Poviedka:
Pridaná: 14.10.2012, 17:07:23
Čítaná: 5480×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Typ: Iná fan fiction - 1
Postavy: Adele, Bond... James Bond =D, Mallory (s tvárou Ralpha Fiennesa ;))
Stručný dej: K napísaniu tejto poviedky ma inšpirovala prenádherná pesnička od Adele k novej Bondovke – Skyfall =). Dúfam, že sa bude páčiť =).

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Pesnička: http://www.youtube.com/watch?v=7HKoqNJtMTQ =)

Obrázok: http://www.facebook.com/photo.php?fbid=433061596749927&set=a.134235939965829.25871.128970640492359&type=1&theater

A venujem Kike ;).

--------------------------------------------------------------------------

„Prečo si myslíte, že príde?“

„Prečo si myslíte, že nie?“

Zdvihla som hlavu a zadívala som sa do jeho modrých očí. Iskrilo sa v nich. Čakala som na jeho odpoveď a zároveň sa usmievala, pretože som si bola istá, že o pár minút padne mŕtvy a ja budem slobodná.

Mallory sa zamračil. „Vkladáte do neho prílišné nádeje.“

„Možno áno,“ pokrčila som plecami tak veľmi, ako mi to laná dovoľovali. „No zabúdate, kto to je,“ prižmúrila som oči. Pokúsila som sa čítať v jeho tvári, no neprezrádzala mi nič, iba obyčajné pohŕdanie.

„Raz ho už zabili. Druhýkrát to bude rovnako jednoduché,“ dráždil ma s úškrnom.

„Zabili ho, a vrátil sa,“ zasmiala som sa, spomínajúc na to, ako sa objavil v mojich dverách, premočený, ranený a vysilený.

„Tentoraz sa nevráti. Ste jeho pasca. Urobil by čokoľvek, aby vás zachránil. Ženy,“ uchechtol sa. „To bola vždy Bondova slabina. Ste si dúfam vedomá, že nie ste jeho prvá, no budete posledná?“ roztiahol ruky elegantným gestom a obočie mu vyskočilo hore.

„Presnejšie ste to ani nemohli vystihnúť,“ odvetila som nezúčastnene a pozrela na krajinu ubiehajúcu za oknom. Vlak práve vchádzal na veľký akvadukt uprostred hôr, nad obrovským jazerom. Samozrejme, že som vedela, že mal James aj iné ženy. Že ich mal obrovské množstvo. A tak isto som vedela, že skutočne miloval iba jednu. Nikdy mi o nej nepovedal, no bola som si tým istá. Na tých ostatných... mu len záležalo. Vytvoril si k nim nejaké puto, ktoré súviselo s jeho prácou a keď sa práca skončila, puto prasklo. Nikdy ich už nevidel, nikdy sa nevrátil, nikdy sa neobzeral späť. A tak mu to vyhovovalo. Na nich nezáležalo. Mnoho z nich si išlo oči vyplakať do vankúša, či ho preklínalo a prisahalo, že ak ho ešte raz uvidia, vyškrabú mu oči. No každá ho, aj napriek tomu, milovala svojím spôsobom.

„No veľmi pochybujem o tom, že budem posledná,“ obočie mi vyskočilo za ofinu a trochu som sa vystrela. Ramená mi narazili do operadla stoličky a ja som sa snažila zakryť bolesť, ktorú mi to spôsobilo.

„Ženy a tá ich slepá viera v Bonda. Čo má také, čo vás všetky dokáže zviesť?“

„O tom by som mohla rozprávať hodiny,“ odsekla som s úsmevom, mysliac na jeho úžasnú charizmu, jeho svetlomodré oči, silné ruky, tuhé objatia.

„Máme čas,“ zasmial sa povýšenecky. „Cesta nám bude ubiehať rýchlejšie, ak sa budeme pri nej rozprávať.“ Znelo to ako pozvanie. Pozvanie akceptovať jeho pravidlá hry a podrobiť sa jeho vôli, a ja som váhala, či na to mám pristúpiť. Donútil by ma to povedať tak či tak, hoci mi sľúbil, že mi neublíži. Nechce Jamesa naštvať, chce ho len zabiť.

„Tak, kde ste sa stretli?“ pokračoval, sadol si na kreslo oproti mne a zaujato sa mi zadíval do očí.

Vzdychla som si a znova pozrela von oknom. James, kde si? „Stretli sme sa v Paríži,“ odvetila som napokon a pozrela naňho.

