Kapitola:
Pridaná: 3.3.2015, 19:54:36
Čítaná: 6515×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: bude ich (dúfam) veľa
Stručný dej: Na chvíľu predstierajme, že každá filmová alebo seriálová postava má vo svojom byte, dome, hrade, stane alebo jaskyni... kozub. A z tohto kozuba vyjde náhodná postava z HP. Ako by sa HP hrdinovia cítili v novom prostredí? Čo by tam robili? A ako by tam zapadli? Nuž... uvidíme :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, horor, slash, songfic, crossover

Kapitola: 1 » Ronova teória muklov

„Dobrý večer,“ opatrne sa ozval Ron, keď ho akási sila vypľula z kozuba priamo na dokonale symetricky zarovnaný koberec. Nemotorne vstal z podlahy a rozhliadol sa okolo seba. „Eh, pán Cooper?“

„Doktor! Doktor Cooper! To je také ťažké rozlíšiť doktora od pána?“ ozval sa pobúrený štekot. Vzápätí sa z pravej strany pohovky zdvihol vysoký muž v kockovaných, skoro až detsky vyzerajúcich nohaviciach a pohŕdavo pozrel na návštevníka.

„Prepáčte,“ ospravedlňoval sa Ron.

„Oh, no to je skvelé!“ na tvári Sheldona Coopera sa zjavil výraz hlbokého sklamania. „Poslali mi sem toho najhlúpejšieho.“

„Prosím?“ Ron sa zatváril pobúrene.

„Chceš snáď povedať, že nie si ten najhlúpejší?“ pýtal sa Sheldon a pritom sa zasnene zadíval na obrázok hrdo vyzerajúceho dievčaťa, ktorého obraz visel na stene hneď vedľa Spocka. „Prečo tu nemôže byť Hermiona.“

Ron zo seba začal oprašovať popol na podlahu. Sheldonova mimika spustila na plné obrátky. Avšak ovládol sa a nasadil na Rona svoj najlepší úsmev. Koniec koncov, aspoň že nedostal Longbottoma.

„Mama ma učila, že v takýchto prípadoch je veľmi dôležité privítanie a pohostenie,“ predniesol Sheldon, pobehujúc okolo Rona s metlou v ruke. „tak teda. Vitaj v Spojených štátoch. Poznáš Spojené štáty?“ grimasa na tvári mu odrazu zhasla a podozrievavo naňho pozrel. „Tá veľká krajina za veľkou mlákou. Vieš, čo je to oceán, nie?“

Ron iba s otvorenými ústami hľadel na toho idiota. Pomaly sa začínal báť.

„Tak, môžeš si sadnúť,“ strnulo ukázal Sheldon na pohovku.

„Ďakujem, ja postojím,“ odpovedal Ron opatrným tónom. Nemal v pláne zdržať sa dlhšie, než bolo potrebné.

„Je tvojou povinnosťou sadnúť si,“ Sheldon pozorne sledoval Rona.

Ron nechcel toho šialenca nahnevať, nuž sa teda posadil na pohovku.

„Tam nie!“ ozvalo sa z kuchyne a Ron nadskočil. „To je moje miesto. Posaď sa vedľa.“

Dobrý nápad, usúdil Ron a presadil sa bližšie ku dverám.

„Dáš si kukuričné vločky?“

„Nie, ďakujem,“ Ron nikdy nepohrdol ponúkaným jedlom. Okrem dneška.

„Musím ti nejaké ponúknuť!“

„Ďakujem. Tak si teda dám.“

„S akým obsahom vlákniny?“

„Čo?“

„Vločky s akým obsahom vlákniny chceš?“ opakoval Sheldon otázku. „Mám tu vločky s nízkym obsahom vlákniny, potom tu mám jačmenné vločky, ovsené vločky, otruby, Hello Kitty vločky aaa čo to tu máme... ech, paprikové chipsy?“ V kuchyni zavládlo na chvíľu ticho. Potom sa ozvalo. „Hm, To je už druhý čierny bod, Leonard.“

***

„Dobre, pripravený na zábavu?“ Sheldon bol natešený ako malé dieťa, keď pred Rona konečne naukladal cereálie v dokonalej rovnováhe so všetkým v miestnosti a posadil sa na svoje miesto. „Najskôr zistíme, čo všetko vieš,“ oznamoval Sheldon a vytiahol zošit. „Pripravil som si zopár otázok, taký vstupný test.“

Ronovi rázom klesla nálada.

