Kapitola:
Pridaná: 12.4.2013, 21:35:25
Čítaná: 4647×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Grace, Barbara, Aaron, Nathan,...
Stručný dej: Pokračovanie Desiré. Grace a Barbara sú sestry, dvojčatá a idú na Rokfort. Ako správne predpokladala ich matka, majú nazvyčajné schopnosti po svojich predkoch, ktoré ale nepôsobia na Aarona, druháka, ktorého spoznali vo vlaku. Budú rovnako dobré sestry až do konca alebo ich sesterskú lásku zničia rozdielne fakulty a priatelia?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Prológ 2 » Triedenie 3 » Prídeš o všetko 4 » Vlastná cesta... 5 » Kúzlo 6 » V Škriekajúcej búde 7 » Návrat 8 » Nával informácií 9 » Skúška 10 » Diex a spoločníčka v Zakázanom lese 11 » Sprievodkyňa 12 » Svitanie 13 » Spln 14 » Banší 15 » Prvý a posledný výkrik 16 » Vitaj medzi živými 17 » Merlinovo dedičstvo 18 » Začína sa to 19 » Epilóg

Po dlhom čase som dopísala Dozvuky :) Hádam sa Vám koniec bude páčiť. Ďakujem za všetky komentáre a hodnotenia a poprosím Vás o komentáre v tejto záverečnej kapitolke :)

„Susan!“ zakričala Lena na malú nezbednicu v záhrade. Susan zodvihla tvár a pustila na zem to, čo držala v rukách. Lena si kľakla k nej a uvidela v jej hnedých očkách slzy. Pozrela na zem. V krásnej sklenenej mise bola vo vode malá rybka. No teraz bola misa rozbitá a táto rybka bojovala o život. „Reparo,“ zašepkala a všetko bolo tak ako malo. Jej štvorročnej dcérke sa na perách zjavil úsmev.

„Ďakujem mami,“ usmiala sa na ňu. Ten úsmev bol presne taký okúzľujúci ako mal jej otec.

„Od koho to máš?“ pokrčila ramenami.

„Asi od babky a dedka. Oni mi stále posielajú darčeky takto ráno,“ Lena jej utrela slzy a vstala zo zeme. Áno, toto muselo byť od nich, na okne sedela ich sova. Krásna plamienka. „Utekaj ju ukázať ockovi a nerozbi ju,“ malé slniečko sa usmialo a utekalo späť do domu.

„Tak čo, Hedviga, čo si mi doniesla?“ zobrala sove list, tá sa napila a odišla.

Príďte hneď po raňajkách ak sa Ti podarí zobudiť Jamesa.

Všetko je už pripravené.

Ginny

„Pomoooooooooc!!!“ Lena sa rozosmiala. Vošla do spálne a tam jej manžel šteklil svoju jedinú dcérku, a tá sa smiala až jej tiekli slzy.

„No vy dvaja. Kto to má po Vás upratovať?“ zasmiala sa a privolala im raňajky z kuchyne. „Nezabúdajte, že ideme do Godrikovej Úžľabiny. Tak sa veľmi nenapchávajte,“ obaja na ňu pozreli pobaveným pohľadom. Jasné, akoby mali aspoň jeden z nich problém dať si aj celého draka na posedenie.

***

„Nathaaaaaaaaan!“ cez celý plážový dom sa ozýval hlas mladej ženy. Samozrejme, pri jednej zo svojich nočných prechádzok zaspal na lehátku. Nemala dobrý pocit, keď pri nej nebol. Od boja s ňou sa oňho veľmi bála.

Prebudila sa v Nemocničnom krídle a cítila, že s Nathanom niečo je. V rovnakom okamihu sa zobudila aj Grace. Obe vedeli, čo musia spraviť. Vybehli k jazeru, kde už bojovali. Nathan, vedľa neho Aaron a proti nim Silvia.

Hoci obaja vyzerali, že nemajú už síl, ona sa usmievala a odrážala útoky oboch. Zasiahla Aarona a tým do boja zaradila Bebe. Grace sa zohla k Aaronovi a začala ho liečiť. Okolo seba vytvorila bariéru, akýsi štít, aby jej ani Aaronovi Silvia neublížila.

Zasmiala sa. „Myslíš si, že TY ma porazíš? Ani jeden z vás nemá dosť síl,“ no oni pokračovali v boji. O chvíľu prišli na to, že mala pravdu. Nathan už nevládal takmer vôbec a Bebe to sama tiež nezvládala. Hoci sa ku nim pridala Grace, nestačili jej.

Takže toto je pád Merlinovcov? Toto je veľký boj?“ smiala sa a jej smiech sa rozliehal po celom pozemku hradu týčiaceho sa nad nimi. Nikto z nich si neuvedomoval, aký dlhý bol ich boj, no už padli. Všetci. Vyčerpaní ležali na zemi a nevládali. Jedine Silvia bola plná síl.

