Poviedka:
Pridaná: 9.4.2015, 09:41:59
Čítaná: 5902×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Témou predposledného kola je retrospektíva.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Poviedka č. 1 - Teddy a Victoire 2 » Poviedka č. 2 - ...na konci tunela. 3 » Poviedka č. 3 - Minulosť neveští nič dobré

„Mrzí ma to, ale je to moje posledné slovo,“ povie rázne Dumbledore a prepletie si prsty na rukách. Minerva na neho hľadí, nevediac, ako ho priviesť k rozumu. Vždy dal na jej radu. Prečo nie teraz?

„Albus, to nemôžete myslieť vážne!“ oponuje mu asi po stýkrát. „Nezáleží na tom, kým bola jej prababka, či prateta, či kto to! Táto žena nemá v sebe ani kúsok skutočného talentu, nepredpovedala by ani len východ slnka!“ vychrlí a oprie sa o okraj stola. Dumbledore na ňu pokojne pozerá spoza polmesiačikových okuliarov. „Vy ma nepočúvate,“ vzdychne si zúfalo a začne sa prechádzať po riaditeľovej pracovni.

„Minerva, drahá,“ začne Dumbledore, „či je Sybila Trelawneyová kompetentná vykonávať prácu učiteľky veštenia, to prosím nechajte na mňa.“

„Stretli ste ju vôbec niekedy?“ opýta sa Minerva a zastane oproti nemu. „Len hluchý by mohol vôbec uvažovať nad jej prijatím po tom, čo ju stretol...“ na konci vety zneistie – možno predsa len zašla príliš ďaleko.

„Áno, stretol som sa s ňou,“ odpovedá jej. „Dúfam, že sa neurazíte, ale dôvod jej prijatia si nateraz nechám pre seba.“ Minervu zaplaví pocit neistoty. Nezvykol pred ňou veci tajiť. A keď aj hej, tak mal na to vždy vážny dôvod. Mohol byť aj toto rovnaký prípad? Stalo sa počas ich stretnutia niečo vážne, niečo, čo ho prinútilo Sybilu zamestnať? Pozrie mu do očí.

„Mrzí ma to,“ ospravedlní sa mu. „Pravdepodobne som prekročila svoje právomoci. Viete, že váš názor rešpektujem.“

„Tak ho prosím už nespochybňujte,“ usmeje sa Dumbledore. „Mal by som sa s ňou stretnúť každú chvíľu.“

„Samozrejme,“ spamätá sa Minerva, „už vás nebudem zdržiavať. Pekný zvyšok večera,“ rozlúči sa a vyberie sa von z pracovne. Prudko otvorí dvere a ocitne sa tvárou v tvár Sybile Trelawneyovej. Trocha odstúpi a premeria si ju pohľadom. Bola by prisahala, že sa na nej nič nezmenilo – a to ju videla pred troma rokmi

„Dobrý večer, Minerva,“ pozdraví ju Sybila. „Vravela som vám, že sa ešte stretneme...“

„Nič také ste nevraveli,“ preruší ju.

„Karty osudu nikdy neklamú – už vtedy som vedela, že budeme pracovať spolu,“ pokračuje, nevšímajúc si jej poznámku. „Samozrejme, nič som nepovedala, nechcela som vás vystrašiť, už beztak ste odo mňa odchádzali s výrazom, akoby ste boli ducha videli,“ zasmeje sa. „Budúcnosť býva častokrát desivá, nie každý ju zvládne. Niektorí sa priam zbláznia!“

„Ale, čo nepoviete,“ odpovie jej Minerva a pokúsi sa o úsmev. „V každom prípade, vitajte medzi nami. Dobrú noc, Albus,“ povie a zíde dolu schodmi. Prejde okolo kamennej obludy, ktorá chráni vstup do riaditeľne a oprie sa o stenu. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchne a poberie sa späť do vlastnej pracovne. Začína ju bolieť hlava, myšlienky jej narážajú na lebku z každej strany. Je možné, aby mala Sybila skutočne talent na predpovedanie budúcnosti? Odmieta tomu veriť. Nič nenasvedčovalo tomu, že by to bola pravda. Ale Dumbledore... Dumbledore sa môže mýliť, presviedča samú seba. Ona by mala veriť vlastnému úsudku a nie úsudku cudzích ľudí. Myseľ jej však zaplavia spomienky na jej prvé stretnutie so Sybilou.

