FAN FICTION
Vitajte vo svete magických literárnych možností!
Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!
Raven von Diettrich
Dobrodružstva mladej slečny6. kapitola: Dnes bude asi naozaj Halloween
Kapitola:
Pridaná: 11.6.2013, 00:41:29
Čítaná: 6836×
Hodnotenie: žiadne
Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Andrea, Sofia, Andrein otec a iné.
Stručný dej: Andrea je 17 ročná tínedžerka, ktorá sa rozhodla ísť študovať na rok do Francúzska... Andrea je zvyknutá na štandardné podmienky žitia, a preto bude pre ňu veľmi ťažké sa adaptovať v novej francúzskej rodine.
Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo
Thibault sedel na gauči a v hlave mal zabodnutú malú sekerku. Nebola to hlboká rada, ale na zašívanie určite. Vyzeral ako nejaký strašiak v čase Halloweenu. Ruky sa mu triasli ako nejakému zombíkovi, ktorý sa rozhodol strašiť deti. Jediné, čo dokázal v tom šoku vyprodukovať boli dve vety: „Sekala drevo, spravila náprah, švihla, ale už bez sekera. Sekera ostať v hlave.“
Andrea na neho vydesene hľadela a Pierretta s Antoinettou začali panikáriť. Christine s plačom volala záchranku. Síce to vyzeralo smiešne, pretože tá rukoväť od sekerky, ktorá trčala z jeho hlavy, vyzerala naozaj vtipne, ale očividne sa na tom nikto nesmial. Dokonca ani Andrea nie.
Onedlho prišli zdravotníci a naládovali Thibaulta do sanitky. Obaja na neho vyľakane hľadeli, určite nič také ešte za svoju zdravotnícku prax nevideli. Christine nastúpila do auta a fičala hneď za nimi. Ich tri nechala doma, ale Andrea by bola radšej, keby tamtie dve išli s Christine pretože Pierretta objímala mladšiu Antoinettu a obe si rumázgali na ramenách. Obe tak zavíjali, že by im aj vlky závideli. Andreu však triafal šľak. Samozrejme, že sa o Thibaulta bála. Nechcela, aby sa mu niečo vážnejšie stalo, ale predsa by kvôli tomu toľko nezavíjala. Veď predsa komunikoval a vnímal. Dokonca ani motoriku nemal poškodenú. Stačilo len vybrať sekerku a zašiť onú ranu.
„Toto keď dám na facebook, tak z toho každý bude mať zábavu. Normálne to vyhrá cenu za najzábavnejší článok roka.“ Mrmlala Andrea so značným sarkazmom v hlase a jedným očkom sledovala obe rumázgajúce žofrény. Obe sa totižto tvárili akoby im vymrela celá rodina a akoby museli zostať obe na ulici. A to všetko len kvôli malej sekerke v Thibaultovej hlave.
Sanitka dorazila do nemocnice. Christine im bola hneď v pätách... teda... skoro im natrepala do sanitky. Thibault išiel po vlastných do nemocnice a všetci naňho pozerali ako na vianočný stromček v máji. Christine vybehla z auta a tvárila sa zdesene. Zbytočne všetko zdramatizovala. Keď doktori zbadali Thibaultovo „zranenie,“ tak skoro vyprskli smiechom. Začali sa ho vypytovať rôzne otázky. Konverzácia bola vo francúzštine – samozrejme.
„Čo ste robili, pane?“ Spýtali sa doktori Thibaulta. Prezerali si jeho hlavu a neveriacky si vymieňali pohľady.
“Rúbal som drevo.“ Odpovedal Thibault stručne.
„Hlavou?“ Neodpustil si sarkastickú poznámku jeden z doktorov. Christine to započula a začala tam hystericky vrieskať, že čo si to vlastne dovoľuje takto zosmiešňovať jej drahého a „zručného“ manžela. Všetci doktori stíchli a pustili sa do ošetrovania. Thibaulta odviezli na chirurgický sál. Odstránili mu sekerku z hlavy a ranu mu zašili. Následne mu hlavu obviazali obväzom, čiže sa razom začal podobať na múmiu. Dali mu ešte tabletky proti bolesti a poslali ho domov. Christine po všetkých doktoroch len zazerala. Stále nemohla prehrýzť tú sarkastickú poznámku. Vždy bola totižto háklivá na sarkazmus. Obaja nasadli do auta a namierili si to domov. Tam ich vrelo očakávali plačúce kontesy, ktoré si od samej nervozity začali nechty obhrýzať. Manikúra zadarmo, čo dodať.
Thibault vystúpil z auta a vstúpil do domu. Mal obviazanú hlavu a vyzeral ako múmia, ktorá práve vyliezla zo sarkofágu. Keď ho Andrea zbadala, hneď sa jej v hlave začali víriť sarkastické poznámky.
„Predčasný Halloween. Mení masky za pochodu. Odišiel so sekerkou v hlave a prichádza ako múmia.“
„Prišla domov, dievčatá!“ Zvolal Thibault a hneď nato Pierretta s Antoinettou pribehli k nemu a celé šťastné ho začali objímať. Andrea len k nemu pozdravne kývla rukou.
“Love story, bro.“ Zafrflala si Andrea keď videla objímajúcu sa rodinku. Radšej sa odobrala do svojej izby pretože nemala ani najmenšiu chuť počuť detaily o tom ako Thibaultovi vyberali sekerku z hlavy. Ľahla si na posteľ, zavrela nerušene oči a mierne si povzdychla, „to je zase deň.“ Našťastie bola celá rodinka zamestnaná počúvaním celého Thibaultovho príbehu, takže nikto ani len nespozoroval, že tam Andrea nie je. Ani tam nechcela byť. Pripadali jej ako stádo šialencov. Besné psy sú proti nim slabý odvar.
„Ce qui est magnifique!“ Skríkla Pierretta hneď potom, čo jej Thibault povedal o tom ako mu vyberali sekerku z hlavy a ako mu tú ranu zašívali a obväzovali. Andrea to započula až do izby pretože Pierrettin piskľavý hlas sa vždy ozýval po celom dome.
„To nie je magnifique. To je mumifique!“ Sarkasticky poznamenala Andrea a uškrnula sa. Mala tých emočných zážitkov s touto vidieckou rodinou vyše hlavy. A to ešte nevie, čo ju bude čakať zajtra. Radšej si išla vyčistiť zuby a išla spať. Thibault aj so svojou „podarenou“ rodinkou stále hovorili o tom, čo sa dnes prihodilo. Toľko veľa rečí okolo takej malej ranky. Zase robia z komára somára. Ako inak. Ale ešte šťastie, že si Thibault nespôsobil nejaké horšie zranenie. Tak ako on držal tú sekerku to bol vážne zázrak, že sa nič vážnejšieho nestalo.
[ » na začiatok « ]
|