Poviedka:
Pridaná: 29.3.2012, 23:01:40
Čítaná: 4806×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Harry, Ginny, Ron, Hermiona, George
Stručný dej: Ani svadba nemusí stále prebiehať úplne bez problémov, tobôž už nie tá Harryho a Ginny.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Po dlhom hučaní (áno, teba mám na mysli, Padmé :D), tu pridávam jednu moju súťažnú poviedku. :)

Neprešlo beta-readingom = ČÍTAŤ NA VLASTNÉ RIZIKO! :)

Harry sa nenápadne nahol k Ronovi. „Spravil si to?“ zašepkal. Ron prešiel pohľadom po miestnosti. Hermiona sa veselo zabávala s Ginny a pani Weasleyová čistila sporák. Prikývol.

„Ginny, zlatko,“ pristúpil Harry ku svojej snúbenici, „zvládneš to tu chvíľku bezo mňa? Musím si niečo vybaviť v Šikmej uličke.“

„Nie som z cukru,“ zahundrala urazene.

„Ja viem, že nie, ale malý Potter možno áno.“ Oči mu zaleteli k jej vytŕčajúcemu brušku.

„Harry, som len v treťom mesiaci. Ešte šesť ich je pred nami,“ zasmiala sa a objala si bruško. „Pokojne choď,“ vyháňala ho. Ron sa nahol k Hermione.

„Nebude ti prekážať ak pôjdem s Harrym, však? Vy dve si tu toho máte isto čo povedať.“ Tá len pretočila očami a odtlačila ho smerom k dverám. Obaja vybehli pred dom a náhlili sa k drevenej bráne.

„Bill a Charlie?“ opýtal sa Harry bez obalu.

„Už na nás čakajú. A čo tatko?“

„Pán Wealey by mal odísť z garáže o pár minút. George a ostatní by už mali byť na mieste.“ Brloh sa im pomaly strácal za chrbtom a pred sebou na kopci zbadali dve tmavé siluety.

„To vám teda trvalo,“ zahundral Bill keď sa k nim pridali. „Čo vás tak zdržalo?“

„Mamka,“ odpovedal Ron načo jeho bratia súhlasne prikývli. Okolím sa ozvalo štvornásobne PUK a skupina zmizla.

Pocit, ako keby ste práve prešli rúrou trikrát užšou ako vy ich dopravil rovno pred obchod Weasleyovské výmysly a vynálezy. V oknách sa nesvietilo a na dverách visela tabuľka oznamujúca „Zatvorené“. Charlie ju bez problémov ignoroval a vošiel dnu. Vďaka svetlu prechádzajúcemu oknami sa bezpečne dostali až k dverám za pultom. Tie sa nečakane rozleteli a v nich stál George s pohárom v ruke.

„Kde toľko trčíte?“ zvolal. „My tu už dávno oslavujeme a ty nikde,“ otočil sa k Harrymu.

„My?“ začudoval sa nakúkajúc mu ponad plece. Nikoho iného tam nevidel.

„Hádam si si nemyslel, že tvoju rozlúčku so slobodou oslávime v sklade. Poďte za mnou, páni." Viedol ich po kovovom schodisku až k dverám na jeho konci. Len čo stlačil kľučku, omráčila ich hlasná hudba a cigaretový dym. Pri stole plnom jedla a pitia sa veselo zhovárali Harryho kolegovia a starí známi.

„Harry!“ vrhol sa k ním Neville s fľašou ďatelinového piva v ruke. „Už sme mysleli, že ani neprídeš. Vieš si to predstaviť? Na vlastnú rozlúčkovú party,“ zvolal veselo a začkalo sa mu.

„Hej, len to nepreháňaj, kámo,“ pobúchal ho Ron po pleci keď okolo neho prechádzal. „Lune sa nebude páčiť, keď domov prídeš v takomto stave.“ Neville len kývol rukou, v ktorej nemal fľašu a odtackal sa späť ku stolu s občerstvením. George sa obzrel a zahľadel sa na tmavý sklad. „Ak by mi niekto niekedy oznámil, že tu budem mať zatvorené, tak mu odporučím aby viac nejedol tie Cukríky plné zmätku.“

„Sorry, George,“ uškrnul sa naňho Harry.

