Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: June Snapová, Severus Snape, Ariana Snapová
Stručný dej: Sevova a Junina dcéra je celá po June - vrátane jej tvrdohlavosti a odhodlanosti bojovať za seba a za toho, koho miluje
V dome na Pradiarskej uličke sa v noci o dvanástej strhla hádka. Prebudila všetkých členov rodiny, vrátane kocúra, ktorý s hlasným zamraučaním prebehol okolo Juniných nôh, mieriac si to rovnakým smerom, ako ona – do obývačky na prízemí.
Severusov a Arianin hlas sa ozývali celým domom, jeden hlasnejší ako druhý, a June sa zo stredu schodišťa premiestnila rovno do obývačky, aby ich čo najskôr utíšila.
Keď s hlasným puknutím pristála pri Severusovi, práve otváral ústa, aby Ariane čosi odvrkol, no Junino zjavenie mu v tom zabránilo.
„Mami!“ zvolala Ariana zúfalým hlasom a June aj cez slabé svetlo lampy na stole videla, že plače. Súcitne sa na ňu usmiala a mávla prútikom, aby zapla stropný luster. Osvietilo ich ostré svetlo a Severus aj Ariana zažmurkali, mrmlajúc si nadávku.
„Teraz si sadneme a obaja mi porozprávate, čo sa deje,“ povedala June ráznym hlasom a na oboch sa prísne zahľadela. Severus s Arianou si sadli oproti sebe do kresla, June na gauč medzi nimi a striedavo hľadela na jedného a na druhého. Ariana sa im narodila päť rokov po Eileen a Sevovi mladšom, a ako hovorieval Harry, „zdedila to najlepšie z Potterovskej fajty“. Severus mal vlastnú verziu – „zdedila to najhoršie z Potterovskej fajty“. June bolo ťažké posúdiť, ktorý z nich mal pravdu, pretože June veľmi pripomínala samú seba v jej veku. Bola extrémne citlivá, nedokázala si dávať pozor na ústa a odvrávala bez ohľadu na následky, ktoré sa jej často vypomstili. V škole bola známa ako najväčšia výmyselníčka, a snívala o tom, že raz bude pracovať vo Weasleyovských výmysloch a vynálezoch.
June skákala očami z manžela na dcéru a čakala, ktorý z nich začne. Tí sa však iba prepaľovali očami a June nápadne pripomínali ju a Severusa v časoch, kedy sa nenávideli.
„No dobre, ktorý z vás začne?“ ozvala sa.
Ariana prižmúrila oči. „Nech začne otec.“
Severusovi sa mihol na tvári tieň. „V žiadnom prípade. Nech ti tuto Ariana povie, čo spravila.“
„Ja som nespravila nič!“ vykríkla dotknuto. „Vrátila som sa včas!“
„Vrátila si sa dve hodiny po večierke!“ vybrechol Severus.
June si ich oboch skúmavo prezrela. Očividne došlo k nejakému omylu. „Večierku máš o desiatej, Ariana,“ povedala. „Prečo si si myslela, že o dvanástej?“
„Lebo keď mala Eileen pätnásť, tiež mala v lete vychádzku do dvanástej,“ zamrmlala Ariana a jej tón znel previnilo.
„Eileen bola zodpovedná! Ty si ľahkomyseľná a neopatrná! Celé dni sa flákaš s Harryho a Weasleyho deťmi, akoby si nemala vlastný rozum!“ Severus hovoril hlasno a June sa naklonila k nemu a chytila ho za ruku, naznačujúc mu, aby bol tichšie.
„Sú to moji priatelia!“ ohradila sa tvrdohlavo. „Nikdy ti to nevadilo. Tebe len vadí, že ma domov odprevadil Sam!“ zasipela a June videla, že Ariana trafila klinec po hlavičke.
Severus zbledol, no mlčal, a tým vydal jasný signál, že presne toto mu vadí. Sam bol muklovský chlapec, s ktorým sa Ariana poznala od malička. Veľakrát si cez školský rok písali, a Sam bol jediný mukel v Liverpoole, ktorý vedel o tom, že Ariana je čarodejnica. Severusovi to zo začiatku vadilo, ale potom si zvykol a celkom si Sama obľúbil. Muselo sa udiať ešte niečo, o čom June nevedela, a tušila, čo to bolo.
„Há!“ luskla Ariana prstami víťazoslávne a veľavravne pozrela na mamu.
„Ariana!“ zahriakla ju June. „Správaj sa k otcovi úctivo!“
Ariana si zahryzla do spodnej pery a oduto si preložila ruky na prsiach.
June sa otočila k Severusovi a požiadala ho, aby išiel do spálne. Zamračil sa, ale bez slova vstal, venoval Ariane ešte jeden vražedný pohľad a vyšiel z izby.