„Dobre, ideme na to. Otázka číslo jeden, myslíš, že by sa Teória strún mohla dať vysvetliť pomocou mágie?“

„Čo?“

„Vieš, čo je to Teória strún?“

„He?“

„Takže nie,“ Sheldon odškrtol prvú poznámku. „Dobre, tak teda niečo jednoduchšie... čo mi povieš o voľných časticiach?“

„Nóó...“

„Dobre, pomaly napredujeme,“ oznámil Sheldon, preškrtávajúc ďalšiu otázku. „Ale nemyslel som tento typ častíc.“ Pozrel sa do zošita a začal čítať: „Vektorový potenciál magnetického poľa... hmm,“ pozrel sa na Rona a rovno odškrtol aj tretiu otázku. Toto bude peklo.

Druhá strana to videla rovnako.

***

„Otázka číslo dvestoštyridsaťsedem.“ Sheldonovi elán nechýbal, no na Rona bol smutný pohľad. „Ak by ti Voldemort dal na výber, nechať sa zožrať Nagini, alebo nechať zožrať Hermionu, ktorú možnosť by si si vybral?“

„Prosím?!“ Ron neveriacky pozeral na Sheldona.

„Och, prepáč, úplne som na to zabudol,“ Sheldon sa ospravedlňujúco pozrel na Rona. „Takže, ak by ti Ten-koho-netreba-menovať dal na výber, nechal by si sa zožrať Nagini, alebo by si jej radšej hodil Hermionu?“

Ron v duchu neznášal, že sa na TOTO dal nahovoriť. Oni mu predsa povedali, že bude stačiť, ak iba ukáže pár zaklínadiel, poprípade jedna, dve pikošky k bitke o Rokfort. Toto bol iný level.

„V žiadnom prípade by som jej Hermionu nehodil!“ odvetil pobúrene.

„Správne!“ Sheldon sa tváril ohromene a odfajkol prvú správnu odpoveď. „Presne tak, veď Hermiona je cennejšia ako ty!“

Dvere sa odrazu prudko otvorili.

„Hééj, Sheldon“ ozvala sa od nich pekná blondínka. „Nezabudla som si tu paprikové chipsy? Ou, ktože je to?“ opýtala sa so záujmom, keď jej pohľad padol na sediaceho Rona.

„Penny, môžem ťa požiadať, aby si zbytočne nerobila rozruch?" na Sheldonovi bolo vidieť, že ho niečo vyľakalo. "Toto je Ronald Weasley.“

„Nehovor!“ Penny sa otočila a cez chodbu zakričala do svojho bytu. „Amy! Poď sa pozrieť, kto tu je!“

„Nie... nevolaj...“ prosíkal Sheldon. No bolo už neskoro.

„Sheldon, inak ty sa nehanbíš?“ Penny sa vyčítavo pozrela na svojho suseda, pretože si práve niečo uvedomila. „Tak preto si vyhnal Amy ku mne, aj keď si veľmi dobre vedel, že mám mať rande s Leonardom?“

„Penny, veľmi dobre vieš, ako by to vaše rande zase dopadlo,“ Sheldon neochotne odtrhol pohľad od svojho zošita. „Iba som vám ušetril čas.“

Amy zatiaľ s otvorenými ústami pozerala na návštevu sediacu na gauči. Zamračila sa. „Sheldon, je ti jasné, že si práve hrubo porušil zmluvu o našom vzťahu?“

„Toho si rozhodne nie som vedomý,“ odvetil Sheldon, ale nič ho nemohlo prezradiť viac, ako tá kombinácia uhýbavého pohľadu a otrubových cereálií, ktorý práve držal v ruke.

„Paragraf sedem, odsek štyri...“ oznamovala oficiálne Amy. „...jasne definuje okamihy, kedy partner musí bezodkladne upovedomiť svojho partnera na významné stretnutie, ktoré plánuje.

„Dovolím si oponovať,“ Sheldon sa s plným nasadením pustil do partnerskej bitky.

Penny si zatiaľ nalievala víno. Takéto situácie je lepšie sledovať s pohárom v ruke.

„V tom paragrafe je definované, že medzi významné stretnutie sa považuje iba shôdzka s prominentným vedcom, sen o mytologických postavách Starovekého Grécka alebo rande s Juliou Roberts.“

„Rande s Juliou Roberts?“ pýtala sa neveriacky Penny.