„To je v poriadku, budeš predsa členom rodiny,“ uškrnul sa tiež.

„Naozaj? Tak to je potom super. Ja som ti chcel navrhnúť, že ti za dnešok zaplatím dennú tržbu. Ale ak to nie je potrebné...“ dodal Harry a zmizol v miestnosti.

„Hej, počkaj!“ rozbehol sa za ním George.

S Harrym sa neskôr zvítala väčšina jeho viac aj menej opitých známych. Keď konečne presvedčil Johna, že ho určite neplánuje vyhodiť z ministerstva kde pracoval ako auror, odtackal sa k Ronovi. Ten mu bez slova podal pohár s ohnivou whiskey a Harry ho automaticky vypil.

„Dúfam, že viacerým už nebudem musieť opakovať, že ich neplánujem vyhodiť,“ pokrútil hlavou a hodil sa na voľnú stoličku. Dvere miestnosti sa otvorili a dnu vbehol zadychčaný pán Weasley. Vlasy mu odstávali na všetky strany a líca mal červené od behu. Očami našiel Harryho s Ronom a prisadol si k nim.

„Čo ti to tak trvalo, tatko?“ opýtal sa Ron prekvapene. „Mamka ťa nechcela pustiť?“

„Ale nie,“ pokrútil hlavou a vzal si pohár s medovinou. „Aumotaická práčka,“ zahundral zahanbene a napil sa zlatistej tekutiny. „Je fascinujúce, čo všetko tí muklovia nevymyslia.“

„Automatická,“ opravil ho Harry s úsmevom. „Ale pokaziť nástenné hodiny, ktoré ukazujú kde sa ktorý člen rodiny nachádza, jedným slovom nedokážu,“ uškrnul sa na Rona. „Ozaj, fungovali keď ste odchádzali?“

„Podľa hodín sme práve teraz všetci doma. Aké kúzlo si to použil Ron?“ obrátil sa pán Weasley na svojho syna.

„Confundo, kúzlo pomätenia.”

„To by malo stačiť,“ zamyslel sa pán Weasley.

„Nemôžem uveriť, že sme tu samí chlapi,“ zahundral George namrzene a prisadol si k nim. „Merlin, ako keby sme boli prihriati, Harry. Toto má byť rozlúčka so slobodou, nie čajový dejchánek. Ginny by sa aj tak nič nedozvedela.“

„George,“ zahriakol ho pán Weasley. „Ginny je tvoja sestra! A ja vonkoncom nestrpím, aby môj budúci zať oslávil koniec slobody tak, ako si to predstavuješ ty.“ Zadíval sa do pohára s medovinou a líca sa mu mierne červenali.

„Harry!“ ozvalo sa sálou a k ním sa opito tackal John celý červený v tvári.

„Merlin! Prepáčte, pán Weasley ale musím urýchlene odísť,“ zašepkal Harry rýchlo a spolu s Ronom zmizli medzi skupinkou z ministerstva.

„Moja jediná dcéra,“ zafňukal pán Weasley, keď si na Harryho a Ronove miesto sadol Bill s Charliem. „Všetci ste odišli a teraz odíde aj Ginny.“ Nahlas potiahol nosom.

„Ale tatko, máme Harryho zmlátiť aby si sa cítil lepšie?“ uškrnul sa Bill. „Ale len tak slabo. Je to predsa šéf aurorov.“ Charliemu zažiarili oči.

Pán Weasley sa uchechtol a odpil si riadny dúšok. „Nie, to nebude potrebné, chlapci.“

Ginny podozrievavo hľadela na nástenné hodiny v obývačke. Niečo jej na nich nesedelo. „Hermiona?“

„Hm?“ zahmkala Hermiona hľadiac do knihy.