„Kde?“

„U mňa doma. Zaklopal na moje dvere. Nejakých zázrakom sa dostal zo Seiny a našiel moju adresu...“

„A poznal vás...“

„Cez jednu moju kamarátku. To vás nemusí zaujímať.“

„Lenže mňa to zaujíma. Zaujíma ma história poslednej Bondovej ženy.“

Zaškrípala som zubami. Tie jeho reči o Jamesovej smrti ma začínali rozčuľovať.

„Moja priateľka – Vesper – kedysi spolu chodili. Poznala som ju roky. Vedela som, že chodí s Jamesom. Ona ma spomínala. Vedel, že ak sa objaví v mojich dverách, pomôžem mu,“ vysvetlila som tvrdo.

„Ste speváčka, však?“ nadvihol obočie posmešne.

„Áno, som,“ odvetila som hrdo. „Spievam po kluboch. Prečo vás to zaujíma?“

„Len som zvedavý, prečo by sa Bond uchýlil práve k obyčajnej speváčke, keď je ranený, krváca a je na hranici podchladenia,“ opýtal sa pochybovačne.

„Na to vám neviem odpovedať,“ povedala som po pravde. „No som rada, že sa tam objavil, pretože to bola tá najlepšia vec, ktorá...“

„Sa mu mohla stať?“

„Ktorá sa mohla stať mne,“ opravila som ho sucho.

Mallory sa zasmial vysokým, pohŕdavým smiechom a naklonil sa ku mne tak blízko, až sa naše nosy takmer dotýkali. „Teraz vás to bude stáť život.“

„Je mi to jedno.“

„Naozaj? Prekvapujete ma. Myslel som si, že tu budete nariekať a prosiť ma o zľutovanie, čerpajúc v textov vašich piesní. No musím priznať, že ste dosť... tvrdá,“ zamyslel sa a oprel sa dozadu.

„Citlivosť si nechávam pre svoje piesne,“ odvrkla som nevraživo a zovrela ruky v päsť.

„To je dobré. Tak, pokračujte,“ mávol rukou na pokyn.

„Niet veľmi v čom. Keď Jamesa tak dobre poznáte, určite viete, ako to s ním chodí. Jednoducho som sa tu len octila, s vami v kupé a teraz čakám, kým si po mňa James príde.“

„Ste naivná,“ uchechtol sa.

„Nie som. Aj vy veríte, že príde. Naše nádeje sa líšia iba v koncoch. Vy veríte, že ho zabijete. Ja viem, že prežije,“ tvár sa mi vykrivila so úsmevu a žmurkla som naňho. To ho vytočilo. Zavrel oči, akoby prosil nebesá o trpezlivosť a potom ich znova otvoril. Potom pokrútil neveriacky hlavou, postavil sa a postavil sa k oknu. Založil si ruky za chrbát a dlho mlčal. Obrátil ku mne a povedal: „Najbližšia zastávka je Trondheim. Mali by sme tam byť o...“

Z chodby sa ozval krik. Obaja sme sa otočili smerom k dverám, Mallory naštvaný a ja šťastná. „James!“ zvolala som veselo a načúvala tupým zvukom prichádzajúcim spoza dverí kupé.

Mallory sa zohol a vytiahol spopod sedadla malú pištoľ.

„Naozaj si myslíte, že ho týmto zabijete?“ kývla som hlavou na zbraň v jeho ruke.

„Budem musieť,“ odvetil odhodlane, podišiel k dverám a schoval sa za ne. Hľadela som naňho a na chvíľku ma pochytila panika. Ak James otvorí dvere, Mallory vystrelí. Trafí ho priamo do spánku.

Na ďalšie premýšľanie však nebol čas. Dvere kupé sa odsunuli neuveriteľnou rýchlosťou. Narazili do Malloryho, ktorý sa zatackal a ruka so zbraňou sa mu uvoľnila. Dnu vstúpil James s napoly rozopnutou košeľou a vrhol sa na Malloryho. Ten vystrelil, no minul a zurčanie vlaku preťal hlasný výstrel. Mykla som sa na stoličke a začala trhať rukami, aby som sa vyslobodila z lán, ktoré ma zväzovali.