„My máme otvorený vzťah,“ odvetila Amy. „Narozdiel od teba, Penny,“ povedala povýšene a otočila sa k svojmu priateľovi. „Toto ťa bude stáť veľa.“

„Návrh na urovnanie?“ Sheldon sa snažil zmierniť škody.

„Tri večere, miesto a menu vyberám ja.“

„Nesúhlasím, jedna večera, menu a miesto vyberám ja.“

„Dve večere, miesto vyberáš ty, menu vyberám ja.“

„Platí.“

„Vy máte zmluvu o chodení?“ Ron bol zase o niečo múdrejší.

„Samozrejme, že máme. Ako inak by mohol náš vzťah tak dobre fungovať,“ oznamoval Sheldon Ronovi a otočil sa k Amy. „Ospravedlň ho, nie je veľmi bystrý.“

Penny si zatiaľ prisadla k Ronovi, držiac v ruke už druhý plný pohár vína. Nadšene ho pozorovala. Rona to začalo znervózňovať.

„Ty si dobrý čarodejník, však?“ žmurkala na Rona.

„Nie je,“ oznamoval Sheldon.

Ron sa zamračil.

„Ale určite je!“ Penny sa usmievala. „Ukáž mi, ako čarujete!“

Konečne si Ron nepripadal ako totálny blázon, konečne obyčajná žiadosť. Nadšene vytiahol prútik a zamával ním.

„Vingardium Leviósa!“

„Nie, robíš to zle,“ namrzene ho opravoval Sheldon. „Zdvih a švih. Počkaj, ukážem ti, ako to má byť.“

Ronovi práve skrsla strašná myšlienka. Všetci muklovia sú Hermiony. Vôbec nie zlá teória.

„Len mu ten prútik pekne vráť, Sheldon,“ namrzene hovorila Penny a vytrhla Sheldonovi paličku z rúk. „Dobrý chlapec, tu máš svoj zošit. Som si istá, že ovláda ťažšie zaklínadlá, než si ty dokážeš predstaviť,“ Ronovi venovala očarujúci úsmev.

„Ďakujem,“ Ron vďačne pozrel na Penny. Odrazu mal pocit, že je to jediný normálny človek v miestnosti. Páčila sa mu.

„Vlastne som sa chcela opýtať,“ Penny sa odrazu akosi trhane usmievala a trochu Rona obliala vínom. „Ty, hmm, ovládaš aj... neviem, či ich aj vy tak nazývate, plastické zaklínadlá?“

„Prosím?“

„Mám taký problém,“ Penny sa pustila do vysvetľovania. „Vieš, ja som herečka...“

„To je veľmi vážny problém,“ oznamoval Sheldon, pozerajúc do svojho zošita. „Ešte stále sme sa s ním nedokázali vysporiadať.“

„Každopádne,“ Penny pohľadom zatĺkala Sheldonovu hlavu o stôl. „Potrebovala by som trošku zmenšiť nos a plastika je drahá, tak som si povedala, keď ťa tu už máme...“ dokončila s nezvyčajne vysokým tónom hlasu.

„Ho, ho, ho, Penny,“ Sheldon sa prudko postavil z gauča. „Ja ho mám zajednaného na celé dve hodiny. Tvoj veľký nos vážne nikoho nezaujíma.“

Penny zmätene pozrela na svoj nos.

Všetci otočili pohľad na Rona. Ten však len s vyvalenými očami sledoval, čo sa to tu deje.

„Vy ste blázni,“ postavil a kráčal smerom ku dverám.

„Počkaj,“ volala za ním Penny, rukou si zakrývajúc tvár. „A čo môj nos?“

„Kam ideš?“ zvedavo sa pýtal Sheldon. „ Ešte 53 minút!“

Ron sa ani len neotočil.

„No len si choď!“ Sheldon hľadel na Ronov chrbát s kamenným výrazom. „Aby si vedel, držal som palce Voldemortovi!“

„Určite?“ Amy sa pohŕdavo otočila ku svojmu priateľovi. „Veď ty si sa ho vždy bál.“

„To bol iba zdravý rešpekt!“ kontroval Sheldon so zdvihnutým nosom.

„Vy ste blázni!“ opakoval Ron hlasnejšie.

„Vtipné od niekoho, kto ani len netuší, čo sú to bozóny!“ Sheldon sa postavil zo svojho vyhriatého miesta. Ešte aj Penny sa tvárila, že to vie.

Ron sa otočil vo dverách.

„Vieš čo? Môžeš ma BOZÓNOVAŤ!“

Dvere sa za ním víťazoslávne zabuchli.

[ » na začiatok « ]