Poviedka:
Pridaná: 9.2.2015, 20:33:36
Čítaná: 4283×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sirius Black, Dominika, Louis, Remus Lupin
Stručný dej: Pokračovanie mini série "Jediná..." Tentoraz o Siriusovom zločine =)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, tragédia

V ten deň som vstala skoro. Šok z Lilinej a Jamesovej smrti nado mnou ešte stále visel ako zlá pripomienka na temné časy, a viac než úľavu z pádu Toho-Koho-Netreba-Menovať som pociťovala strašný pocit nespravodlivosti, ktorý nedokázal pochopiť nik, snáď okrem Rema, s ktorým som sa stretla hneď na druhý deň. Chceli sme skontaktovať aj Siriusa, no od Halloweenu sme o ňom nepočuli, a ja som sa bála, čo robí. Predstavovala som si ho, ako sedí niekde v bare, nešťastný a opitý na mol, smútiaci za Jamesom a Lily. Bola som odhodlaná, že požiadam Louisa, aby sa pozrel na to, či by mu Harryho nemohli zveriť do opatrovníctva. Bol predsa jeho krstný otec a Lily so sestrou nevychádzala dobre. Všetci by sme boli šťastní, ak by ho mohol vychovávať Sirius. Ešte stále býval trochu nezodpovedný, ale keď som ho niekoľkokrát videla s Harrym, bola som presvedčená, že by nikoho nemohol mať radšej.

„Zlatko?! Mala by si prísť dole!“ Z kuchyne doznel Louisov hlas až hore do detskej, a ja som syčiaco zanadávala. Annabel zaspala až nadránom, a ani potom som nezažmúrila oka. Našťastie sa však len pomrvila a spala ďalej. Potichu som zišla dole a pošepky vytkla Louisovi, že je taký hlučný.

„Prepáč. Ale toto je dôležité,“ odpovedal rovnako potichu a podal mi Denného Proroka so zvláštnym pohľadom opatrnosti.

So stiahnutým žalúdkom som vzala pergamenové strany do rúk a pozrela sa na titulku. Následne som si prikryla ústa rukou a oprela sa chrbtom o kuchynský drez, aby som našla pevný bod vo svete, ktorý sa so mnou celý zatočil.

SIRIUS BLACK CHYTENÝ – PODOZRIVÝ Z VRAŽDY PETERA PETTIGREWA.

Louis na mňa ustarostene hľadel. Poznal Siriusa a vychádzali spolu dobre, hoci boli úplne odlišní. Obaja ma však mali radi a našli si k sebe cestu. Louis už na začiatku pochopil, že Sirius je dôležitou súčasťou môjho života a vždy bude.

„Musia mať dobré zdroje,“ povedal jemným hlasom. „Stalo sa to iba včera, a z práce ma zatiaľ nikto nevolal.“

Zdvihla som zrak k manželovi a chytila ho za rukáv. „Zisti, čo sa stalo. Prosím ťa. Sirius by Petera nezabil. Musí to byť nejaký omyl.“

Louis prikývol a pobozkal ma na líce. „Idem hneď teraz. Budem ťa o všetkom informovať. Ak budem môcť.“

Meravo som prikývla a ostala stáť pri dreze, ledva vnímajúc, že Louis už odišiel. Spamätala som sa až vtedy, keď som začula zhora plakať Annabel. Zvyšok dňa som robila všetko preto, aby som na Siriusa nemyslela, nešlo to však. Annabel tiež vycítila, že som nervózna, pretože každú chvíľu plakala a fňukala, a ja som pociťovala obrovské nutkanie napísať Removi sovu. Napokon som na obed uložila Annie spať a pomocou hop-šup prášku vyhľadala Rema doma. Našťastie bol doma a keď som ho požiadala, hneď sa primiestnil pred náš dom, aby sa so mnou porozprával. Bol strhaný, pod očami mal hlboké kruhy, bol strapatý a ruky sa mu chveli.

„Naozaj zabil Petera?“ opýtala som sa.

Remus prikývol. „Zabil. Som si tým istý.“ Chvejúcimi sa prstami zdvihol šálku čaju a odpil si.

„Lenže prečo?“ spýtala som sa.

Remus sa smutne pousmial. „Pretože Sirius bol strážcom tajomstva Jamesa a Lily. Iba on vedel, kde žijú. Prezradil to Voldemortovi. Peter o tom vedel. Ja tiež. Po Peterovi by išiel po mne,“ dokončil potichu a mňa zamrazilo. Pred niekoľkými mesiacmi som sa so Siriusom stretla. Tvrdil, že musí niečo vybaviť, ale nechcel mi povedať, čo to bolo, aby nás s Annie a Louisom náhodou neohrozil.