Prišla k Nathanovi. Pri pohľade na jeho vyčerpanú tvár sa usmiala. „Toto je tvoj koniec, Nathan,“ odkopla mu prútik a zodvihla ten svoj. „Zbohom,“ poslednýkrát sa sladko usmiala. „Ale čo, keby si sa najprv pozrel ako ti umierajú priatelia?“ podišla k Bebe.

„Tak moja pekná povedz zbohom. Avada Kedavra!“ zelený lúč sa zastavil kúsok pred tým ako jej vrazil do hrude. Silvii sa rozšírili oči. Nathan sa zasmial. Postavil sa zo zeme a pozrel na ňu. „Ako si to spravil?“ hruď sa jej rýchlo dvíhala.

„Rovnako ako toto,“ mávol rukou a vyrazil jej prútik z ruky. Obzrela sa dookola. Áno, toto bol boj s posledným z Merlinovcov. „Zbohom Silvia,“ nebol jeho štýl sa hrať s jedlom, ani keď išlo o niekoho tak odporného.

Jej spomienky už boli zaprášené, zahmlené, bez detailov. Bolo to už dávno, už pozabúdala. Vlastne už nechcela spomínať. Skončilo sa to. Už to bola len nepríjemná spomienka. Ako nočná mora.. ktorá sa skončila.

Nathan sa prebral a pozrel na Bebe. Vzali sa hneď ako skončili školu, aj keď sa to nikomu veľmi nepáčilo. A odišli. „Ako ti je?“ spýtal sa jej s láskou v očiach. Prikývla.

„Ideme? Alebo chceš raňajky?“ pokrútil hlavou a postavil sa z lehátka a natiahol sa.

„Chcem len sprchu,“ prikývla a on vbehol dovnútra. Pousmiala sa. Aj po toľkých rokoch ho milovala. Tešila sa, že uvidí konečne celú rodinu. Jasné, pred pár rokmi sa proste zbalila a odišla na druhý koniec sveta, ale vidieť ich párkrát za rok neuškodilo. A dnes mala jej malá sesternica Susan štyri roky.

Lena a James. To bola ďalšia kapitola. Dali sa dokopy, keď sa Jamesovi vrátila pamäť. Pri nej konečne James zabudol na Dianu a bol šťastný. Toto šťastie vyvrcholilo, keď prijala jeho žiadosť o ruku. A pár mesiacov potom sa im narodila Susan. Bolo to všetko už tak dávno a predsa... jej rodina ostávala silná a spolu.

„Zlatko! Môžeme ísť!“ prišiel k nej a pobozkal ju. „Spolu?“ spýtal sa potichu. Prikývla.

„Ako vždy.“

Primiestnili sa na začiatok Godrikovej Úžľabiny. Hoci dom Potterovcov bol tak ďaleko, počuli veselý smiech celej rodiny. Ruka v ruke vošli do veľkej záhrady. Áno, boli tam všetci. Malá Susan sedela na zemi spolu s o niečo mladším synom Grace a Aarona. Lily, Ginny, Desiré, Lena, Hermiona a Delphine kmitali v kuchyni, odkiaľ vychádzala vynikajúca vôňa, až sa im začali zbiehať slinky. Vzadu sa Ron, Harry, James, Albus a dokonca aj George so svojim synom Fredom vrátili do mladých čias a zahrali si metlobal. Scorpius, ktorý sa bál výšok sa na nich s úsmevom pozeral s ďatelinovým pivom v ruke. Pán a pani Weasleyovci sedeli na lavičke a nadšene pozorovali svoje veľké potomstvo.

„Teta Bebe!“ rozkričala sa malá Susan a utekala za ňou a po ceste spadla. Hurónsky smiech všetkých naokolo to hneď vyliečil. Sonja, Fredova dlhoročná priateľka, ich s úsmevom privítala.

„Konečne, ste takmer poslední,“ objala Bebe a chcela niečo povedať, no do záhrady sa primiestnil niekto ďalší. „Tak a sme komplet,“ povedala s úsmevom.

Ďalšie dva šťastné páry boli príliš lenivé na prechádzku. „Rose! Hugo!“ usmiala sa na deti Hermiona, ktorá už vyšla z kuchyne. „Benji, Helena, rada vás vidím,“ privítala aj ich partnerov. Naozaj, táto rodina bola obrovská a Bebe nejak nešlo do hlavy, ako sa všetci zmestia do jednej záhrady. „Ale kde ste nechali tých troch?“ Deti Lily a Scorpia boli jediné, čo chýbali.

„Prídu,“ pousmiala sa Rose.

Áno. Celá rodina pokope. Konečne sa nemali čoho báť. Silný a spolu.

[ » na začiatok « ]