Poviedka:
Pridaná: 9.11.2013, 13:31:17
Čítaná: 8270×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Rozstrelové kolo 4. ročníka Majstra Poviedkára: Prečítame si ťa! Zapojilo sa 16 súťažiacich, z toho 12 postúpilo do semifinále.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, slash, songfic

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Nečakaná zmena 2 » Jin - Ďalej 3 » Lunita Black - Každé víťazstvo sa ráta 4 » Bash - Posledný raz bratmi 5 » Peeta Mellark - Pád hore 6 » Pán Sova - Na rázcestí 7 » Lucy Lestrange - Bez názvu 8 » Vi.kt.or - Takže všetko je trochu inak... 9 » Aliyz - Vážne si to nepamätáte? 10 » Lucy Bellatrix - List pre brata 11 » Snapo - Noc v lese 12 » Marrco Riccoli - Stretnutie

Žáner: paródia

Postavy: Dumbledore a Tom Riddle

Tom Riddle rýchlo vošiel do riaditeľovej kancelárie.

Nie, toto nie je celkom presné vyjadrenie, pomyslel si Dumbledore. Plachtil vzduchom do kancelárie, to by lepšie vystihovalo situáciu. Len čo Toma zbadal, uvedomil si, ako výrazne sa od ich posledného stretnutia zmenil. V tvári bol celkom bledý, akoby jeho pokožka nevidela slnečné lúče už niekoľko mesiacov. Keď sa blížil k riaditeľovmu stolu, červená žiara v jeho očiach bola neprehliadnuteľná. Tom zľahka a štýlovo pristál na koberci. Riaditeľ sa zdvihol z kresla a obišiel stôl, aby privítal svojho bývalého študenta.

„Dumbledore,“ odzdravil Tom, prijímajúc jeho ruku. „Zmenil ste sa.“

„Ďakujem Tom,“ Dumbledore, premeriavajúc si Toma, ukázal na stoličku „ponúknem ti pohárik?“

„To by som privítal,“ pritakal usádzajúci sa Riddle.

Dumbledore prešiel ku skrinke s všakovakými fľašami, jednu z nich vybral a obrátil sa k hosťovi. Dva poháre už poslušne ako psy sledovali každý jeho krok a s jemným žuchnutím pristáli na stole pred oboma mužmi.

„Tak teda Tom,“ začal vecne Dumbledore potom, ako postavil na stôl misku plnú čokoládových žabiek. „Čomu vďačím za toto príjemné potešenie?“ V duchu rozmýšľal, či je na stole dosť obložených chlebíčkov a dietnej kaše.

Riddle hneď neodpovedal, len si prezeral kartičku, z ktorej naňho náhle vyskočil okato žmurkajúci Dumbledore. Potom odvetil.

„Už ma nevolajú Tom. Teraz som známy ako...“

„Musíš mať pochopenie so starým učiteľom,“ jemne mu skočil do reči Dumbledore, ukazujúc pritom Riddlovi svoj dokonale rovný a perleťovo biely chrup. „Vždy som mal problém zapamätať si všetky tie muklovské tituly. Lord, sir, vojvoda, Cher... všetky mi znejú rovnako.“

Nastalo krátke ticho. Tom ihneď pochopil, že si nebude určovať podmienky stretnutia. Dumbledore si zatiaľ v duchu pospevoval I Got Your Babe.

„Prišiel som,“ Riddle sa povzniesol ponad Dumbledorovu poznámku o muklovských tituloch. „Vrátil som sa požiadať vás o niečo, čo...“

Dumbledore skrčil svoje prsty do klasického gesta a usmieval sa. Vždy pozorne počúval hovoriaceho. Teraz však vnímal sotva polovicu Tomovej prednášky. Chcel mu uveriť, že sa zmenil, avšak vždy keď už sám seba takmer presvedčil o Riddlových čistých úmysloch, jeho myseľ zablúdila k špinavému prádlu.

„...cestoval som. Videl som a urobil veľa. Posunul som hranice mágie a tie možno ešte nikdy neboli tak ďaleko...“

Dumbledorovi sa pri poznámke o ďalekých cestách vybavil pohľad na Tomove nohy, na ktorých mal ponožky. V sandáloch. Uvažoval, či nestrávil nejaký čas posúvaním hraníc mágie v Bohémii.

„...experimentoval som...“

Tu ho riaditeľ prerušil.