„Harry s Ronom sa už vrátili?“

„Neviem, prečo sa pýtaš?“ Oči jej tiež zaleteli k hodinám. Podľa nich boli všetci členovia rodiny doma. „Prišiel s nimi aj George?“ dodala prekvapene.

Do obývačky vošla pani Weasleyová. „Dievčatá, nevideli ste Artura? Nikde ho nemôžem nájsť a v garáži tiež nie je. A pritom hodiny ukazujú...“ zahľadela sa na ne. „Kedy sa vrátil Ron s Harrym? A čo tu robí George?“ opýtala sa prekvapene.

Hermiona s povzdychom zaklapla knihu. „Zase niečo vystrájajú,“ pokrútila hlavou a podišla ku kozubu. Zohla sa k malému kvetináču a nabrala z neho hrsť prášku, ktorý hodila dovnútra. „Luna bude vedieť, kde sú. Neville sa určite zase preriekol. Luna Lovegood,“ zakričala hľadiac na zelené plamene. Po chvíli sa v kozube objavila plavovlasá hlava.

„Ahojte,“ zvolala zasneným hlasom. „Neuveríte, ale práve som vonku zazrela Krčorohého Chrapogota, tak som sa radšej skryla a...”

„Ahoj Luna,“ prerušila ju Ginny a podišla k jej hlave bližšie. „Prepáč, že ťa rušíme tak neskoro, ale chcela som sa ťa opýtať, či nevieš kde je Harry s Ronom.“ Lunina hlava sa nervózne obzrela a opäť zahľadela na Ginny.

„Ja?“ zopakovala prekvapeným hlasom, „Ale ten Chrapogot bol neskutočné veľký. Akurát som bola v kuchyni, keď prešiel popod okno a...“

„Luna, prosím,“ ozvala sa Hermiona.

„A potom strašne silno zareval.“ Nevnímala ich.

„LUNA!“ skríkla Ginny nahlas a prerušila ju počas predvádzania Chrapogotovho revu.

„Keď ja som Nevillovi sľúbila, že ich neprezradím,“ zahundrala hľadiac kamsi dole.

„Prosím, zajtra mám svadbu a odkiaľ mám vedieť, že sa mu niečo nestalo?“ povedala Ginny prosebne. Luna sa na ňu šokovane zahľadela a rýchlo zvolala:

„Nie, nič sa im nestane. Veď šli len na rozlúčkovú pa... Och nie, to som nemala povedať,“ skríkla a zmizla spolu s plameňmi. Ginny ostala neveriaco kľačať pred kozubom.

„Rozlúčková party,“ sklamane pokrútila hlavou. „Myslím, že sme práve prišli na to, kde sa všetci nachádzajú.“ Hermiona ju objala okolo pliec.

„Ja toho Georga roztrhnem, to bol určite jeho nápad,“ zavrčala pani Weasleyová. Sadla si do kresla a Hermiona sa posadila vedľa Giny. Len tam v tichosti sedeli a venovali sa svojim myšlienkam.

„Ginny, mala by si si ísť ľahnúť. Nemôžeš si dovoliť byť zajtra unavená,“ zahundrala pani Weasleyová do tmy. Sviečky už dávno dohoreli a zhasli. Zahľadela sa smerom, kde sedela jej dcéra, no odpovede sa opäť nedočkala. Po hodine čakania sa zvonku ozval nejaký ruch. Do ticha zaštrngotal kľúč nasledovaný smiechom. Dvere sa pomaly otvorili a do izby vkročila tmavá silueta. „Pššt! Ginny už určite spí, nechcem ju zobudiť,“ zašepkal Harry dvojici za ním a rukami šmátral pred sebou aby do niečoho nenarazil.

V obývačke sa rozsvietilo svetlo a oslavujúca skupinka si pred ním rýchlo zakrývala oči. Pri gauči stála Ginny, Hermiona a pani Weasleyová, všetky so založenými rukami.

„Ty, ty a ty!“ ukázala pani Weasleová postupne na každého z nich, „Máte problém!“

„Ginny, my sme len...“ vykročil k nej Harry automaticky.