June sa otočila k Ariane a vyčarila vreckovku, aby si mohla utrieť slzy a vyfúkať si nos. „Ocko by nebol taký nahnevaný, ak by si neurobila čosi, čo sa mu nepáčilo.“ Bol to veľmi mierny spôsob, ako ospravedlniť Severusovu prehnanú reakciu. Pri svojich deťoch bol nadmieru trpezlivý, a na rozdiel od June, si na nich nikdy nevylieval svoju zlosť. Ariana však bola občasnou výnimkou, a brala si to veľmi k srdcu.
„Nechápem, prečo ma špehoval,“ vybafla alibisticky.
„Pretože si nebola doma načas.“
„Ale Eileen...“
„Eileen má ockovu povahu,“ skočila jej do reči June. „Rozumie si s ňou lepšie. Tak ako Sev a ty so mnou,“ usmiala sa na ňu a chytila ju za ruky. „Ale má ťa rád,“ dodala a Ariana si odfrkla.
„Nepodceňuj lásku svojho otca.“ June cítila, ako jej tón stvrdol. Ariana k nej prekvapivo zdvihla pohľad.
Chvíľu obe mlčali. Potom sa June pousmiala a spýtala sa: „Takže, čo urobil Sam, že sa ocko tak naštval?“
Arianine líca zahoreli červeňou a trochu zahanbene, hlasom priškrteným od nadšenia, zašepkala: „Pobozkal ma.“
„Fíha!“ zahvízdala June s úsmevom. Viac nepotrebovala vedieť. Samove city voči Ariane aj jej voči nemu boli June jasné už od minulého leta. Pred Severusom ich radšej nespomínala. Šoková terapia bola lepšia než pomalé mučenie.
„S ockom sa porozprávam, dobre?“ sľúbila jej June. „Iba sa o teba bojí. Má ťa rád,“ zopakovala. „A nešpehoval ťa. Čakal na teba, pretože si nebola doma. Neviem, ako to povedať tak, aby to neznelo ako výčitka, ale ani on, ani ja, a ani strýko Harry sme nemali otcov, ktorí by sa o nás báli tak, ako on o teba.“
Ariana odula pery, no aspoň mlčala. „Ale buď taká dobrá, zajtra ráno radšej ostaň doma. Aspoň do obeda.“
„Ale sľúbila som Samovi, že...“
„Samovi pošleš sovu. Pochopí to. Neprovokuj ocka, iba vám to obom ublíži,“ hovorila nekompromisne, no vľúdne. „Ani jeden z vás si to nezaslúži.“
Na Ariane bolo vidno, že sa jej to nepáči, a June to bolo ľúto, ale nevedela, ako inak má Ariane pomôcť. Vtedy jej niečo napadlo. „Keď ste sa narodili, sľúbila som si, že to bez vášho povolenia nikdy nepoužijem. Ale vieš, že ovládam legilimenciu. Môžem ti niečo ukázať?“ opýtala sa trpezlivo.
Ariana bez záujmu prikývla. June sa naklonila k nej a zadívala sa jej do očí. Chcela jej ukázať jednu jedinú spomienku, z dňa, keď sa Ariana narodila. Mala problémy s dýchaním, a takmer sa zadusila, až kým June neprišla na to, že je čiastočný emotmágus a príliš intenzívne vníma ľudí okolo seba.
Izba vo Sv. Mungovi bola matne osvetlená zapadajúcim slnkom. June ležala na posteli a upadala do spánku, no každú chvíľu ju budil zlý pocit. Pri posledných lúčoch slnka vošiel Severus náhlivo dnu. Na rukách držal malé dievčatko s čiernymi vláskami a zelenými očami, ktoré hlasno kašľalo cez srdcetrhajúce vzlyky.
June sa posadila sa vyplašene hľadela na Severusa, ktorý si sadol na posteľ vedľa nej. Tvár mal bledú a v očiach slzy. „June. Nevie dýchať. Liečitelia jej nevedia pomôcť,“ povedal na jeden dych.