„Tom, nepochybujem o tvojich nemalých skúsenostiach, veď ich všetky vidím pri jedinom pohľade na teba. Ide o to, že nemáš skúsenosti s učením. Je potrebné dodržiavať určité pravidlá, nehovoriac o množstve papierovania a každoročných školiacich kurzoch Ministerstva mágie, ktoré musia učitelia absolvovať. O tomto všetkom veľmi dobre vieš. Napriek tomu si sem dnes prišiel požiadať ma o prácu, ktorú ako obaja vieme, vlastne ani nechceš. “

„Nie Dumbledore, ja tú prácu chcem,“ Tomovi zaiskrili oči. „A mám skúsenosti. Mám aj vlastných študentov.“

„Smrťožrúti sa nerátajú. Skutoční študenti sú oveľa horší. Pamätaj na moje slová. Tom, miesto učiteľa na Rokforte nedostaneš. Učitelia musia byť spoločenskí a neverím, že si sa po tejto stránke za tie roky zmenil.“

Riddle sa prudko postavil. „Myslím, že to by nemal byť problém. Možno máte pravdu, mám rád samotu. Narozdiel od vás, však Dumbledore? Takmer nikdy nie ste sám, vždy za vami musí niekto stáť.“

Nastalo krátke dusné ticho.

„Minerva, môžete odísť.“

Minerve McGonagallovej vyskočilo obočie až do nebies, pomaly obišla stôl a mierila ku dverám. Tie sa za ňou prudko zatvorili.

Dumbledore obrátil pozornosť k Tomovi.

„Môj názor sa nezmenil.“

„To je vaše posledné slovo, Dumbledore?“

Riaditeľ vstal. „Posledné.“

„Tak potom si už nemáme čo povedať.“

„Zrejme nie.“ Na Dumbledorovej tvári sa zjavil zvláštny pohľad. „Vieš Tom, boli časy, keď som ťa mohol potrestať podpálením tvojej skrine, so všetkými tvojimi cennosťami. Teraz to už vôbec neprichádza do úvahy, tohto roku bola do správnej rady školy prizvaná rodina Malfoyovcov. Pripadá mi, že preferujú skôr tradičnejšie čarodejnícke metódy trestov. Ale mrzí ma to, tak rád by som ti tú skriňu podpálil znova.“

Atmosféra v pracovni odrazu nadobudla nových dramatických rozmerov. Už nebol žiadny Tom Riddle, dokonca ani predstieraný. Voldemortovi aj Dumbledorovi to mykalo prútikmi. Voldemortovi od zlosti, Dumbledorovi vzrušením. Ten krátky okamih však pominul. Voldemortovi klesol prútik, pomaly sa zdvihol do vzduchu, otočil sa a plachtil z pracovne.

„Tom,“ ozvalo sa za ním. „Chcel by som ťa poprosiť o jednu vec.“

Tom pomaly zastal a škrípavo sa otočil.

„Dal by si mi prosím tú kartičku z čokoládových žabiek?“ mierne nadhodil otázku Dumbledore. „ Snažím sa ich zozbierať čo najviac. Vieš, je vyčerpávajúce nerobiť nič iné, len sa usmievať celý deň na toľkých miestach naraz.“

HODNOTENIE (gramatika - obsah - dodržanie zadanie - originalita - rozsah)

Richio: 3,5 - 3 - 5 - 5 - 5; spolu 21,5

Stalo sa asi náhodou, že sme tu mali dve poviedky s rovnakými postavami a rovnakou témou rozhovoru, tú prvú som čítal dokonca pred touto. :D Takže aj tebe musím vytknúť, že to vyzeralo až prevzaté z originálu, ak nerátam tú paródiu. Tá bola občas veľmi na mieste, nebola trápna ani silená, celkovo ma poviedka veľmi pobavila, takže super. :D

Cuca: 5 - 4 - 5 - 4 - 5; spolu 23

Oh... toto bolo dobré!!! Ten nápad vziať z knihy známu časť a takto ju prerobiť! Vážne ma ten nápad pobavil a aj vtipy boli super. :D To s Minervou bolo super... :D Joj, čítala som tvoju poviedku na záver a som rada, že sa to takto ukončilo. :D Naozaj super, ďakujem za pobavenie. :D

Kira: 3 - 4 - 5 - 3 - 5; spolu 20

Oceňujem to, že poviedka nebola preplnená vtipmi, pretože aspoň sa niesla v takom tom nenásilnom, ľahkom humore. Ja osobne mám rád takéto typy príbehov, pretože častokrát to autor dokáže prešvihnúť a môže sa dostať až do trápnosti, kedy jeho snaha zostane nepochopená a smiať sa bude len on jediný. Menej je niekedy viac.

Situácia až tak originálna nebola, o tomto sme mohli čítať už veľakrát, ale body za to, že bola podaná vtipne.

Chýbali čiarky, chyby vo vykaní, čechizmy.

A Cher... :D:D:D:D

Micho: 5 - 4 - 3,5 - 3,5 - 5; spolu 21

Zo začiatku výborne rozbehnuté spracovanie po všetkých stránkach. Postupne však pribúdajú fakty na úkor prvkov paródie. Celkovo však veľmi slušné.

Body: 85,5/100

Umiestnenie: 3.

[ » na začiatok « ]