„Bravó, bravó. Ani sám by som to nepovedal lepšie,“ slizko vyhlásil a vytiahol si prútik. Severus sa postavil do pozoru pripravený odvrátiť útok, ale zaskočil ho príchod Malfoyových posluhovačov. Obkľúčili ich z každej strany. Severus si premeral Luciusa od hlavy až po päty. Jeho starý priateľ sa mu zdal akýsi bledý, bez života. Pochudnutý, zjazvený Malfoy podišiel bližšie.

„Konečne sa naplní moja pomsta,“ zaškeril sa.

„Aká pomsta, Lucius?!“

„Ach áno, ty to ešte nevieš. Moja drahá spolupáchateľka ti to ešte nestihla oznámiť,“ prešiel Thanile prútikom po líci.

„Dnes večer zomrieš. Ty a tvoja drahá polovička. Chceš vedieť prečo? Za Zradu... za zradu, drahý Severus... nášho pána. V poslednej dobe som ti akosi prestal dôverovať Severus... ani Dumbledorova vražda ma nepresvedčila... nič to neznamenalo... nie pre mňa...“ „Nerozumiem ti Lucius,“ odvetil Severus jednoducho. „Tak veľa pre teba Voldemort znamenal?“ vysmieval sa.

Nevrlé „vrrr“ bolo jeho odpoveďou.

„Nedráždi ma zbytočne Severus, moja trpezlivosť už dávno prekročila svoju hranicu,“ precedil pomedzi zuby.

„Spýtal som sa úplne vážne,“ znova sa vysmieval.

„Temný pán pre mňa znamenal veľa! Novú budúcnosť, nový život!“

„To ti už načisto preskočilo?!“ zvážnel, „Už si zabudol, aké plány mal s tvojím synom, Dracom?!“

„Chcel ma iba potrestať! A znova za tvoju zradu! Všetci sme kvôli nej trpeli! Celý čas si bol tým článkom, čo nám prekazil každý plán! Nebyť teba...“ rozkričal sa Malfoy, ale Severus ho prerušil.

„Bol to Potter, čo ho zabil! Nie ja! A nebyť mňa... tých ktorých som v skutočnosti zradil, by boli ešte nažive.“

„NIE! Dosť bolo prázdnych rečí! Je čas!“ pokynul hlavou na svojich pomocníkov a tí sa vybrali smerom k Snapeovi. Chceli ho chytiť a odniesť preč, ale Thanila sa im postavila do cesty. Ten vyšší ju schmatol za ruku a chytil silno pod krk. Takmer ju uškrtil. Severus sa strhol, ale ten druhý mu pritisol prútik k hrudi.

„Mám už dosť tejto malej hlupane!“ slizko jej prehovoril smrťožrút do ucha a ešte väčšmi jej stisol ruky za chrbtom. Snape sa nemohol ani pohnúť, nechcel riskovať.

„Zabi ju!“ prikázal Malfoy. Severus sa strhol pri myšlienke, že jej chcú ublížiť, ale skôr než stihol zakročiť, vyskočil k nej na pomoc Albert.

„Nie! Neopovážte sa jej dotknúť, inak..“

„Inak čo, ty starý blázon?“ zaškeril sa podlo Malfoy.

„Radšej mňa! Zabite radšej mňa!“ prosil Albert.

„Žiadny problém,“ povedal s povytiahnutým obočím Malfoy a vystrelil na starca zelený lúč svetla. Kliatba sa mu vydrala z úst tak elegantne, akoby bol pre to stvorený.

Starec padol na zem, stuhnutý a bez výrazu v očiach. Keby bol z kameňa, roztrieštil by sa po podlahe a ostal by len prach.

Thanila skríkla od hrôzy: „Vrah!“

Malfoy sa rozosmial na plné ústa a v jeho očiach sa odrážala spokojnosť z dobre vykonanej práce.

Podarilo sa jej vytrhnúť jednu ruku a poškriabať Malfoya po tvári. Severus to využil a prútikom, ktorý horúčkovito zvieral v ruke, naňho vyslal kliatbu. Silný protivník ju však stihol odvrátiť. Schoval sa skrčený za stôl. Menší zo smrťožrútov ho chcel napadnúť, ale Snape ho znehybnil zaklínadlom. Ten druhý aj s Thanilou sa posúval von z kuchyne.

Severus sa na sekundu zastavil. Malfoy to využil a vyslal naňho kliatbu. Neúspešne.

