 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
NOVINKA Odpoveď J.K. RowlingovejPoslala: Ocean Dream 31.7.2013, 14:07:45; komentáre (2)  Začiatkom mesiaca sme sa dozvedeli, že pri príležitosti vydania brožovanej verzie románu Prázdne miesto, J.K. Rowlingová zodpovie jednu otázku vybranú spomedzi tých, ktoré čitatelia odošlú na portál goodreads.Pri príležitosti dnešných autorkiných narodenín vám prinášame jej rozsiahlu odpoveď na víťaznú otázku, ktorá znela: „Najznepokojujúcejšia myšlienka, ktorú vo mne Prázdne miesto zanechalo, pochádza z vášho odvážneho odhalenia škaredosti a slabosti ľudskej povahy (koniec-koncov, písať o potenciálnej a existujúcej krásy našej povahy je snáď až priľahké). Nakoľko je pre vás dôležité, že tento druh reálnosti existuje vo vašich postavách? A ak ste dúfali, že presne na toto poukážete, máte na mysli nejaký cieľ, týkajúci sa toho, ako sa môžeme povzniesť nad to, alebo vyrásť z toho, čo je na ľudstve najhoršie?“ Samozrejme, odpoveď je určená tým, ktorí už knihu čítali, pretože obsahuje SPOILERY a rozoberá konanie jednotlivých postáv v románe. A je naozaj dlhá. +15 bodov - Super preklad! Niektoré veci v odpovedi sa dali vydedukovať z príbehu, niektoré ale prekvapili. (micho) Odpoveď J.K. Rowlingovej: „Toto je skvelá otázka, a som veľmi rada, že bola vybraná! Áno, bolo pre mňa veľmi dôležité, aby moje postavy pôsobili ako skutoční ľudia so svojimi zmätenými motívmi a komplikovanými životmi. Thomas Hardy, spisovateľ, ktorý vie veľa o zúfalstve chudoby a o pokoji vidieckeho života, napísal: "Ak existuje cesta k lepšiemu, vyžaduje si neskreslený pohľad na to najhoršie." Drvivú väčšinu postáv v Prázdnom mieste vnímam ako ľudí zachytených v pasci okolností, svojich životných rozhodnutí, alebo zmesi oboch, a obzvlášť súcitím so všetkými piatimi tínedžermi - Andrewom, Fatsom, Sukhvinder, Gaiou a Krystal - ktorí všetci trpia tým, čo mi jeden prešibaný čitateľ opísal ako "neformálna výchova". Jedna z vecí, o ktorých som veľa premýšľala počas písania, je to, ako ťažké je zmeniť svoj život, dokonca aj v dospelosti, hoci niektorým v tom bránia oveľa väčšie prekážky než ostatným. Gavina Hughesa, napríklad (postava, ktorá vo mne vyvoláva veľmi malú náklonnosť alebo súcit), v skutočnosti blokuje len jeho vlastná plachosť a zotrvačnosti. Jeho celková nezainteresovanosť a egocentrizmu sú mi vrcholne nesympatické a musím sa priznať, že (keďže mám v sebe istú nehanebnosť tak ako každý smrteľník) som si dosť vychutnávala, ako ho Samantha ustavične podpichovala. Potom tu máme Kay, ktorá urobila katastrofálnu zmenu svojho života tým, že sa presťahovala, aby mohla byť nablízku svojmu priateľovi, ktorý sa o ňu veľmi nezaujímal; Samanthu, ktorej náhodné tehotenstvo nenávratne zmenilo život, a na opačnom konci spektra Terri Weedonovú. Ona bola poškodená v tak mladom veku a je tak hrozne závislá, v pasci medzi ľuďmi, ktorí ju využívajú alebo zneužívajú, že by sa musel zmeniť takmer každý aspekt jej myšlienkového procesu, jej emocionálny stav a aj vonkajšie okolnosti, aby sa mohol pozmeniť beh jej života. Dve významné témy v románe sú pokrytectvo a zodpovednosť. Chcela som ukázať, ako ľudia môžu mať škaredé pocity, ktoré si radšej ani nechcú priznať, ako sme všetci uväznení v svojich vlastných problémoch a obmedzení svojimi vlastnými životnými skúsenosťami. Súdiť niekoho iného, pokladať ich za menejcenných, dojsť k záveru, že ich nešťastia sú následkom ich vlastných charakterových deficitov, môže byť spôsob, ako zvýšiť vlastné sebavedomie, pretože z toho nevyhnutne vyplýva, že náš úspech alebo šťastie nie je len dielom šťastnej náhoda, ale odmenou za vynikajúcu morálku a talent. Ale nič z toho nás nemusí brzdiť v tom, aby sme robili úžasné veci; na to, aby sme skutočne a natrvalo zmenili k lepšiemu životy druhých, nepotrebujeme dokonalosť. Barry Fairbrother nebol v očiach svojej smútiacej manželky svätcom, a v svojom odhodlaní pomôcť ľuďom v pasci rovnakého druhu detstva, ktorému sám utiekol, si na plecia možno naložil viac, ako mohol uniesť, ale keby žil, Krystal a Robbie by žili tiež. Pýtate sa na povznesenie sa nad našu nižšiu povahu, aby sme dosiahli skutočnú zmenu vo svete, a mám pocit, že mnohé z mojich postáv to dokážu na konci knihy. Colin ukazuje skutočnú odvahu, súcit a odpustenie pre svojho hlboko poškodeného syna, on sa