June vzala Arianu z jeho chvejúcich rúk a hľadela na malé klbko. Položila jednu ruku na dcérkinu hruď a o chvíľu ich spojila striebornou žiarou. Maličká okamžite prestala plakať a kašľajúc sa nadýchla. Severus hľadel na Arianu s obavami, akoby jej znova mohlo prísť zle. June si ju privinula na hruď a utišovala ju, a chytila Severusa za ruku. „Neboj sa, už jej je dobre.“
Severus pokrútil hlavou. „Nemal som k nej chodiť. Bol som naštvaný, vycítila to.“
June prekvapene pozrela naňho. „Nemôžeš si to vyčítať. Bude jej chvíľku trvať, kým si zvykne. Ja jej pomôžem.“
„Áno, a ja sa budem držať ďalej. Nechcem ju ohroziť.“ June vstúpili do očí slzy a naklonila sa k Severusovi. „To v žiadnom prípade. Neohrozuješ ju. Nikdy by si jej neublížil.“
„Nie vedome, June,“ oponoval. „Nemôžem to riskovať.“
June chytila Arianu do oboch rúk a pritisla ju k Severusovi, ktorý držal ruky zovreté. „Zober si ju.“
„Nie.“
„Severus, neštvi ma. Zober ju na ruky. Si jej otec, cíti to. Vie, že ju ľúbiš. To je jediné, čo teraz potrebuje cítiť,“ vravela June trpezlivo a ešte stále držala Arianu blízko pri Severusovej hrudi. Severus váhavo vzal Arianu na ruky a sklonil sa k nej. Začínala zaspávať a Severus na chvíľu ustrnul, akoby sa bál, že ju môže kedykoľvek pustiť. Potom sa jeho výraz zlomil a tvár sa mu skrivila v uvoľnenom plači. Pobozkal Arianu na čelo a zašepkal: „Ľúbim ťa.“
Spomienka sa rozplynula a June sa našla sedieť v obývačke. Ariana mala na tvári ešte stále tvrdý výraz, ale June videla, že sa pomaly láme a že o chvíľu, keď pôjde do svojej izby, vyplače sa a bude jej lepšie. „Choď si ľahnúť, dobre? Zajtra ráno bude lepšie.“
Ariana prikývla a odišla hore. June počkala, kým počula šťuknutie dverí a vybrala sa do spálne za Severusom. Stál pri okne a mračil sa na hviezdy, akoby mohli za jeho zlú náladu.
June k nemu podišla a chytila ho za ruky. Natisla sa naňho zboku a pobozkala ho na líce. „Čo presne ti tak vadí?“
Severus po nej šľahol pohľadom, ale pred tým jej sa nemohol schovať. „Je na to príliš mladá,“ povedal.
„Má pätnásť.“
„Je ešte dieťa.“
„Nie, nie je. Dospieva. A je tvrdohlavá a svojrázna, ale je rozumná.“
„Nevie si na seba dávať pozor. Filch ju každú chvíľu vodí ku mne do kancelárie, Binns sa mi sťažuje, že nedáva pozor na jeho hodinách...“
„Nikto okrem Hermiony nedokázal dávať pozor na Binnsových hodinách,“ chlácholila ho June.
„Je najlepšia z elixírov.“
„A presne mi nedovolí, aby som jej pomohol,“ povedal Severus a v jeho hlase zaznel smútok.
„Pretože ti chce dokázať, že to vie aj sama. No tak, Sev, čo ti na tomto celom naozaj vadí?“ June to tušila, a tak trochu to aj predpokladala skôr, než si to sám Severus uvedomil.
„Že sa zahadzuje s muklom.“
June donútila Severusa, aby sa otočil k nej. Položila dlane na jeho líca a pomaly povedala: „Ona nie je tvoja mama.“
Severusom myklo, ale nepovedal nič. Dlho hľadel na June a potom si povzdychol. „Asi nie je. Ale aj tak sa o ňu bojím. Nemala by sa flákať takto po nociach.“
„Ja viem, a už ani nebude. Ale chcem ťa poprosiť, buď k nej trpezlivý. Ona sama vie, čo je pre ňu najlepšie. Nerozhoduj o tom za ňu.“ Prenikavo naňho hľadela a June vedela, že obaja myslia na to isté – ako sa Dumbledore rozhodol, že pre June bude lepšie, ak sa s ňou Severus rozíde, aby boli obaja v bezpečí. Stálo to život ich prvého dieťaťa a ani jeden z nich na to nezabudol.
Severus prikývol. „Ale ak jej ublíži, tak...“
„Je len polovičný emotmágus. A my jej pomôžeme. Nechaj ju, nech si užíva mladosť. Nech je rada, že sa nemusí skrývať a nenaháňa ju masovražedný maniak,“ uškrnula sa.
Severus prikývol a objal ju. „Tak veľmi mi ťa pripomína,“ zamumlal jej do ramena.
June sa zasmiala. „Ja viem. Ale o také dva roky by sa to malo zmeniť,“ žmurkla naňho.
„Tak to náš ešte čaká veľa kriku,“ skonštatoval zachmúrene a obaja si ľahli spať.
************
Ariana Snapová sa za Sama Colletta vydala 23. mája 2021. Severus s June im kúpili malý domček pri Šikmej uličke, aby bývali blízko svojej práce – Sam pri redakcii denníka The Times a Ariana vo Weasleyovských výmysloch a vynálezoch.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...