Chvíľu medzi sebou bojovali, pričom demolovali dom. Všetko naokolo lietalo vo vzduchu. Smrťožrút to sledoval veľmi pozorne, a povolil zovretie. Thanila to využila a vrazila mu päsťou do tváre. Pustil ju, zapotácal sa a spravil krok dozadu. Rýchlo sa k nemu otočila a prekliala ho. Meravý padol na zem.

Okamžite sa zvrtla a bežala na pomoc Severusovi. Ten pomaly otáčal scenériu tak, aby ochránil Thanilu, nevšimol si pri tom, že sa omráčený smrťožrút v kuchyni preberal. Ani Thanila si to nevšimla včas. Chytil Snapea za nohu, chcel ho zhodiť. Severus sa tak stal zraniteľným a to bola šanca pre Malfoya.

„Crucio!“ zavrešťal raz a potom ešte raz. Severus padol na kolená a prútik mu vypadol z ruky. Bolesť mu prechádzala celým telom, nemohol sa ani pohnúť.

„Vyhral som,“ povedal namyslene a vo chvíli, keď chcel Severusa zabiť...

„Avada Kedavra!“ zasiahla Thanila Malfoya od chrbta. S Otvorenými ústami a v smrteľnom kŕči, padol na zem.

Druhý ležiaci smrťožrút sa pozrel na Thanilu, ktorá vyzerala veľmi nebezpečne s ešte stále vystretou rukou a prútikom, a rezignovane odhodil ten svoj a zdvihol ruky nad hlavu.

Práve, keď už bolo po všetkom, do domu vtrhli aurori. V obývačke zatkli preberajúceho sa smrťožrúta, ktorý sa nenápadne chystal ujsť. A v kuchyni toho druhého.

„Asi... asi sme prišli neskoro,“ skonštatoval smutne Harry. Thanila sa hodila k Severusovi na zem a silno ho objala okolo krku. Slzy mala v očiach. Snape sa díval, ako odvádzajú preč zločincov a nenávistne hľadel na všetkých okolo.

Thanila pozrela na nevládne telo svojho otca. Potom radšej zaborila tvár do Snapeovho habitu a ešte viac sa k nemu pritúlila. Severus nemal rád plačúce ženy na svojom ramene, ale ona to mala dovolené. Hlavne po tom, čo obaja prežili.

***

Práve, keď bolo slnko najvyššie na oblohe sa ozvalo hlasné prasknutie a na dlažbách ministerstva sa z krbu vynoril posledný smrťožrút. Presne povedané, bývalý smrťožrút. Nerád o sebe tak počul, ale novinári, potom ako ho tak označila Jane Westwoodová, ho tak s obľubou nazývali.

Prorok horel samými novinkami o Malfoyovom úmrtí. Každý deň vyšli na povrch nové okolnosti z posledných uplynulých týždňov. Severusovi sa to zdalo, akoby sa to celé udialo len včera.

Hneď po boji, sa všetko stalo veľmi rýchlo. Oznámenie o smrti Luciusa Malfoya a Alberta Abrama obletela celý čarodejnícky svet. Bolo zakázané hovoriť o tom, kým tak nedovolí minister. V prvom rade, musela byť objasnená celá situácia. Pravdaže, bolo ťažké čokoľvek utajiť a tak na povrch vyplávali pochybné teórie. Samozrejme, všetko bola lož, až na jedno. Vrahom Luciusa Malfoya, bola Thanila.

Mladý, Draco Malfoy aj so svojou matkou, žiadali spravodlivosť. Na ich podnet bola Thanila zatknutá. Držali ju v cele na ministerstve.

„Som rád, že ste na koniec prišli,“ privítal Snapea Harry, ešte pred vstupom na ministerstvo.

„Ja nie,“ chladno odvetil.

„Áno, viem,“ sklamane prikývol Harry. „Prosím, poďte.“

Severus, vykročil pravou nohou. Dúfal, že tou správnou. Karta sa obrátila a tentokrát to bola ona, čo potrebovala pomoc.

Draco Malfoy obvinil Thanilu z vraždy jeho otca. Tvrdil, že bol pomätený už veľmi dlho a liečil sa. Podľa liečiteľov však neúspešne. Všetky jeho nezákonné činy pripísal k chorobe rozumu a tým žiadal o riadny trest pre obžalovanú. Liečitelia potvrdili Luciusovu chorobu, avšak vyvrátili Dracove tvrdenie o tom, že nevedel, čo činí.

Severusa nadobro oslobodili.