***

Stále si ten deň dokáže dokonale vybaviť. Bolo jasno – začiatok júna. Študenti už mali po skúškach a do Rokvillu zavítal putovný cirkus, čo sa nestáva až tak často. Pomaly sa prechádzala pomedzi stany s najrôznejšími atrakciami a tovarom, obklopená ľuďmi všetkých generácií. V stanoch sa predvádzali animágovia, metamorfomágovia, majstri elixírov a ilúzií. Klietky s exotickými zvermi sa jagali na slnku a davom sa niesol smiech detí. V stánkoch sa dali kúpiť všakovaké pochúťky, suveníry a aj balónové zvieratká, ktoré sa chovali ako živé. Vzduch voňal karamelom a veselá hudba napĺňala uši všetkých prítomných. Tak ľahko sa dalo zabudnúť, že vlastne robí učiteľský dozor.

„Johnson, Petersová! To by stačilo!“ zakričala na mladý pár študentov, ktorí sa bozkávali za stanom s pukancami. Dvojica sa zachichotala a zmizla v dave ľudí. Ťažko si vzdychla a pokračovala v obhliadke, keď sa jej prihovoril nízky muž v tmavomodrom habite.

„Milostivá pani, netúžite poznať záhady osudu?“ opýtal sa tajomným hlasom a odhrnul záves, ktorý zakrýval vstup do stanu. Pozrela sa nad seba a prečítala nápis na veľkej drevenej ceduli napísaný žiarivým fialovým písmom: „Sybilina chyža“. Oči jej zaiskrili, vždy ju zaujímalo predpovedanie budúcnosti – i keď sama naň talent nemala.

„Rada by som, ale bohužiaľ som v práci,“ odpovedala mužovi a jemne sa pousmiala.

„Nič sa vy nebojte! Čítanie z dlane za dva galeóny, alebo z krištáľovej gule za päť? Či preferujete čajové lístky? Vtáčie vnútornosti? Tarotové karty? Všetko ponúkame!“ vykrikoval a divoko mával rukami. Váhala, ale nakoniec ju premohla zvedavosť. Vstúpila do stanu a nos jej naplnila ťažká neidentifikovateľná vôňa. Chvíľu trvalo, než si jej oči privykli na šero. Poobzerala sa okolo seba až medzi spleťou závesov rôznych farieb zočila malý stolík s veľkou krištáľovou guľou, za ktorým sedela štíhla žena. Tvár mala zahalenú priesvitným závojom.

„Vitaj, pútnik! Som Sybila, vnučka slávnej Cassandry Trelawneyovej. Rozpletám osud, nosím dobré, ale i zlé správy, nesúdim, len vykladám. Poď, sadni si a pýtaj sa!“ predniesla hlbokým hlasom. Minerva pomaly podišla k stolíku. Veštica zdvihla ruku a zložila si z tváre závoj. Bola mladšia, ako očakávala, veľké okuliare jej niekoľkonásobne zväčšovali oči, čo jej len dodávalo na prazvláštnom výzore. Nebola si istá, či by takto mala vyzerať veštica, ale výzor často klame. Sadla si na stoličku a lakťami sa oprela o stôl.

„Dobrý deň, Sybila,“ pozdravila a neisto sa usmiala.

