Kapitola:
Pridaná: 22.10.2013, 17:03:25
Čítaná: 5857×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka (preložená):
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: HArry, Ron, Hermiona, atď
Stručný dej: Keď sú Harry, Ron a Hermiona vzatý do Malfoy Manor, stretnú tam jedného muža. K Červochvostovi cíti zvláštne nepriateľstvo a vyhlasuje, že bol chytený už pred mnohými rokmi. Och áno a tvrdí, že je James Potter. Očividne, je to Smrťožrút, ale ako by mohol Smrťožrút sfalšovať beznádej a zlomený pohľad v jeho očiach...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, tragédia

Kapitola: 1 » Malfoy Manor 2 » Na dne

Ahojte... tak Vám pridávam ďalšiu kapitolu:-).... JaneFrancess

Harryho oči sa značne rozšírili šokom. On si myslel, že Sírius neušiel z Azkabanu? Veď to vedeli všetci. Jeho fotka bola nalepená na každom dosiahnuteľnom okne niekoľko mesiacov. Ale naproti tomu, ten muž bol v žalári u Malfoyovcov šestnásť rokov. Harry si až teraz uvedomil, že za predpokladu, že tento muž hovorí pravdu, Smrťožrúti by nechceli, aby mal nejakú nádej, bez ohľadu na to aká malá bola. A ak to bol James Potter, hoci to bolo neuveriteľné, asi by sa až do konca, staral viac o životy svojich priateľov než o svoj. Aspoň Harry by to tak urobil a to by mal byť po Jamesovi. Ron, vidiac mužov stratený výraz, sa zľutoval a takmer v mäkkom tóne povedal:

„To nie je pravda," Muž vzhliadol so svojimi temnými očami; očividne si nemohol dovoliť dúfať. Harry sťažka prehltol; ako presne sa s ním po šestnástich rokoch pohrala paranoja? Aj keď to možno nebol James Potter, bol väzeň; Harryho žalúdok mu to povedal. Ba čo viac, aj keď si to nechcel priznať, väzeň už nebude tým, kým bol predtým. V každom prípade, prečo by teda Smrťožrút strojil proti nim úklady, keď už boli chytení? Nemalo to zmysel, iba keby ich chceli nahnevať.

Zrazu, sa z poschodia nad nimi ozval výkrik. Zdanlivo neschopný udržať to v sebe, Ron zjačal, akoby jej chcel pomôcť:

„HERMIONA! HERMIONA!" Muž trochu cúvol. No v jeho očiach nebola žiadna emócia. Z vnútra pivnice sa ozval ďalší hlas.

„Harry? Ron? Ste to vy?" Spoza mdlého svetla sa objavil tieň. Bola to Luna.

„Luna?" opýtal sa Harry nedôverčivo.

„Áno, som to ja! Ale nie! Nechcela som, aby vás chytili – och," zalapala pri pohľade na muža, pri ktorom sa obaja chlapci krčili. Zachmúrila sa a povedala takmer v plačlivom tóne:

„“Ó Bože. Zhoršuje sa to…" Zhoršuje? Bola Luna s tým mužom za dobre? Harry sa trochu uvoľnil. Aj keď bola Luna dosť výstredná, vedela prekvapujúco dobre odhadnúť charakter človeka. Muž nereagoval na jej slová a ako rozhovor pokračoval, iba sa pozeral, akoby to ani nebolo o ňom.

„Zhoršuje?" opýtal sa Harry. Predtým, než mohla Luna odpovedať, ozval sa ďalší Hermionin krik.

„HERMIONA!" zjačal Ron znova. Luna, pozrela na strop a potom obrátila pohľad na muža a povedala:

„Už ďalej nechce žiť," objasnila Luna. Muž nereagoval, dokonca ani záblesk v jeho očiach. Harry cítil, ako mu naskakuje husia koža; Lunine slová sa mu opakovali v mysli, akoby sa mu vysmievali. Všetko tomu ale nasvedčovalo. Mŕtvy pohľad v jeho očiach; a túžba, keď hovoril o vlastnej smrti… Chcel, aby sa to stalo, potreboval to. To bola najhoršia z vecí, aké Harry kedy videl. Nikdy, dokonca ani v Síriusových očiach, necelý rok po jeho úteku z Azkabanu, nevidel výraz tohto muža. Bolo to strašné, príšerné, nevýslovné a dávalo to zmysel. Napokon, muž prehovoril. Slová akoby sa pokúšali brániť jeho dôvodom, ale tón bol taký pevný, taký odhodlaný, ale unavený. Bolo to, akoby polovica jeho duše bola preč a nikdy sa nemala zotaviť.

„Nemám už pre čo žiť," zo šera sa ozval ďalší hlas.