„Nedovolím, aby tento súd skončil, bez odsúdenia tej...“ nenachádzal vhodné slová Draco Malfoy. Rozhorčoval sa v súdnej sieni pred Wizengamotom, a to bez toho, aby ho bol vyzval minister.

„Mladý muž! Žiadam vás, aby ste sa upokojili. V opačnom prípade vás dám vyviesť zo siene!“ uzemnil ho minister.

Draco otváral ústa, očividne chcel niečo ostré poznamenať, ale vyzeral iba ako ryba na suchu.

„Tento súd zhromaždil dostatok dôkazov na to, aby slečnu Abramovú oslobodil. Čakáme už iba na jedno svedectvo, aby sa nám naše výpovede potvrdili a prípad môžeme uzavrieť,“ prísne dodal pričom hľadel na Draca.

„Chcem, aby ste tam išli a povedali im pravdu o Thanile a o Malfoyovi. Urobíte to?“ spýtal sa Harry.

Severus stál s rukami za chrbtom a neprítomne zazeral na podlahu: „Myslel som si, že kvôli tomu som tu.“

„Áno, ako som už vravel. Som rád, že ste prišli.“

„Nie som si istý, že jej chcem pomôcť.“

„Pane, obaja vieme, že je nevinná. Malfoy bol zlý človek. Vrah a smrťožrút!“

„Ešte nedávno ste tak označovali mňa, Potter,“ rypol si Severus. Harry sa vystrel a pevne stisol čeľuste. Začínal byť nervózny.

„Viem, že máte svoj vlastný dôvod nepomôcť jej, ale ja vás prosím,“ premohol sa a odpustil si poznámku.

„So všetkou úctou, pane, ale teraz nejde o vás.“

Severus to zvážil. Zvážil to veľakrát. Thanila ho podviedla, klamala a chcela zabiť. Cítil sa... ublížene. Áno, nijak inak to nemohol nazvať. Tá malá mrcha mu ublížila. Ale ako to mohla urobiť? Pýtal sa sám seba. Museli by v tom byť city, a to odmietal. Za takú krátku dobu sa nemohol zamilovať a už vôbec nie do nej.

Pravdou však bolo, že Severus sa zamiloval. Bolo to čudné manželstvo, ale bolo jeho. Cítil sa v ňom dobre a zvykol si aj na tú myšlienku.

Situácia sa však zmenila, a z milujúcej manželky sa vykľula podvodníčka, ktorá ho pripravovala na popravu.

Teraz je na jeho rozhodnutí... má ju poslať na smrť?

„Teba som tu nečakala,“ prekvapila sa Thanila, ale city, ktoré prebudil svojou prítomnosťou, schovala. Sedela za stolom v prázdnej miestnosti. Severus ticho zatvoril dvere a pomaly sa k nej otočil.

„Prišiel som svedčiť v tvoj prospech.“

„Tomu neverím.“

„Niekto mi povedal, že som jediný, kto ti môže pomôcť,“ prisadol si k nej, založil ruky na hrudi a povitiahol jedno z obočí.

„Len ešte neviem, či to urobím.“

„Harry je blázon, nepočúvaj ho, Severus. Ja ťa nútiť nebudem,“ povedala chladne a na moment sa mu pozrela do očí. Pred tým sa pozerala kamsi za jeho plece, pretože sa bála, že priami pohľad ju zlomí a ona sa znovu rozplače.

Ešte nezabudla, ako sa k nej správal, keď bolo po všetko a ju odviedla preč. Čo si vlastne myslela? Že po tých klamstvách ju šťastne objíme a na všetko sa zabudne?

„Povedz mi pravdu...“

„Všetko som ti už povedala, čo chceš ešte počuť?!“ rozhnevala sa pri pomyslení, že to má znova zopakovať.

„Povedz to ešte raz, ale...“

„Povedala som ti úplne všetko!“ skočila mu do reči.

„A čo tvoj uhol pohľadu?!“ vyzval ju. Potreboval to celé ukončiť a čosi mu ešte stále chýbalo. Čakal, že keď to bude počuť od nej... hlas v jeho hlave stíchne na dobro. Ale čo?! Bez slova na seba zazerali ako dva tvrdohlavé barany a ani jeden z nich nehodlal ustúpiť. On to chcel počuť, ale ona to nechcela povedať.

Rozhodol sa, že to nemá zmysel a pomaly vstal. Thanila sa ticho rozplakala a cítila, že keď teraz niečo nespraví, Severus odíde a už ho nikdy neuvidí.

„Počkaj!“ zavzlykala. Severus sa zastavil.