James udrel Malloryho päsťou do nosa, no ten sa napoly uhol, a tak ho trafil len do líca. Mallory sa zohol a plnou silou narazil do Jamesovho žalúdka. Jamesom hodilo dozadu a tvrdo narazil na mäkké sedadlo. Postavil sa a chytil Mallorymu ruky. Vytočil ich dohora, snažiac sa vyraziť mu z ruky zbraň. Tá opäť vystrelila, až som nadskočila. Mallory zaútočil na Jamesa, ten odrazil jeho útok a sotil ho k oknu. Mallory preletel pri mne, James ho schmatol za golier a vrazil mu päsťou do nosa. Mallory sa zviezol na zem, no otriasol sa rýchlo a hodil sa na Jamesa. Chvíľu sa mlátili a ja som ich sledovala, zabúdajúc na to, že by som sa mala vyslobodiť. Nikdy mi násilie nevadilo, no takto naživo to bolo hrozné. Nikdy viac som to nechcela zažiť. Jediné, čo som si priala bolo, aby Mallory odpadol alebo niečo, nech sa tento súboj už skončí. Zrazu sa zvonku prirútil ďalší chlapík, obrovský, dvakrát taký veľký ako James a hodil sa naňho. Vykríkla som a uhla hlavou a vzápätí pocítila, ako na mňa dopadla váha troch dospelých mužov. Stolička podo mnou praskla a všetci štyria sme sa zrútili na zem. Vyrazilo mi dych, pred očami sa mi zahmlelo a z hrdla mi unikol hlasný ston. Chvíľu som o sebe nevedela, ruky ma neznesiteľne boleli, ťažko sa mi dýchalo a keď som otvorila oči, zazrela som Jamesovu blonďavú šiju, ako sa pomaly zviechal. Mallory a ten druhý muž už stáli. Mallory sa vrhol po zbrani a ten druhý muž zase na Jamesa. Ten jeho útok odrazil, Mallory naňho namieril zbraň a skôr, než som stihla skríknuť, ozval sa výstrel. James zamrzol uprostred pohybu. Z ramena mu vyletela guľka, ktorá sa zasekla v okne a nasledovala ju spŕška krvi, ktorá pristála na mojej tvári.

Rozšírenými zreničkami som hľadela pred seba, s hlasom zaseknutým v hrdle. Nevedela som, čo ma vystrašilo viac – či to, že bol James postrelený, alebo tá krv, ktorú som teraz mala po celej tvári.

„Preboha...“ podarilo sa mi nakoniec vzdychnúť a hľadela som, ako James, aj napriek tomu, že ho postrelili, bije sa ďalej. Schmatol Malloryho za ruku, vykrútil mu ju, Mallory zvrieskol a pištoľ zletela na zem. Druhý muž chytil Jamesa zozadu za krk a zatlačil. James zdvihol nohy do vzduchu, kopol Malloryho do hrude, potom pokrčil ruku v lakti a celou silou udrel muža do žalúdka. Muž sa zvalil na Jamesa, ten sa mu uhol a muž narazil do steny. James ho zozadu schytil za hlavu a pokrútil ňou. Ozvalo sa tiché zapraskanie a muž sa zrútil k zemi mŕtvy. Naplo ma, mo potriasla som hlavou, preglgla a len tam tak sedela, nevedomá si toho, že už vlastne nie som spútaná. Až keď sa Mallory hodil po pištoľ, uvedomila som si, že stolička podo mnou je zničená. Vytiahla som ruky spod seba a vrhla sa k zbrani. James prikľakol Malloryho, ten zakvičal a mne sa podarilo uchmatnúť zbraň. Chvejúc sa som sa postavila a trasúcimi rukami som zovrela pištoľ.

Vedela som, že by som nebola schopná vystreliť, no bola to jediná istota, ktorú som mala. James krvácal. Pribehol ku mne a objal ma okolo ramena.

„Poď,“ povedal tvrdo a vykročil. V tej chvíli Mallory zúrivo zreval a vrhol sa na nás. Nestihla som urobiť nič, prudko do mňa narazil, potkla som sa a hlavou narazila na sklo, ktoré sa roztireštilo a ja som pocítila, ako sa mi čosi ostré zarezalo do kože, stratila som rovnováhu a preletela priestorom za sebou. Iba matne som si uvedomovala, že vlastne padám. Zrevala som od strachu a inštinktívne som vystrela ruku, v snahe zachytiť sa o niečo. Vzápätí som zacítila pevnú ruku a prudko mnou trhlo. Narazila som do steny vlaku a až vtedy som pocítila, že som akási ťažká. Pozrela som sa dole – za nohu ma držal Mallory a oči sa mu nebezpečne blýskali. Oči sa mi rozšírili zdesením. Bol schopný čohokoľvek, aby Jamesa zabil. Aj vyšplhať sa po mne.