stal Fatsovým jediným zdrojom útechy. Kay sa postavila čelom svojim motívom na sťahovanie do Pagfordu, rozhodla sa napraviť škody a zmierila sa so svojou dcérou. Parminder uznala statočnosť a traumy dcéry, na ktorú prenášala svoju vlastnú nespokojnosť a neistotu. A snáď najdôležitejšie zo všetkých, Samantha Mollisonová, ktorá bola tak nespokojná počas celého príbehu, ktorá bola kritická voči tomu, že možnosti ponúkané vládou by mohli niečo skutočne zmeniť, sa dobrovoľne zapája miestnej samosprávy. Zanecháva v nás dojem, že nebude hlasovať so svojím manželom, že spolu s Colinom Wallom bude bojovať za udržanie kliniky pre závislých, aby zabránili ďalším nešťastiam súvisiacim s užívaním drog. Hrozné poznanie, že mohla zachrániť život malého chlapca, otriaslo Samanthou natoľko, že sa vymanila zo svojho uspokojenia a aj ona sa chce podieľať na „niečom väčšom, než ona sama“. Myslím, že to je moja skutočná odpoveď na druhú časť vašej otázky: musíme sa ponoriť do niečoho väčšieho, než sme my sami. To neznamená, že každý by mal kandidovať do parlamentu (nedaj bože); ide o čosi jemnejšia. Ak sa budeme rozhodovať v malých veciach s vedomím, že naše činy môžu mať obrovský vplyv na ostatných, začneme sa podieľať na zmene. Ak sa vedome budeme snažiť pochopiť uhol pohľadu toho druhého, ak budeme snažiť porozumieť skôr, než vynesieme unáhlený súd, môžu sa nám ozrejmiť všetky druhy rôznych pohľadov. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako veľmi málo, ale účinok takého správania by mohol zmeniť svet a mnoho ľudí uprednostní neurobiť taký veľký krok. Je pohodlné a bezpečné držať sa jedného hľadiska, a nikam sa neposúvať (mimochodom, sama seba zahŕňam do všetkého, o čom tu píšem!) V konečnom dôsledku bolo Prázdne miesto konštruované tak, že keď tri postavy prejdú okolo malého chlapca, ktorý sa bez sprievodu potuluje medzi nebezpečnou riekou a cestou, chápeme, prečo sa nikto z nich sa nezastavil, aby sa ho opýtal, prečo je sám, alebo sa oňho postaral. Každú z týchto postáv som vybrala veľmi pozorne. Gavin predstavuje úplnú apatiu, ktorá je nutná (podľa slávneho citátu) na to, aby zlo prekvitalo. Keď sa dopočuje o tom, že sa Robbie Weedon utopil, ani si len nepamätá, či ho videl, ani ho netrápi pomyslenie, že musel prechádzať neďaleko chlapca práve v posledných chvíľach jeho života. Samantha predstavuje príval každodenných starostí, ktoré bránia ľuďom s v podstate dobre mienenými úmyslami sústrediť sa na záležitosti, ktoré sa ich priamo nedotýkajú. Následne pripúšťa, že videla Robbieho a cíti hlbokú ľútosť nad tým, že nekonala. Samantha je tiež dosť úprimná na to, aby si priznala, že pravdepodobne ju od pomoci Robbiemu odradil aj jeho vzhľad. Shirley predstavuje mieru neláskavosti, ktorá pramení z jej vlastnej základnej neistoty, pretože jej zázemie nie je až tak vzdialené od toho, ako žijú Weedonovci. Myslím, že pre takých ľudí je veľmi bežné, aby patrili k najkritickejším a najodsudzujúcejším. Ona - nie Howard - je v románe pravým opakom Barryho Fairbrothera. Popieranie svojich koreňov a kritizovanie tých, ktorí jej ich pripomínajú, je negatívom (opačným obrazom) muža, ktorý priznáva, odkiaľ pochádza, a vracia sa tam, aby sa pokúsil pomôcť ostatným. Shirley nielen vidí Robbieho a ignoruje ho, zatiaľ čo zápasí s vlastnými problémami, ale následne necíti žiadne výčitky, len jednoducho naváľa vinu za chlapcovu smrť na iných. Zaujímavou otázkou je, či by sa Howard zastavil, aby pomohol Robbiemu. Zaujímalo by ma, čo by na to povedali čitatelia, ale ja som si istá, že by to urobil. Howard je šťastný muž, čo je ten podstatný rozdiel; šťastní ľudia sú často láskavejší než nešťastní. Ba čo je viac, Howard dokáže oceniť strádanie a utrpenie, keď za ním vidí konkrétnu osobu. Napríklad uznáva, že Cath Weedonová mala ťažký život a napriek všetkým prekážkam robila, čo bolo v jej silách. Tvárou v tvár malému špinavému chlapcovi potulujúcemu sa popri rieke, dokážem si predstaviť, ako ho Howard berie pevne za ruku a odvádza ho na policajnú stanicu. Akokoľvek s Howardom v mnohých otázkach nesúhlasím, má svoj kód, ktorého základom je slušnosť, ktorá podľa mňa chýba jeho žene. Toto je veľmi obsiahla odpoveď, ale otázka ma stimulovala! Podpísaná J.K. Rowlingová“ Zdroj: goodreads preklad pre pi.sk: Ocean Dream |
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|