Kapitola:
Pridaná: 19.8.2012, 17:48:13
Čítaná: 6592×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Annie, Adam
Stručný dej: Annie sa rozhodne opäť začať hrať na gitare, čo ju prinúti pozerať sa do minulosti, prečo ju gitara zmenila na čudáčku vo svojej triede. Popri tom sa zbližuje so svojím spolužiakom, až sa zdá, že sú osudový pár.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Tajomstvo 2 » Darčeky 3 » Ponuka 4 » Bitka 5 » Múrik 6 » Súťaž 7 » Uzmierenie 8 » Ťažký deň

Otvorila som oči. Aký krásny sen, pomyslela som si. Keď som zahliadla deň na kalendári, usmiala som sa. Je 10.4., to znamená, že zajtra je ples. Potom som sa pozrela na svoj budík a zastihla ma panika. Boli tam štyri číslice, 07:42, ktoré mi oznamovali, že meškám do školy. A to si nemôžem dovoliť. Rýchlo som vyskočila z postele, otvorila skriňu a nahádzala na seba veci, čo mi prvé prišli pod ruku. Utekala som do kúpeľne, upravila som sa a potom som zhrabla tašku a bežala som čo najrýchlejšie do školy. Už je piatok, konečne.. Utekala som najrýchlejšie ako sa dalo a pritom som rozmýšľala o mojom sne. Bol až príliš reálny. V tom sne ma bozkával Adam. Počkať.. Bežala som ďalej a uvedomovala som si, že som hlúpa. Uvedomovala som si tiež, že to nebol iba sen. Cítila som jeho vôňu, aj jeho dych na mojich perách. Bolo to skutočné.

Vrazila som do dverí budovy školy a rýchlo som otvorila skrinku, hodila si tam tašku, vytiahla si zošit z matematiky a trielila som do triedy. Keď som pribehla do triedy, učiteľka tam našťastie ešte nebola. Zamierila som k mojej lavici, a pohľadom som sa stretla s Adamom. Vyzeral šťastne a ja som sa len usmiala a sadla som si. Kath, ktorá tam už sedela sa na mňa zadívala.

„Prečo sa červenáš?“ usmiala sa na mňa a potom si všimla, ako sa na mňa Adam pozerá.

„Panebože..!“ vyhŕkla.

„Čšš, Kath, buď tichšie!“ upozornila som ju a obzrela som sa za seba, či ju Caroline nepočula. Našťastie nie, pozerala si nejaký časopis.

„Annie, čo sa stalo medzi tebou a Adamom?“ spýtala sa ma už po tichšie.

„Prosím, nenahnevaj sa, viem že sa ti tiež páči. Ale včera.. to bolo čarovné,“ usmiala som sa a spomenula som si na náš bozk a opäť som sa začervenala.

„Neboj, Annie. Takúto šťastnú som ťa ešte nikdy nevidela,“ usmiala sa a naklonila sa bližšie ku mne.

„Padol aj bozk?“ spýtala sa ma a ja som sa len doširoka usmiala. Kath zvýskla ale potom už nemala možnosť sa ma vypytovať, lebo vošla učiteľka matematiky.

Cez veľkú prestávku som si išla zaniesť moje učebnice do skrinky a premýšľala som o tom, ako by som sa mala v jeho prítomnosti správať.

„Ahoj Annie,“ ozval sa nádherný hlas pri mojom uchu, až som poskočila. Adam stál tak blízko pri mne, že som sa až hanbila.

„A-ahoj,“ zakoktala som, ako vždy, keď ma niečo vyvedie z miery. Ale tie jeho oči. Nevedela som rozmýšľať normálne.

Adam sa sladko usmial ale potom sa snažil tváriť vážne.

„Annie, chcel by som ťa pozvať na ples,“ usmial sa znova, ale zrazu sa trocha odtiahol, aby som vedela rozmýšľať normálne.

„A ja neviem, či tam pôjdem,“ odvetila som.

„Ako to?“

„Po prvé- takéto veci nie sú vôbec pre mňa. A po druhé, nemám šaty,“ povedala som mu a snažila sa tváriť normálne.

„Tak to vyriešime nejako. Prosím, Annie, poď tam so mnou, bude sranda,“ usmial sa a znova sa postavil k mojej tesnej blízkosti. Vedel, že budem súhlasiť, ak toto spraví.

„Dobre,“ súhlasila som potichu a pozerala som sa do jeho zelených očí. Mala som pocit, že sa v nich môžem utopiť. Naklonil sa ku mne a nežne ma pobozkal. Netrvalo to ani tri sekundy, ale vo mne to vyvolalo výbuch šťastia. Výbuch šťastia že tento chlapec, je môj chlapec. Doteraz tomu nedokážem uveriť.

Zrazu Adam stuhol. Pozrela som sa smerom, ktorým on pozeral. Stála tam Caroline, ale neviem ako dlho. Myslím že videla náš bozk. Zrazu sa pohla smerom k nám. Zastala pri nás a sladko sa usmiala.

„Dúfam, že vám to vydrží,“ poznamenala a kráčala ďalej, zrejme na záchody. Cestou sa ešte raz obzrela a žmurkla na Adama.

Naozaj som nechápala, aký má ona úmysel, ale nebude to určite nič dobré.

„To bolo čo?“ spýtala som sa Adama, ale ten zostal bez odpovede.

„Poďme radšej do triedy,“ povedal, chytil ma za ruku a spoločne sme vošli do triedy.

Pri obede Kath bola nezvyčajne ticho.

„Čo ti je?“ spýtala som sa jej.

„Ja.. len som zaskočená, že s ním chodíš. Teraz to vie celá trieda a ver mi, všetci sú zaskočení,“ povedala a mne sa tento rozhovor prestal páčiť.

„A.. malo by to nejako vadiť?“ spýtala som sa jej, mám pocit, že až príliš sebavedomo.

„No, keď si povedala, že sa nemám hnevať, tak som si povedala, že to dodržím, ale nie je to ľahké, keď sa s ním tak predvádzaš. Nie že by sa mi brutálne páčil, ale začína mi vadiť, že si ma nevšímaš,“ začala Kath nepriateľským tónom a ja som sa po prvý raz na ňu nahnevala a nemala som výčitky.

„Neviem či je to kvôli tomu, že sa ti tak veľmi páči. Podľa mňa je to kvôli tomu, že si ma ľudia začínajú všímať a so všetkou skromnosťou, som populárnejšia ako ty,“ povedala som, čo si myslím.

„Tak to ani vo sne. Ľudia ťa nenávidia ešte viac ako vtedy,“ povedala a vstala od stola, kráčala preč. Mala som pocit, že som všetko riadne pokašľala. Mala som jedinú kamarátku a tá mi práve odišla mojou vinou, v jednej sekunde. Dobre, aj ona trošku začala. Dneska sa to naozaj nevyvíjalo dobre a už som chcela mať od každého pokoj.

Po vyučovaní ma dobehol Adam a zašepkal mi do ucha: „Tak zajtra ťa vyzdvihnem o ôsmej,“ usmial sa a už utekal preč, domov.

Doma som si ľahla na gauč a snažila sa vyprázdniť si hlavu. Ľahol si ku mne Kenny a spoločne sme oddychovali.

[ » na začiatok « ]