Kapitola:
Pridaná: 2.2.2016, 09:29:09
Čítaná: 4847×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Melody Jadeová (OC), Severus Snape, Voldemort
Stručný dej: Voldemortova špiónka sa ako učiteľka veštenia v Rokforte musí popasovať s náročnou úlohou - sledovať Severusa Snapa a zistiť, či je verný Temnému pánovi.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: Prológ » Prológ 1 » Zelená v Rokforte 2 » Hostina 3 » Krištáľová guľa 4 » Hlásenie 5 » Izba 6 » Problém 7 » Rokville 8 » Hruškový drops 9 » Valčík 10 » Samota 11 » Pravda (1/2) 12 » Pravda (2/2) 13 » Mráz 14 » Spolu 15 » Po Turnaji 16 » Veštecké zrkadlo 17 » Rozhodnutie Epilóg » Epilóg

Sedel pri dlhom stole a upieral oči všade, len nie na jej nehybné telo, pohodené ledabolo na tom tmavom masívnom dreve. Preniesol ju tam Temný pán, aby všetkým ukázal, ako skončia zradcovia.

Severus nevládal uvažovať, ako sa to stalo, prečo sem Melody prišla. No ako počúval, pravda bola čoraz jasnejšia – ona na seba vzala nevyslovené obvinenia, ktoré by raz Temný pán adresoval jemu. Tvárila sa ako Dumbledorova špiónka, aby ho zachránila.

Smrťožrúti ju nepoznali, no teraz sa dozvedali všetko. Vlastne, všetko z pohľadu Temného pána – a teda iba polovicu príbehu.

Severus si pripadal prázdny, avšak na jeho tvári sa to neodrazilo. Bolo to ako pokračovanie toho najhoršieho sna.

Keď Temný pán konečne uzavrel svoju prednášku a prepustil smrťožrútov, Severus sa s nikým nebavil, iba čo škaredo zazrel na Bellatrix, ktorá si s úškrnom prezerala mŕtvu čiernovlasú čarodejnicu. Jedine on spomedzi všetkých smrťožrútov vedel, aké nádherné sýtozelené oči sa skrývajú pod zavretými viečkami.

Zvieralo mu hruď a odmiestnil sa z posledných síl. Najradšej by vzal jej telo, pochoval ju na dôstojnom mieste... Ale to nesmel urobiť, okamžite by na seba uvalil podozrenie. A to teraz nepotreboval, teraz, keď Melody dosiahla, čo potreboval.

„Prečo si to urobila...?“ zašepkal, len čo sa zjavil u seba doma v Pradiarskej uličke. Jeho dom bez nej, hoci si na tú myšlienku sotva stihol privyknúť, vyzeral prázdno.

Zrazu postrehol na stolíku pod oknom obálku, na ktorej sa vynímal čierny atrament v podobe jeho mena. Okamžite ju vzal, otvoril, pergamen vytiahol roztrasenými rukami a dal sa do čítania nie takého úhľadného písma ako zvyčajne, pričom oči mu plnili slzy, ktoré nepustil von.

Drahý Severus,

viem, že tieto riadky sa Ti nebudú čítať ľahko. Ale pochopíš ma, aj to viem. Koľkokrát si chcel, aby som sa rozhodla sama za seba. Teraz to teda urobím.

Budem predstierať, že to ja som zradila Temného pána, a tým všetky podozrenia z Teba spadnú. Viem, ako veľmi potrebuješ dokončiť, čo si začal, ako veľmi potrebuješ dôjsť na koniec svojej cesty.

Prosím, prijmi túto moju obetu ako dôkaz lásky, z ktorej sa nebudeš nikdy obviňovať. Hoci sám si myslíš opak, dal si mi viac lásky, než si dokážeš predstaviť. Neboj sa, nepletiem si Tvoje city so zaľúbenosťou.

Ale vedz, že ja Ťa ľúbim a práve to ma zachránilo.

Teraz túžim ja zachrániť Teba.

Dokonči, čo si začal, Sev. Keby si niekedy nevládal alebo váhal, spomeň si na mňa.

Láska nás občas donúti k tým najabsurdnejším skutkom...

Ľúbim Ťa.

Melody

Prečítal si to raz, dva razy, tri razy a napokon pomaly klesol na zem, sadnúc si a oprúc sa chrbtom o chladnú stenu. Zavrel oči a predstavil si jej úsmev. „Dokončím...“ šepol. „Pre tvoju pamiatku a pre tvoju obetu... všetko to dokončím.“

[ » na začiatok « ]