„Vyber si spôsob veštenia, duša stratená!“

„Ehm,“ zamyslela sa Minerva. „Tak teda... Krištáľovú guľu?“

„Múdry výber!“ pochválila ju Sybila. „Bude to päť galeónov,“ povedala a nastavila ruku. Minerva sa chvíľu hrabala v záhyboch svojho habitu, až konečne našla malú kapsičku, z ktorej vysypala mince na stôl. Odrátala ich, posunula pred vešticu a zvyšok schovala. Sybila mince prerátala, pokývala hlavou a tiež ich odložila. „Ták,“ opäť sa vrátila k tajomnému tónu. „Pozrime sa, čo to tu máme. Ach, áno! Veľmi smutné detstvo, osamelé. Ako jediné dieťa ste síce mali všetku pozornosť rodičov, ale...“

„Mám dvoch bratov,“ opravila ju.

„Skutočne, teraz vidím! Obaja starší, však?“

„Vlastne som najstaršia ja,“ opäť podotkla.

„Áno, byť najstaršou nie je nikdy ľahké. Ale teraz je to už lepšie, čo to... Samozrejme, je v tom muž!“ šepkala a Minerva ju počúvala so zatajeným dychom.

„Muž?“ spýtala sa prekvapene. Žeby Dougal?

„Áno, muž... Vysoký a tajomný, ako život sám, hm... Čo tu ešte máme...?“ pokračovala. Tak to nebude Dougal a pravdepodobne ani Elphistone. Má pre ňu život pripraveného niekoho iného? Minerva sa s napätím stále viac a viac nakláňala ponad guľu, snažiac sa z nej niečo sama vylúštiť. „Takisto tam vidím... Ach, deti, množstvo detí! Nie ste náhodou tehotná?“ spýtala sa.

„Tehotná?“ nechápala Minerva. „Nie, ale... Som učiteľka.“

„Ako inak, všetko dáva zmysel! Elixiry, však?

„Transfigurácia,“ opravila ju. Pomaly začínala strácať dôveru v schopnosti tejto veštice. „Ale... Ste v poriadku?“ vystrašila sa, pretože Sybile sa oči zrazu vyvrátili stĺpikom. Z úst jej vychádzalo tiché chrčanie a rukou prevrhla guľu na zem. Minerva vyskočila zo svojho miesta. Nevedela, čo má robiť, či to je bežné, alebo má zavolať pomoc. Dokonca si ani nebola istá, či to náhodou len nepredstiera. Už sa chystala odbehnúť po pomoc, keď Sybila prehovorila chrčivým hlasom:

„Múdra myseľ, v duši sila,

životom ťa povodila,

však bolesť nosí v pamäti,

čo nájde stratí vzápätí.

Zlá kliatba ako kŕdeľ vrán

spôsobí mu množstvo rán

a času ostane len málo,

napraviť čo sa stalo.

No princ čo dve tváre nosí

pod prísahou dušu spasí,

keď prútik vezme do ruky

a starec zmĺkne naveky.“

V stane sa rozhostilo ticho. Sybila sa prestala triasť, zažmurkala a zmätene sa pozrela na Minervu.

„Drahá, čo sa stalo?“ spýtala sa. „Nesedeli ste náhodou?“ Minerva na ňu pozerala s mierne pootvorenými ústami.

„Nezmysel,“ zašepkala.

„Čo prosím?“

„Neverím vám ani slovo!“ vykríkla. „Ste podvodníčka a nič z toho nie je pravda!“ Otočila sa na mieste a vybehla zo stanu, nechávajúc zmätenú Sybilu vo vnútri samú.

***

Otvorí dvere na vlastnej pracovni a posadí sa do koženého kresla pri stene. Zloží si špicatý klobúk a rukou si pretrie oči. Doteraz tej veštbe neprikladala veľkú váhu, bola presvedčená, že Sybila Trelawneyová je obyčajná podvodníčka. Ale teraz, keď Albus uznal jej schopnosti, už si nie je až taká istá. Neostáva jej nič iné, ako dúfať, že Sybila sa mýli.