„To nemôže byť pravda,“ hlesla som neveriacky.

„Je mi to ľúto, Domi, ale je. Mysleli sme si, že je iný ako zvyšok jeho rodiny, ale nie je.“

„Prestaň, Remus,“ skočila som mu do reči trocha agresívne. „Prestaň generalizovať. Proti tomuto sme po celý čas bojovali. Veď sme ho predsa poznali...“

„Mysleli sme si, že ho poznáme. V tom je rozdiel, Domi. A Peter? Kto by už len zabil Petera? Pochopil by som, keby mňa, ale Peter by nepovedal ani slovo, bol príliš vystrašený. Bol to neférový boj, Sirius to vedel.“

Prekvapilo ma, s akým chladom o Siriusovi rozprával, no pravdou bolo, že mal pravdu a mnou začala prenikať hrozná pravda. Niečo vo mne zomrelo, akoby tá dôvera, ktorú som v temných časoch mala voči svojim blízkym a priateľom, zmizla.

„Musím za ním ísť,“ povedala som rýchlo.

Remus na mňa smutne pozrel. „Asi ťa nepustia. Bude súd, a ak mu hneď nedajú Dementorov bozk, tak určite dostane doživotie.“

„Louis to vybaví,“ znela moja odpoveď.

Krátko potom Remus odišiel a priletela sova od Louisa.

„O päť minút som doma. Mám nejaké správy o Siriusovi. Otvor whiskey.“ Napriek jeho známemu štýlu komunikácie som podľa jeho poslednej vety vedela, že tú whiskey nebude potrebovať on, ale ja, a tak som jednu vybrala z baru, otvorila ju a obom nám naliala. Čakala som ho s Annie na rukách, netrpezlivo sa prechádzajúc po dome. Keď som začula vonku puk! Náhlila som sa k dverám otvoriť mu.

„Zajtra bude súd. Všetci na Ministerstve sa teraz ponáhľajú s odsúdením. Chcú urobiť čistky. Kolega dostal Siriusov prípad, bavil som sa s ním. Prípad je vraj jasný. Odmieta odpovedať, len sa pri zmienke o Pettigrewovom mene stále začne smiať. Videl som ho iba z diaľky, ale vyzeral trochu bláznivo. Akoby pri tom výbuchu prišiel aj o kúsok mozgu. Nie je to Sirius, akého si poznala,“ povedal ľútostivo a vzal mi Annie, aby som si mohla lognúť whiskey.

„Budem sa s ním môcť porozprávať?“ spýtala som sa, keď ma striaslo.

„Až po súde. Ak ho neodsúdia na Dementorov bozk.“

Zaklonila som hlavu a frustrovane si vzdychla.

Siriusa sa mi podarilo navštíviť až po Novom roku. Návštevy v Azkabane boli prísne strážené a nebola som jeho rodina, našťastie však Louis zatiahol za nitky a vybavil mi návštevu. Nebol z nej nadšený, ale trvala som na nej.

Večer pred ňou som nevedela spať. Ráno som sa zobudila už pri svite slnka a odišla som skôr, než som plánovala. Keď som sa primiestnila na Shetlandy do mesta menom Urafirth, husto snežilo. V prístave ma čakala malá loď s jedným z lodiarov.

Cesta trvala iba niekoľko minút. Azkaban bol strašný. Temný, chladný, bez šipky šťastia. Nestretla som tam ani jedného Dementora, no vedela som, že sú neďaleko. Ich prítomnosť bola rovnako citeľná ako kvapky letného dažďa na spotenej tvári.

Siriusa väznili v jednej z ciel v prvom podzemí. Bola malá, chladná a studená a napriek všetkému som pocítila voči Siriusovi ľútosť. Podišla som až k mrežiam, aby som videla na siluetu sediacu v rohu miestnosti. Nezdalo sa, že by si ma všimol, a ja som chvíľu nevedela, čo urobiť. Potom som si čupla tiež a zavolala jeho meno.

Chvíľ mlčal, potom prehovoril. „Ty.“ Jeho hlas bol o oktávu vyšší a oveľa menej pevný, ako som si pamätala. Zamrazilo ma pri ňom a uvedomila som si, že neviem, čo sa chcem spýtať. Dlho sme mlčali a ja som v ruke nervózne žmolila pergamen s priepustkou.

„Prečo si prišla?“ opýtal sa napokon a ja som sa strhla.