„Mlč!“ zahriakla ho rázne hľadiac mu rovno do zelených očí. „Opiť sa deň pred našou svadbou na rozlúčkovej party s bohvie kým všetkým...“ pokrútila hlavou a nedopovedala.

„Ale Ginny, ja predsa nie som opitý,“ bránil sa Harry so zdvihnutými rukami. „A boli sme tam len...“

„Razí z teba ohnivá whiskey, Potter. Dnes spíš na gauči.“ Vypochodovala z miestnosti s prekríženými rukami. Harry len neveriaco hľadel na dvere, v ktorých zmizla neschopný slova. „Alebo na zemi. Podľa toho ako sa pomestíte s Ronom,“ ozvalo sa zo schodov nasledované buchnutím dverí.

„So mnou?“ zopakoval Ron priškrteným hlasom a prosebne pozrel na Hermionu.

„Pre teba platí to isté, Ronald.“ Pristúpila k nemu a nadvihla sa na špičky. Ronovi sa v očiach objavil plamienok nádeje a našpúlil pery.

„Whiskey,“ zavrčala hrozivo keď mu ovoňala košeľu a aj ona zmizla na schodoch. Domom sa ozvalo druhé tresknutie dverí.

„Molly?“ zašepkal pán Weasley s nádejou v očiach. „Kačička, prosím.“

„Ach, ty somár starý,“ pokrútila hlavou. „Dnes môžeš spať v našej spálni, ale to len preto, že tu ti už neostalo miesto.“ Zvrtla sa na päte a odkráčala.

„Prepáčte chlapci.“ Poslušne za ňou odcupkal. Pri dverách sa ešte otočil, „Ale bola to super oslava, Harry.“

Na druhý deň skoro ráno sa Harry zobudil celý dolámaný. To však bolo nič oproti Ronovi, ktorý sa pre jeho svadbu obetoval a spal na zemi.

„Dobrá ránko,“ zvolal George od stola. Oči mu veselo žiarili a v ruke držal šálku kávy. Žiadne červené a opuchnuté oči, bolesť hlavy. Ako keby včera ani neoslavoval.

„Čo to máš v tej šálke, že si taký čulý?“ zašepkal k nemu Harry zachrípnutým hlasom a hľadal okolo seba okuliare.

„Harry? Sorry, asi som na nich zaspal,“ povedal Ron ospravedlňujúco keď mu podával polámané okuliare.

„To je v poriadku. Reparo.“ Okuliare sa vrátili do pôvodného stavu. Nasadil si ich na nos. „Čo to piješ?“

„Je to novinka, páni. V obchode sa bude predávať až na budúci týždeň.“ Keď zbadal ich nechápavé pohľady, pretočil očami. „Nový Weasleyovský vynález, Elixír bdelosti. Super vecička, môžete flámovať aj do skorého rána... počkať, veď vy ste.“ Zasmial sa a položil pohár na stôl. „Pár dúškov a ste ako noví.“ Ron k nemu automaticky vyštartoval, no George bol rýchlejší a pohár mu vzal z dosahu.

„Pomaly, BRAČEK!“ zakričal mu do tváre.

„Prestaň, ty somár,“ osopil sa naňho Ron a oboma rukami si prikryl uši. „Zbláznil si sa? Veď mi rozbiješ hlavu.“

„George, bol by si taký láskavý a dal sa nám z toho napiť?“ Harry túžobne hľadel na šálku v jeho rukách.

„To máš jasné, že... NIE!“ opäť sa zasmial. „Niečo to bude samozrejme stáť. Nestal by som sa takým dobrým obchodníkom, keby som bol mäkký na svojich zákazníkov.“

„Včerajšia denná tržba?“ opýtal sa po chvíli ticha.

„Dúfal som, že to povieš, švagrík,“ uškrnul sa naňho a oči sa mu zaleskli radosťou. Harry mu hodil svoj mešec s peniazmi a zvalil sa späť na gauč.

