Chcela by som upozorniť, že začiatok je minimálne 12+, ale ďalej je už prístupnosť normálna. :)

Ak budú chyby, tak sorry, ale som lenivá to kontrolovať. :D

Kapitolku venujem Marike Scrooge. :)

pozn.: vešebt - čarovná figúrka z hliny

----

Keď ho Diana uvidela stáť uprostred záhrady, nemohla si pomôcť. Vzplanula v nej veľká vášeň a jediné čo chcela bolo, aby sa na neho mohla vrhnúť a bozkávať ho. Nemilovala ho, ona po ňom túžila.

Pozorovala ho z diaľky a jediné, čo ju zaujalo, boli jeho mocné ruky zvierajúce meč a vypracované telo, ktoré ukrýval pod košeľou. Na nahé telo si obliekla biely plášť a vyšla so svojho úkrytu. Chcela ho. Ešte dnes v noci.

„Nemala by si spať?“ opýtal sa jej so zdvihnutým obočím, keď si ju všimol.

Diana sa pousmiala. Vždy bol tak starostlivý. „Nemôžem zaspať. Ty si prečo hore?“

„Strážim.“

Zozadu ho objala okolo pása a pritisla sa k nemu. Cítila teplo jeho tela a vášeň v nej vzplanula ešte väčšmi. Pomaly prechádzala rukami dole, až sa zastavila na tom mieste.

„Dia,“ povzdychol si.

„Áno, Dimitrij?“ usmiala sa.

Dimitrij sa k nej otočil. V očiach mal vášeň, akú ešte nevidela. Zároveň tam bolo niečo, čo si nedokázala vysvetliť. Niečo ako cnosť, túžba...

„Dia, musím strážiť,“ pohladil ju po líci.

Diana neváhala a vyzliekla si plášť. Dimitrij pri pohľade na jej telo cmukol a pustil meč z ruky.

„Myslím, že Sutech ti jednu noc odpustí,“ podišla k nemu a chytila ho za ruku.

Potiahol ju a pritisol k sebe. Začal ju divoko bozkávať na ústach, krku a zašiel aj nižšie.

Diana túžila iba po tomto. Nechala sa utápať vo vášni a celá sa Dimitrijovi poddala.

---

Dia sa po cestičke vybrala na námestie. Neďaleko sa mala stretnúť so svojou sestrou Abileou. Abilea nebola taká krásna ako ona, vlastne, nič nemali spoločné, okrem rodičov. Abilea bola malá, červenovlasá a nudná. Nevedela sa zabávať, celé dni trávila v kostole a modlila sa. Zato Diana bola presný opak. Strednej výšky, blondína, krásna, zábavná a ako sama o sebe vždy tvrdila, inteligentná. Zatiaľ čo Abilea tvrdla v kostole, Diana pracovala v paláci ako jedna zo slúžok, ktoré obšťastňovali vojakov. Bola to úžasná práca a nevedela si ju vynachváliť.

Zastala pred bránou kostola. Dvere boli otvorené a pred sochou Ptaha kľačala Abilea. Diana prevrátila očami a zamierila k nej.

„Faraón Horného a Dolného Egypta, nech ťa bohovia ochraňujú pred tými, ktorí vyslovujú zlé slová a vykonávajú zhubné činy! Nech je tvoja moc silnejšia ako ich, nech ich tvoja sila zastraší, nech sú rozdrvení tvojimi sandálmi! Nech sú tí, ktorí sa snažia zahatať cestu slnku, navždy zbavený svetla, ich pery nech sú zapečatené a ruky uťaté. Amen.“

„Abilea, kedy pochopíš, že Ptah ťa nepočuje a dokonca ani neexistuje?!“ opýtala sa Diana a vyložila si nohy na stôl, kde sa dávajú knižočky.

„Všetko je možné, sestrička!“ Abilea sa postavila a káravo pozrela na sestru. „Keď je Sutech, je aj Ptah.“

„Jasné, ale ten tvoj Ptah by bol zakrátko premenení na prach Sutechovou silou!“ zasmiala sa Diana. Jej smiech sa rozliehal celým kostolom.

Abilea prešla ku svätej knihe a obrátila stranu. „Si skazená, presne ako on! Ale to sa čoskoro skončí!“ Obrátila sa na sestru s iskrou v očiach. „Čoskoro príde Kráľovná a prinesie nám mier a pokoj!“

Diana neverila svojim ušiam. Po toľkých rokoch... „Nebodaj ešte stále veríš, že príde tá „Kráľovná“ a porazí Sutecha!“ šklblo jej kútikmi úst. „Sutecha neporazí nik! On je neporaziteľný!“

„Pracuješ v paláci ako prostitútka a nevieš o tom? Spávaš s chudákom Dimitrijom a ten ti to tiež nepovedal? Čudné! Na tvojom mieste by som sa začala pýtať samej seba, či tým ľudom na tebe vôbec záleží.“

Diana sa postavila a naštvane podišla k sestre. Abilea sa nebála. Vedela, že jej sestra jej nič neurobí, hlavne nie v kostole.

„Čo by som mala vedieť?!“ Dia jej priložila na krk nôž. „Tak hovor!“

Abilea nervózne pozrela na nôž. „Prichádza,“ usmiala sa na Dianu. „Kráľovná prichádza!“

V očiach sa jej zráčilo víťazstvo. Dia schovala nôž do brašne a vybehla z kostola. Na ceste k strede námestia sa zastavila. Dezorientovane sa pozerala zo strany na stranu. Nakoniec zamierila dopredu. Musí ísť za ňou. Musí jej dať o tom vedieť.