„James!“ Zdvihla som hlavu. James bol naklonený cez to, čo kedysi bývalo oknom a pevne ma držal oboma rukami.

Nevravel nič, iba ma držal a ja som natiahla aj druhú ruku, aby som sa ho chytila. Zároveň som cítila, ako sa ma Mallory drží ako kliešť. Rýchlo sme rozrážali vzduch a celá som sa chvela od strachu.

„James!“ zavolala som jeho meno. Tvár mal kamennú, iba jeho oči prezrádzali, ako veľmi sa bojí. A naozaj to bol strach? Bál by sa, že ma starí? Alebo to bolo len pomyslenie na výčitky svedomia, že ma nezachránil? Zvieral mi ruky tak veľmi, až ma boleli, no nebola som schopná sa vyšplhať, nie s Mallorym. Napadlo mi, že by som začala kopať, možno by sa pustil. No potom by zomrel. Nechcela som mať na svedomí jeho život.

„Pusti ju!“ zreval James do prudkého vetra, hľadiac na Malloryho. Tomu sa na tvári zjavil krutý úsmev a ešte pevnejšie sa ma chytil.

„Do pekla!“ zahrešila som a do očí sa mi votreli slzy strachu. Zomriem, vedela som to. Pri tom pomyslení mi zovrelo srdce. Zadívala som sa Jamesovi do očí. Hovorili jediné. Pusti ma.

James okamžite pochopil. Pokrútil hlavou a pokúsil sa ma vytiahnuť, no boli sme príliš ťažkí. A bol zranený.

„Pusti ma!“ zrevala som a pustila jeho ruku. Druhú mi držal za zápästie, no pošmykla som sa mu.

„Adele, do pekla!“ Z očí mu vyskočili blesky a schmatol mi zápästie aj druhou rukou.

„Pusti ma, James!“ mykla som sa a jeho zovretie trochu povolilo. Na tvári sa mu zjavilo zdesenie.

Pokrútila som hlavou a vtom som zbadala priamo pred nami, ako sa vlak rúti k tunelu.

„Pozri!“ prekričala som svištiaci vzduch. James sa pozrel smerom k predku vlaku. Zbledol, pevnejšie mi zovrel ruku a začal ťahať, no vždy, keď trochu potiahol, zošmykli sme sa dole.

Pozrela som do ľava. Tunel sa rýchlo približoval.

„JAMES! PUSTI MA!“ zrevala som na plné hrdlo a trhla som sebou. Ruka sa mi pošmykla a zachytil ma za prsty.

„PUSTI MA!“

„NIE!“

„DO PEKLA, JAMES, PUSTI MA!“ Naposledy som so sebou zalomcovala a jeho zovretie sa uvoľnilo.

„NIE!“

So zdesením som hľadela, ako sa James odrazil o sedadlo a vyskočil za nami. Mallory vrieskal, pustil mi nohu a letel tesne podo mnou. James ma schmatol za ruku, pritiahol k sebe a privinul na svoju hruď. Nad nami sa ozvalo hrmenie. Pozrela som sa hore, nebo akoby padalo. Z oblakov sa spustili biele snehové vločky. A potom... tma.

Toto je koniec

Zadrž dych a rátaj do desať

Cíť, ako sa hýbe zem a potom

Počuj, ako moje srdce znova puká

Pretože toto je koniec

Utopila som sa a snívala o tejto chvíli

Takže nakoniec som ich dlžníčkou

Zmietnutá, som ukradnutá

Nech nebo padne

Keď sa rozpadá

Vydržíme to

Postavíme sa tomu spolu

Pri páde neba

Začneme pádom neba

Vzdialení od seba tisíce míľ a pólov

Kde sa svety stretávajú a dni sú temné

Môžeš mať moje číslo

Môžeš si vziať moje meno

Ale nikdy nebudeš mať moje srdce

Tam, kde ideš ty, idem aj ja

To, čo vidíš, vidím aj ja

Vieš, že nikdy nebudem sama sebou

Bez bezpečia

Tvojich milujúcich rúk

Ktoré ma chárnia pred ublížením

Vezmi ma za ruku

A spolu sa tomu postavíme

[ » na začiatok « ]