Priemer užívateľov: 15,36 / 20

Gramatika – obsah – téma – dojem – progres

Richio: 8 – 2 – 4 – 0; spolu 14

Tak som sa tešil, že v retrospektívnej časti sa dozviem niečo naozaj závažné o Sybilinej alebo Minervinej minulosti, nestalo sa. V poviedke si predstavil absolútne klišé. Nie len, že cirkus v Rokville bol pre mňa nepodarenou paródiou, Sibylino proroctvo už opakovaním niečoho, čo vymyslel niekto iný, v tomto prípade Rowlingová. Nezdá sa mi veľmi pravdepodobné, že by pri takejto smiešnej veštbe predpovedala Dumbledorovu smrť. To sú už vážne veci a na to treba poviedku postaviť absolútne inak. Bola písaná uvoľnene, tak keď si chcel zmeniť jej tón, povedať niečo tajomné, malo to byť dynamickejšie a dramatickejšie. Celá poviedka sa niesla v jednom a tom istom. Nič nové si nepriniesol, ani nevymyslel, až na rýmovanú báseň. Ale obsahovo je toto tvoja najslabšia vec, akú si sem poslal. Badám pokus o vtip, no nepodarený. Mal si sa jednoducho zamerať na úplne iné motívy a vyťažiť z tých postáv niečo viac, ako sa na predposledné kolo patrí.

A nie len obsahovo – nechápem, prečo máš zvyk robiť odseky vynechaním riadka. Tým sa určuje úplne nová myšlienka, alebo dokonca dej časovo posunutý. O odsekoch rozprávam už tretí ročník Poviedkara a stále sa nikto nevie poučiť.

Túto poviedku by som ti vrátil a zakázal ti napísať niečo podobné. Téma dobrá, no napísať to absolútne inak, hlavne priniesť niečo vlastné. Keďže toto je predposledné kolo, musím hodnotiť prísne, no všetky dôvody sa tak či onak odrážajú v tých číslach.

Na dôvažok: zbytočné preklepy a čiarky.

V predfinálovom kole si sa mohol posnažiť viac. Toto bolo také... školské písanie.

Cuca: 9 – 7 – 8 – 8 – 7; spolu 39

Jémine, strašne som sa pobavila. :D Tie veštby ma pobavili už aj pred tým, ale som rada, že si dal na moje slová a pridal tam aj ďalšie. Strašne som sa smiala, tak nejak som si to predstavovala. :D Super! No, ale čo sa inak týka poviedky – fajn! Ja som spokojná. Vieš, že som bola veľmi skeptická pri výbere postáv, ale keď som sa dozvedela čo a ako, tak to už bolo lepšie. Ten nápad sa mi nakoniec veľmi zapáčil, rovnako aj jeho spracovanie.

Veštba je napísaná krásne a ja verím, že každý jej zmysel pochopil. A ako my už vieme, je to jedna z jej ďalších pravdivých predpovedí. Musím povedať, že v tej prvej verzií som nejako viac vnímala koho sa týka, ale... som si istá, že každý jeden fanúšik HP to pochopil. :D Aj keď po predchádzajúcich skúsenostiach by som si už asi nebola istá. :D

No, spokojná som Viktor. Nebolo to tvoje najlepšie dielo, ale veľmi dobré, držíš si svoj štandard. :)

Kira: 7 – 8 – 7 – 8; spolu 30

Po prvé - keby som to nemusel čítať ako porotca MP, v živote by som si neprečítal poviedku s takými postavami a s takou témou. No to by som potom asi mohol fakt ľutovať, pretože bola naozaj dobrá. Neohúrila ma, nezasiahla ma, i keď tá veštba ma tak trochu nalomila, ale inak... Príjemné čítanie, nič ma nerušilo, nič si nepokazil. Také... fajn. Ale dávaj si pozor na opakovanie slov.

Čiarky aj na miestach, kde nie sú vôbec potrebné.

Chýbali čiarky.

Chýbali interpunkčné znamienka.

[ » na začiatok « ]