Poviedka:
Pridaná: 16.3.2015, 12:52:32
Čítaná: 1933×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Súťažiaci mali napísať list. Podmienka: komu je list určený, kto list písal.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » List č. 1 2 » List č. 2 3 » List č. 3 4 » List č. 4

Drahý,

verím, že keď raz na tomto liste spočinie Tvoj zrak, už dávno nebudeš mať moc ovplyvniť jeho obsah. Zároveň však v kútiku duše dúfam, že jedného dňa prehodnotíš svoj postoj a uvedomíš si chyby, ktorých si sa dopustil.

Možno to bol len môj pocit, no neraz si sa ku mne správal ako k menejcennému. Už základy nášho vzťahu boli založené na Tvojom odmeranom, priam chladnom vystupovaní. Rozdielny pohľad na každú drobnosť Ti vždy postačil ako dokonalá zámienka. Za takých okolností si mi dal zakaždým dostatočne pocítiť, ako mojimi názormi opovrhujú osoby Tvojho postavenia a moci. Nič na tom nezmenila ani moja počiatočná snaha o to, aby sme spolu vychádzali tak, ako sa na dvoch inteligentných ľudí patrí.

A tak som vždy všetko pretrpel. Nahováral som si, že za to môžem takpovediac sám. Avšak moji noví priatelia mi našťastie otvorili oči. Vďaka nim som pochopil, ktorí ľudia budú udávať tóny budúcnosti a ktorí sa už len zubami-nechtami držia svojho rúcajúceho sa trónu. Samozrejme, už dávno som si uvedomil, že presviedčať Ťa o skutočnej pravde nemá príliš veľký význam. Preto sa namiesto akejkoľvek snahy budem radšej spokojne prizerať. Viem totiž, že raz túto pravdu spoznáš aj sám.

V jednom ma však utvrdil tvoj teatrálny výstup, ktorý si predviedol v máji na Rokforte. Tvoje vytriezvenie nepríde včas. Dočkáš sa ho až v momente, kedy už bude neskoro na akúkoľvek nápravu. Asi týmto slovám zatiaľ nerozumieš (a vzhľadom na Tvoju povýšeneckú povahu pochybujem, že im prikladáš väčší význam), preto Ťa s radosťou uvediem do obrazu. Ide totiž o to, že nebyť nesmiernej arogancie, ktorou oplývaš, dosiahol by si spomínanou návštevou školy omnoho viac, než len pohladenie svojho ega. Keby si len nebol taký sebecký a nešlo Ti len o to, aby si mi zabránil v nočných vychádzkach s "pochybnými" kamarátmi. Aj to iba preto, že by mohli nepriamo poškvrniť verejnú mienku o Tvojej osobe. Skrátka, keby si nebol taký hlupák, snažil by si sa zistiť dôvody týchto vychádzok. Pochopil by si, že to ani zďaleka nie sú primitívne stretnutia výrastkov na prahu dospelosti. Možno by si si dokonca uvedomil, akú vzácnosť si na okamih v ten deň držal v rukách...

Našťastie si však na to neprišiel. Pravdepodobne stále netušíš, o čo konkrétne išlo. Myslím, že aj keby som hneď teraz zišiel dole schodmi a nahlas Ti prečítal tento list, len sotva si dokážeš spomenúť na istý ošúchaný, malý zápisník. Nenápadnú knižočku, ktorú si vo chvíli absurdného hnevu a strachu o svoje dobré meno hodil o stenu v mojej internátnej izbe. Priznám sa, sám som vtedy nevedel, aký význam jej mám prikladať. Iste, už od momentu, kedy sme ho s priateľmi našli v zakázanom oddelení knižnice, som tušil, o akú obrovskú vzácnosť ide. Ako jediný z nich som sa totiž s menom T.M. Riddle, ktoré svietilo na úvodnej strane, nestretol prvýkrát. Scenár dní, ktoré nasledovali, sa dá len veľmi ťažko opísať. Starý denník jedného z najmocnejších čarodejníkov, akí kedy žili, mi ochotne odhalil mnohé z tajomstiev, ktoré tak dlho ukrýval. Vytušil som, čo by sa mohlo stať, keby tento predmet získali nepriatelia jeho niekdajšieho majiteľa.

V tejto chvíli som sa ocitol pred dilemou. Voľbou, ktorú si mi veľmi uľahčil práve Ty, drahý otec. Nemyslím tým len ten smiešny nával zlosti pred pár týždňami. Opäť narážam na všetky roky, počas ktorých si mi dával dostatočne najavo, aké sklamanie Ti prinášali moje názory. Všetky moje činy, ktoré sa zjavne líšili od Tvojich najružovejších predstáv. Áno, práve tento prístup rozhodol. Postavil ma pred to najjednoduchšie rozhodnutie v mojom živote. Povedať o nájdenom denníku otcovi, ktorý by vďaka tomu mohol získať dôležité informácie? Možno dokonca také podstatné, že by pomocou nich radikálne zvrátil priebeh celej vojny? Alebo ho odovzdať jeho pravému majiteľovi a tým preukázať oddanosť človeku zdieľajúcemu moje skutočné predstavy a záujmy?