„To nie je pravda, pán Potter," do svetla pivnice vošiel pán Ollivander. Keď muž neukázal žiadne známky po odpovedi, jeho záujem o rozhovor ovädol a Harry potichu povedal:

„Je to naozaj on?" Pán Ollivander zafixoval svoj pokojný pohľad, bez mrknutia oka na Harryho a Harry dostal okamžite víziu Ollivandera, ktorého mučil Voldemort.

„Poznám každý prútik, ktorý som kedy predal, pán Potter. Čarodejný prútik ktorý pán Pettigrew použil patril – patrí – Jamesovi Potterovi," Ron s ľútosťou pozrel na James, čo si on nevšimol, jeho oči zafixované na niečo, čo len on mohol vidieť.

„Prečo Červochvost použil jeho čarodejný prútik?" bol zvedavý. Predtým, než mohol niekto odpovedať, ozval sa ďalší Hermionin výkrik. Ron pribehol k dverám, ale samozrejme, ani sa nepohli. Po chvíli sa vrátil a uvedomil si, že Hermione nemôžu pomôcť. Okrem toho, oni odtiaľ ujdú, že A čím viac vedeli o tomto mužovi; tým viac mu mohli veriť; možno žeby im aj pomohol utiecť. Očividne presne vedel, ako to funguje na Malfoy Manor, keďže tu bol tak dlho. Museli prinútiť Jamesa, aby im veril. Keď sa vrátil a Hermionin krik sa zmenil na vzlykot, niečo, čo zlomilo Ronovi srdce, James odpovedal, čím ich prekvapil, pretože jeho oči boli stále niekde mimo.

Aby ma zosmiešnil. Jedného dňa má tým ale určite zabije," Jamesov hlas bol mäkký, keď hovoril o jeho smrti, akoby tá téma bola delikátna, ako to bolo prianie alebo sen než nočná mora. Harry sa zachvel a povedal:

„Ale vy máte prečo žiť! Čo Remus?" James odmietol zdvihnúť pohľad zo zeme. Harry si po prvý krát všimol, že bola nasiaknutá Jamesovou krvou. Až vtedy si uvedomil, ako hrozne James vyzerá. Jeho vlasy boli strapaté a zavesené cez ramená. Mal fúzy a bradu. Boli spojené špinou a krvou. Škrabance a jazvy, niektoré nové, niektoré staré mal na rukách aj nohách. Tie boli od kliatby Cruciatus, keď bola bolesť tak ohromná že sa pokúšal strhnúť si vlastnú kožu, aby to zastavil. Chvel sa a šaty na jeho tele boli roztrhané. Pod očami mal tmavé kruhy a jeho pery boli rozťaté na viac ako len jednom mieste. Jedna jeho ruka bola zlomená. Väčšina krvi bola asi z toho. Kosť sa asi pokúšali sami vyliečiť, ale podarilo sa im to zlým spôsobom. Pravdepodobne to bolelo, akoby sa zrazil s húfom Thestralov.

„Remus je mŕtvy. Zabili ho. Ja som ostal posledný, ale to už dlho nebude," povedal James melancholicky. Luna potichu odpovedala:

„Ale nie, James. Profesor Lupin je nažive. A je v poriadku." Zo všetkých, zrejme Lune veril najviac. Rýchlo sa na ňu pozrel, predtým, než vrátil oči k studenej skale. Po chvíli ticha, vzhliadol a stretol sa s jej očami.

„"Profesor?" opýtal sa potichu.

"Ó áno!" povedala Luna s výrazom šťastia. "Bol to najlepší učiteľ Obrany, akého sme kedy mali," Jamesovi oči trocha zaiskrili, keď si spomenul na svojho starého priateľa. Naproti jeho vlastnej vôle a rozhodnutí, začal dúfať – želať si– aby to bola pravda. James sa trochu usmial. Prvý reálny úsmev, nie horký, nie sarkastický, ten ktorý si Harry pamätal od svojho otca.

„To znie ako on," vydýchol James, "Vedel, že bol Tichošľap nevinný?" Bol tam zvláštny dôraz na slovo Tichošľap. To Harryho zasiahlo do hrude, keď Ron odpovedal, aj keď sa o Hermionu stále bál,

„Až po treťom ročníku!" Harry takmer od frustrácie zanariekal. To bol ten test. Nikto okrem Jamesa, Remusa a Síriusa nevedel ich prezývky. Kvôli tomu, že ich Ron poznal, James si myslel, že im to Červochvost povedal. Harry sledoval, ako sa lesk s Jamesových očí vytráca a vyzerali viac stratené než predtým. Preto bol James taký úzkoprsý, aby im veril. Vždy, keď dúfal, jeho nádeje boli zničené, zanechávajúc ho viac zlomeného. A bol takmer na dne, bez šance na únik.

[ » na začiatok « ]