Dobehla k lesu. Pred ním stál malý mužíček, s dlhou bielou bradou a s okuliarmi na nose.

„Teraz nie, Pianchi!“ zastavila ho, keď mužíček otváral ústa.

„Ale...“ pokúsil sa ešte raz.

„Povedala som, teraz nie! Je Marilion doma?“

„Áno, ale...“

Diana vstúpila do lesa a postupovala po cestičke ku domcu, na kraji. Les bol tmavý, temný. Dia ho nikdy nemala rada, ale chápala Marilionine sklony k temnote.

Marilion bola stará čarodejnica, ktorá, na to koľko mala rokov, vyzerala dosť mlado. Keď sa Sutech dostal k vláde, obdaril ju mladosťou. Vtedy vyzerala ako stará babička, teraz mala dlhé čierne vlasy a oči, ktoré dokázali človeka uhranúť.

Dia bez klopania vtrhla do domu. Všade bolo ticho, len v kuchyni vrel čaj.

„Marilion?“ zakričala do tichého domu.

„Dianka,“ ozvalo sa za ňou. Prudko sa otočila a zbadala Marilion, ako sa na ňu usmieva. Poklonila sa jej. Marilion jej rukou ukázala, aby šla do kuchyne a ona ju poslúchla. Nedokázala jej odporovať, hlavne, keď jej tak moc pomohla.

„Čo ťa sem privádza v tak nádherný deň?“ zaujímala sa Marilion. „Čaj?“ ponúkla Diane.

Dia pokrútila hlavou. „Dozvedela som sa veľmi zlú vec, Marilion.“

Marilion prikývla. „Viem, prichádza Kráľovná.“

„Ja nechcem, aby prišla! Nechápem, čo sa im na Sutechovej vláde nepáči! Veď majú všetko! A hlavne, ak ona príde, ja už nikdy nesadnem na trón!“

„Upokoj sa, Dia! Mám plán!“

„Aký?“

Marilion lúskla prstami. „Vešebt!“

Pred ňou sa objavila malá figúrka. Dia si ju pozorne prehliadla. Pripomínala jej faraóna.

„A čo s tým má spoločné vešebt?“ divila sa.

Marilion sa usmiala. „Toto,“ pootočila vešebtovi hlavou a tá sa otvorila. Vytiahla z nej malú fľaštičku hnedej, tekutej hatlaniny.

Dia sa na to škaredo pozrela. „Čo to je?“

„Elixír, ktorý ti dnes darujem. Použi ho, keď budeš najviac potrebovať.“

„A na čo je dobrý?“

„Tento elixír ti pomôže dostať všetko čo chceš, dokonca môžeš zvrhnúť Sutecha.“

Dia, ktorá fľaštičku držala v ruke, opatrne položila na stôl. „Ale ja nechcem zvrhnúť Sutecha!“

Marilion sa zasmiala. „Diana, ja viem o všetkom, čo sa deje v tvojej hlave! Chceš sa vydať za Dimitrija, boha Anupa, syna mocného panovníka, chceš sa stať kráľovnou Egypta, chceš zabiť sestru... viem o všetkom.“

Dia z toho všetkého vnímala len jednu vec. „Boha Anupa?“

Marilion zvraštila obočie. „Ty si o tom nevedela?“

Dia sa prudko postavila. „Čo všetko vlastne neviem?! To, že príde Kráľovná, som sa dozvedela len dnes! To, že chcem zabiť svoju sestru, viem už dávno! Ale čo, pri Imhotepovi, ešte neviem!“ zvrieskla.

Marilion hovorila pokojne: „Dimitrij je boh Anup. Sutech ho má rád hlavne preto, pretože je skvelý bojovník a sluha.“

„Takže môj Dimitrij je Anup? Boh pohrebov?“

Marilion prikývla. Diana neverila. Tak dlho jej nepovedal kto je! Klamal jej rovno do očí, keď jej povedal, že je úplne normálny bojovník!

Zobrala malú fľaštičku do ruky a otvorila ju. To hnedé svinstvo na pohľad nevyzeralo moc vábne, ale voňalo skvele. Diana všetko vypila a fľaštičku hodila na zem. Hneď cítila, ako mocnie. Bola silnejšia, bola mocnejšia, bola...

Prišlo jej nevoľno. Zosunula sa na zem. Srdce jej tĺklo ako o život.

„Čo si mi to dala?“ oborila sa na Marilion.

„Len to, čo som musela,“ pokrčila plecami a prešla okolo nej. „Neboj, poviem Dimitrijovi, že si ho mala rada, ale že kráľovnou sa nestaneš ty, ale ja!“

Diana zakašľala a nevládne padla na zem.

---

Dianina smrť sa rýchlo rozniesla. Väčšina obyvateľov ju nepoznala, nevedela, kto je, a preto ani netrúchlila. A tí, ktorý ju poznali, trúchlili, prosili Sutecha, aby ju priviedol naspäť. Lenže Sutech mal kamenné srdce a preto, ich nechal vyhodiť z paláca a upáliť na námestí.

Marilion sa pomaly pripravovala na príchod Kráľovnej a pripravovala pre Sutecha elixíry smrti. Dokonca nahradila Dianu, ako Sutechovu slúžku na jednu noc.

Abilea nebola šťastná, že je Dia mŕtva, no vedela, že to tak muselo byť. Ptah ju potrestal. Neprestávala sa k nemu modliť a prosiť ho o pomoc. Čakala na príchod Kráľovnej a na to, kedy vypukne dlho očakávaní boj.

[ » na začiatok « ]