„Prišla som sa ťa opýtať, prečo si zabil Petera.“

Sirius sa začal hrdelne smiať. Jeho smiech prešiel do šialeného rehotu, ktorý sa odrážal od stien a bodal ma do zimomriavok na chrbte.

„Boli časy, kedy by si sa ma to nespýtala,“ povedal, keď sa upokojil. „Stačilo by ti moje slovo.“

Zaťala som zuby, spoznávajúc v ňom trošku starého Siriusa, hoci cez závoj bláznovtstva a mojej nedôvery to bolo ťažké. „Prestaň, Black,“ zahriakla som ho tvrdo a vstala, hľadiac naňho zvrchu.

Sirius konečne zdvihol hlavu, no v tme som videla len jeho čierne oči.

„Tak fajn. Snáď ti bude stačiť, že si to zaslúžil.“

„Prečo si to zaslúžil?“

Mlčal.

„Do Merlina, Sirius, povedz mi to! Prečo?“

Z rohu som začula šuchot, a kým som sa nazdala, Sirius stál tvárou v tvár mne samej, zvierajúc mreže, tlačiac ju cez ne až ku mne. Vydesene som sa odtiahla, hľadiac na tvár, ktorú som kedysi poznala. Siriusove vlasy boli dlhé a mastné, stočené na pračudesných miestach a strapaté, bol zarastený a zuby mal žlté, no čo ma na ňom vydesilo najviac, boli jeho oči. Pohľad starého Siriusa bol preč, stratený za bláznovstvom a maniakálnou túžbou dotknúť sa čohokoľvek ľudského prekypujúceho šťastím alebo láskou.

„Bojíš sa, čo?“ spýtal sa sykavo a zasmial sa.

„Trochu,“ priznala som sa. „No hlavne mi je ťa ľúto. A zároveň tebou strašne pohŕdam, aj keď nechcem,“ dodala som.

Sirius naklonil hlavu a skúmavo, ako čierny pes, na ktorého sa zvykol premieňať, si ma premeral. „Úprimná ako vždy, Slobodová. Je to fajn oživenie uprostred tohto väzenia.“

„Prestaň sa vykrúcať, Black,“ zahriakla som ho. „Prečo si zabil Petera?“

Sirius si vzdychol a tvár sa mu zase roztiahla do úsmevu. „Lebo som chcel! Bol to nikto, hlupáčik, ktorý si myslel, že mi unikne. Už je po ňom a jediná vec, ktorú ľutujem, je, že tu sedím.“

Jeho slová ma vydesili. Hovoril s takou nenávisťou a s takým presvedčením, že som ustúpila o pár krokov a sklonila hlavu, hľadiac naňho iba úkosom.

Uchechtol sa a vrátil sa späť do svojho kúta. „Choď preč, Slobodová. Užívaj si svoj sladký život, než sa skončí.“ Preletela mnou triaška, zvrtla som sa na podpätku, mysliac na svoju Annie a Louisa, a rýchlo som sa vrátila k výťahu.

Keď som sem vstupovala, dúfala som, že sa dozviem pravdu. Nevedela som však nič. Bola som si istá iba jedným – Sirius nie je tým, čím býval, a ja už nemôžem dúfať, že ten chalan a môj najlepší priateľ je ten človek, ktorý teraz sedel v cele obklopenej temnotou a Dementormi. Bol to niekto iný a ja som okrem zrady pociťovala aj strašný strach, že ak sa raz dostane von, môže ublížiť mojej rodine. Zaprisahala som sa, že už za ním nikdy neprídem, a v jednej chvíli som si želala, aby čo najskôr zomrel. Bolo to zvláštne. Nepociťovala som stratu najlepšieho priateľa. Zrazu to bolo, akoby ani nikdy neexistoval, a ja som ho zo svojho života a srdca vymkla, nerada rozprávajúc o svojich školských časoch, a stretávala som sa iba s Remom raz za rok, keď mala Annie narodeniny. Ani jeden z nás Siriusa nikdy nespomínal, no stále nad nami visel ako temné znamenie našej spoločnej minulosti.

Celých dvanásť rokov som strávila medzi dvoma túžbami – túžbou opäť ho navštíviť a túžbou počuť o jeho smrti, mysliac na jeho hrozbu, chrániac svoju Annie viac, než by bolo potrebné. Potom som sa náhodou dostala k starým záznamom jeho prípadu, a napokon som v Prorokovi čítala o Harryho najlepšom kamarátovi Ronovi a videla na jeho ramene jeho potkana, a to ma donútilo prikloniť sa k opätovnej návšteve.

[ » na začiatok « ]