Odpoveď si, predpokladám, domyslíš aj sám. Zachránil som zdanlivo bezvýznamný predmet a odovzdal ho OSOBNE jeho starému vlastníkovi. Vyslúžil som si tým uznanie, o akom sa mnohým jeho stúpencom ani len nesnívalo. Môj obdiv voči tejto osobe. Moja túžba po znalostiach jej minulosti. Moja neutíchajúca snaha zaradiť sa medzi tých, ktorí najlepšie chápu posolstvo jej činov. Cítim, že to všetko v spojení s mojím nedávnym skutkom presvedčilo Temného pána o vernosti, ktorá vo mne horí.

Dnes dopíšem tento list, zapečatím ho a nechám založený na polici medzi knihami. Potom vezmem svoj kufor a ak sa nestane niečo nepredvídateľné, naposledy prekročím prah rodičovského domu. Pokiaľ sú moje predpoklady správne, Tvoje sklamanie a pohŕdanie Ti nikdy nedovolia vstúpiť do mojej bývalej izby. Tobôž nie ju prehľadávať. V tom prípade bude autor týchto riadkov zároveň ich jediným čitateľom. Ako som však spomenul na samom začiatku - v hĺbke duše verím, že túto správu objavíš a snáď po prvýkrát pochopíš moje úmysly. Nielen pre moje osobné potešenie. Najmä pre Tvoje vlastné záujmy. Pre dobro mena Crouch, na ktorého prestíži si tak zakladáš. Cítim, že už v blízkej budúcnosti ho budeš potrebovať.

Barty

Priemer užívateľov: 14,54 / 20

Gramatika – obsah – téma – dojem – progres

Richio: 10 – 8 – 9 – 8 – 8; spolu 43

Temné, tajomné, tak mal ten list vyzerať. Ak vezmeme do úvahy, kto list píše, atmosféra a dojem je vykreslený maximálne dokonalo. Toto je Barty. Pátos, irónia, výčitky, malichernosť. Úžasné napojenie na dej známy z HP kníh. Ako písali aj niektorí užívatelia – potrápil si tým, že nebolo jasné, od koho a komu je list adresovaný – to sme chceli docieliť, vydarilo sa! Posledné dve vety – čerešnička na torte! Po formálnej stránke ti nemôžem vyčítať absolútne nič. S dĺžkou sa ešte dalo pohrať, niektoré vety sú odkazom na výpoveď predchádzajúcu a zhodujú sa, mohlo sa to trošku vytriediť. Inak – výborné. Podľa mňa je toto najlepšie, čo si tento ročník napísal. Viem, že teraz vypadneš, keďže v porovnaní s ostatnými bude Tvoja poviedka nepochopená, no, vieš, niekto vypadnúť musí. Ty si iný, budeš to ty. Nevadí, na časovú tieseň a všetko okolo toho si si počínal skvele. A keď sa uvidíme v budúcom kole, bude to asi prekvapenie, no budem sa na spoluprácu tešiť!

Cuca: 10 – 3 – 4 – 3; spolu 20

Začnem začiatkom. Už len ten úvod, to prvé slovo „drahý“, bolo podľa mňa veľmi klamlivé. Ok, nemuseli sme tam mať rovno meno alebo čokoľvek, ale pre mňa osobne je oslovenie „drahý“ veľmi intímne a skôr partnerské. Keď už by to bolo „drahý otec“, tak to je o niečom úplne inom. Ale ok, to sú proste len moje pocity. Čo sa týka celkovej poviedky – musím sa priznať a naozaj ma to mrzí, ale mňa absolútne nezaujala. Čítala som ju dvakrát, ako všetky poviedky, a keď som vedela, že ju teda musím čítať druhýkrát, až som sa toho bála. Píšeš nádherne, krásne, tebe slová idú normálne samé do prstov a spájaš ich v nádherné vety a to všetko, ale... ja mám pri tvojich poviedkach problém s nápadom. A hlavne tu! Toto bolo extrémne nudné, nezaujímavé a nezáživné. Proste pár pekných viet spojených v úplne nudný celok. Ok, bolo to bez chyby, asi to bolo aj celé správe rozložené, malo to tie gramatické atribúty ako sa patrí a podobne, ale ja osobne niekedy úplne kašlem na toto, na celú gramatiku a takéto veci, pokiaľ má tá poviedka nejaké srdce. A toto bolo strohé, bez emócií. Aspoň na mňa to tak vplývalo. Ty s tvojím písaním, ak by si mal nápad, tak by to mohlo byť naozaj skvelé! Ale takto... nie... Proste to nemalo srdce. Prepáč. Z poviedok v tomto kole to bolo určite najslabšie.

Kira: 10 – 5 – 2 – 2; spolu 19

Prvý raz, keď som čítal túto poviedku, som mal čo robiť, aby som sa dostal konečne ku koncu a zistil, či boli moje domnienky a hádania správne. Neboli, pretože Barty bol fakt veľké prekvapenie. Druhý raz, keď som čítal túto poviedku, som ju porovnával so svojou vedomosťou, že to píše Crouch Junior, a úprimne, do príbehu si mohol pokojne vložiť kohokoľvek, trochu poupraviť niektoré odseky a sedelo by to tak isto.

Bolo to neosobné, vlieklo sa to, veľké odhalenie, že práve on odovzdal denník Tomovi Riddlovi, vyznelo nezaujímavo a na konci som si povedal - dobre, o čom to vlastne bolo? O čo mu išlo?

Chválim gramatiku a štýl písania, ale nabudúce by to chcelo viac energie.

Body celkom: 96,54

Poradie: 4. (vypadáva)

[ » na začiatok « ]