„Chceš vedieť, prečo som ťa varovala?!“ nečakala na jeho reakciu, odpovedala automaticky. „Do poslednej chvíle som si nebola istá, tým čo robím. Cítila som, že to nie je správne, ale myslela som si, že to len preto, lebo nikdy pred tým som nespravila nič trestu hodné. Mala som proste zlé svedomie. Túžila som pomstiť matkinu smrť... chcela som, aby za to niekto tvrdo zaplatil, nevedela som, kto v skutočnosti si. Všetko, čo som o tebe vedela mi povedal Malfoy a ja som nemala dôvod neveriť mu. Bola som hlúpa a spravila som chyby, ktoré teraz ľutujem...“ stíchla a pretrela si uplakanú tvár dlaňami.

Strašne túžil otočiť sa k nej a nakričať na ňu. Tak neskutočne sa hneval.

„Bola to hra?! To, čo sa stalo medzi nami?“ rozhodol sa čeliť svojmu strachu a položil jej otázku, ktorá mu tlačila hruď každé ráno, keď sa preberal a každú noc, keď usínal.

„Je to dôležité?“ poskočilo jej srdce.

„Jedna vec je chcieť ma zabiť, druhá zahrávať sa so mnou takýmto spôsobom. Nie som zvyknutý, aby sa mi niekto podobne podlizoval...,“ prudko sa otočil.

„Tiež s tým nemám žiadne skúsenosti,“ priznala, keď pochopila kam tým mieri.

„Prečo ťa to trápi? Myslela som, že ťa to necháva celkom chladným. Aj keď priznávam, že zvádzať ťa pre mňa nebolo vôbec ľahké,“ chladným, čo to trepe? V tú noc, v tú jedinú noc, čo spolu strávili nemohla nazvať chladnou. Presne naopak! Ešte v tie isté sekundy, čo boli spolu, priznala, že nič krajšie nezažila a nebolo to len telesnou rozkošou... bola šťastná a vychutnávala si to.

„Očividne si sa dobre zabávala!“ vpil sa jej červených očí a hľadal tam odpoveď.

Rýchle krútenie hlavou mu bolo odpoveďou.

„Mýliš sa Severus. Hrozne som sa bála!“ zvrtol sa a chcel nadobro odísť, ale znova ho zastavila.

„Bála som sa, že ti tým ublížim! Ale ublížila som len sebe... s citmi sa nedá zahrávať!“ ticho zúrila.

„Ja idiot som ti začal veriť!“ vypľul zo seba a ako keby sa bál, že sa prestane ovládať, druhýkrát prehovoril hlasom sebe podobným.

„Chcel som tomu uveriť a prestal som ťa podozrievať. Zapáčil sa mi taký život.“

„Boli chvíle, keď som si želala, aby to celé, medzi nami, bola pravda... a všetko ostatné, aby navždy zmizlo. Začala som ťa mať skutočne rada...“ pozrela mu do mračiacich sa očí a uľavilo sa jej. Zároveň ju premkol mrazivý pocit, že ho naveky stratila.

„Myslíš si... myslíš si, že by sme mohli začať od začiatku? Že by sme mohli na všetko zabudnúť?“ nesmelo mu navrhla.

Severus sa prestal mračiť a premýšľajúc zdvihol jedno z obočí: „Druhá šanca?“

***

„Pane, Snape. Mohli by ste ísť za mnou?“ požiadal ho Harry hneď potom, ako Severus vyšiel zo súdnej siene. Pred Wizengamotom obhájil Thaniline činy a ten prípad uzavrel.

Veľmi nerád, ale nasledoval ho do kancelárie, kde ho Harry usadil na nie príliš pohodlnú stoličku a položil pred neho mysľomisu.

„Odkiaľ...“ začal Snape prekvapene.

„Našiel som ju pri obhliadke Malfoyouho sídla. Sú v nej všetky spomienky, ktoré by vám ešte mohli chýbať. Nikto nevie, že som ju našiel. Chcem, aby ste si ju nechali vy. Tak bude v dobrých rukách a Dumbledore by určite nenamietal,“ dokončil Harry s letmým úsmevom na perách.

„Potter! Konečne ste dostali dobrý nápad,“ to by nebol Severus, keby chlapca nepochválil. Vstal, zobral mysľomisu a podišiel k dverám.

„Pane, čo budete teraz robiť?“ opýtal sa na koniec Harry. Snape sa otočil vo dverách a znudeným tónom mu oznámil.

„Začneme nový život, Potter.“

[ » na začiatok « ]