je to predsa tvoja rodina a určite sa máte radi... ehm... niekde v hĺbke
duše." Harrymu ani na um nezišlo Fudgea opraviť. Stále
čakal, že sa dozvie, čo bude s ním. "Takže zostáva len
rozhodnúť, kde stráviš posledné dva týždne," povedal Fudge a natieral si druhý
lievanec. "Navrhujem, aby si sa ubytoval tu v Deravom kotlíku.
A..." "Počkajte," vyhŕklo z Harryho. "A čo bude s mojím
trestom?" Fudge
zažmurkal. "Trestom?" "Porušil som
zákon!" povedal Harry. "Nariadenie obmedzujúce čary
mladistvých!" "Och, chlapče môj drahý, za takú maličkosť
ťa nebudeme trestať!" zvolal Fudge netrpezlivo mávajúc lievancom. "Bola to
náhoda! Neposielame ľudí do Azkabanu len za to, že nafúknu svoje
tety." Lenže toto akosi nešlo dohromady s Harryho
predchádzajúcimi skúsenosťami s Ministerstvom mágie. "Vlani
som dostal oficiálne varovanie len preto, že domáci škriatok rozplesol v
strýkovom dome tortu!" povedal Fudgeovi zamračený. "Ministerstvo mágie mi
napísalo, že ma vylúčia z Rokfortu, ak tam ešte budem
čarovať." Ak len Harryho neklamal zrak, Fudge sa zrazu
tváril čudne. "Okolnosti sa menia. Harry... Musíme brať
do úvahy... v súčastnej atmosfére... Hádam len nechceš, aby ťa
vylúčili?" "Pravdaže nie," povedal
Harry. "Tak teda načo ten rozruch?" smial sa Fudge. "A
teraz si daj lievanec, Harry, a ja sa zatiaľ idem pozrieť, či má Tom pre teba
izbu." Fudge vyšiel zo salónika a Harry civel za ním.
Dialo sa niečo veľmi čudné. Prečo naňho Fudge čakal v Deravom kotlíku, ak nie
preto, aby ho potrestal za to, čo urobil? A keď tak teraz Harry o tom premýšľal,
určite nebolo bežné, aby sa minister mágie osobne zaoberal prípadmi čarovania
mladistvých. Fudge sa vrátil s hostinským
Tomom. "Jedenástka je voľná, Harry," povedal Fudge. "Myslím,
že tam budeš mať pohodlie. Ešte jedna vec. Určite to pochopíš... Nechcem, aby si
sa túlal po muklovskom Londýne, dobre? Zdržuj sa len v Šikmej uličke. A každý večer
pred zotmením nech si tu. Určite to chápeš. Tom mi na teba bude dávať
pozor." "Okej," pomaly odpovedal Harry, "ale
prečo...?" "Nechceme ťa zase stratiť, všakže?" povedal Fudge
a srdečne sa zasmial. "Nie, nie... je lepšie, ak vieme, kde si...
teda..." Fudge si hlasno odkašľal a zobral si pásikavý
plášť. "No, ja už idem, mám veľa práce,
vieš..." "Už sa vám podarilo chytiť Blacka?" spýtal sa
Harry. Fudgeovi sa pošmykol prst na striebornej spone
plášťa. "Čo to má...? Ach, počul si... nuž, ešte nie, ale
je to len otázka času. Strážcovia z Azkabanu nikdy nezlyhali... a ešte nikdy
som ich nevidel takých nahnevaných." Fudgea trochu
striaslo. "Takže sa rozlúčim." Podával
Harrymu ruku, a keď mu ňou Harry triasol, zrazu dostal nápad. "Ehm,
pán minister? Môžem vás o niečo požiadať?" "Pravdaže,"
povedal Fudge s úsmevom. "Treťoročiaci v Rokforte smú
navštevovať Rokville, ale teta so strýkom mi nepodpísali dovolenie. Myslíte, že
by ste mohli...?" Na Fudgeovi bolo vidieť, že je
nesvoj. "Ach, nie, nie. Je mi to veľmi ľúto, Harry, ale nie
som tvoj otec, ani poručník." "Ale ste minister mágie,"
dôvodnil Harry nedočkavo. "Keby ste mi dali to povolenie..." "Nie,
Harry, je mi ľúto, ale predpisy sú predpisy," odvetil Fudge rozhodne. "Možno
budeš môcť navštevovať Rokville na budúci rok. Vlastne, myslím, že je pre teba
lepšie, ak ta nepôjdeš... áno... no ja už idem. Nech sa ti tu páči,
Harry." Ešte raz sa usmial, potriasol Harrymu rukou a
odišiel z miestnosti. Tom sa na Harryho usmieval. "Nasledujte
ma pán Potter," vyzval ho, "už som vám veci odniesol hore..." Harry
šiel za Tomom po peknom drevenom schodisku k dverám s mosadzným číslom jedenásť,
Tom ich odomkol a otvoril. V izbe bola veľmi pohodlne
vyzerajúca posteľ, vysokoleštený dubový nábytok, v kozube veselo pukotal oheň a
na bielizníku... "Hedviga!" zhíkol Harry. Snežná
sova zacvakla zobákom a zletela Harrymu na ruku. "Máte
veľmi múdru sovu," zasmial sa Tom. "Prišla asi päť minút po vás. Keby ste niečo
potrebovali, pán Potter, neváhajte a vypýtajte si." Znovu
sa uklonil a odišiel. Harry dlho sedel na posteli a
zamyslene hladkal Hedvigu. Obloha za oknom sa rýchlo menila z tmavej
zamatovomodrej na chladnú oceľovosivú a potom pomaly na ružovú so zlatistými
pásmi. Harry skoro neveril, že len pred pár hodinami odišiel z Privátnej cesty,
že ho nevylúčia z Rokfortu a že má teraz pred sebou dva týždne celkom bez
Dursleyovcov. "Bola to prezvláštna noc, Hedviga,"
zazíval. Ani si nezložil okuliare, klesol na vankúš a zaspal.
|