„Štyridsaťosem, štyridsaťdeväť, päťdesiat,“ hundral si George počítajúc peniaze. „A ešte zopár galeónov prepitného.“ K Harrymu doľahlo ďalšie štrngotanie.

„George!“ ozvalo sa podráždene z gauča.

„Už som skončil,“ dodal zaväzujúc si svoj mešec. Podišiel ku pohovke a podal mu malú fľaštičku plnú striebristej tekutiny. Rovnakú podal aj Ronovi a opäť si sadol za stôl uškŕňajúc sa na nich. Harry s pochybami vytiahol zátku a po chvíli váhania to celé vypil. Hrdlo sa mu okamžite rozhorelo. Prekotúľal sa na všetky štyri a spadol na zem. Keď ho konečne prešiel záchvat kašľa, zhlboka nasal vzduch do pľúc. Zahľadel sa na Georga zaslzenými očami a pomaly si sadol na gauč. Žalúdok sa mu upokojil a hlava ho okamžite prestala bolieť.

„Tristo trollov,“ zamrmlal. Ani si nevšimol, že Ronova reakcia bola rovnaká ako jeho a ten sa teraz dvíhal zo zeme s občasným zakašľaním. Dolu schodmi zbehla postava v župane. Ginny sa zúženým pohľadom zahľadela na Harryho a vzala si niečo z kuchyne.

„Dobré r...,“ nestihol jej dopovedať lebo opäť vybehla do svojej izby. S povzdychom si pozbieral svoje veci zo zeme a otočil sa k Ronovi. „Môžem sa ísť k tebe prichystať?“

„Jasné, pokojne choď. Ja ešte musím ísť pomôcť tatkovi von s prípravou.“ Harry sa pobral na poschodie. Pri dverách do Ginnynej izby zastal a zaváhal s rukou nad kľučkou. Dvere sa z ničoho nič otvorili a v nich stála pani Weasleyová. „Neopováž sa tu dnes vkročiť, Harry, prináša to nešťastie. Choď sa pripraviť do Ronovej izby.“ Vysypala zo seba a dvere sa za ňou zabuchli.

„Tam som mal aj namierené,“ zamrmlal si pre seba a vydal sa na najvyššie poschodie.

Pol hodinu pred začiatkom obradu stál Harry pred zrkadlom v Ronovej izbe a kriticky na seba zazeral. Slávnostný habit ešte ušiel, ale nakrivo zaviazaná kravata mu ničila nervy. „Tá prekliata vec sa nechce upraviť,“ zvolal zúfalo a trhol ňou. „Skôr rozlúštim Starobylé runy ako zaviažem kravatu.“ Hermiona sa dvihla z postele a podišla k nemu.

„Daj to sem,“ plesla ho po rukách. „Vy chlapi ste tak nemožní.“ Po chvíli od neho odstúpila a prehliadla si ho. Na tvári sa jej objavil úsmev a dodala: „Teraz je to to pravé. A neboj sa, Ginny to prejde. Vieš, hormóny a tak, aj keď musím uznať, že oslavovať deň pred svadbou bol hlúpy nápad.“

Prikývol. „Vďaka, Hermiona.“ Usmiala sa naňho, no keď pozrela na hodinky tvár jej zvážnela. „Mal by si už ísť. S Ginny sa nesmiete stretnúť pred...“ Nenechal ju dopovedať a bez slova vyšiel z miestnosti.

„Ďakujem, že ste si našli čas, Aberforth,” zašepkal Harry zatiaľ čo čakal na Ginny pri oltári.

„Ak sa niečo stane mojej koze tak za to ponesiete následky,“ zahundral namrzene ani naňho nepozrúc. Záhradou sa rozozvučala slávnostná hudba. V uličke sa objavila Luna v svetlomodrých šatách s malou kytičkou v rukách. Myšlienka, že bude družičkou ju veľmi nadchla. S úsmevom k nemu kráčala a v ušiach sa jej hompáľali malé náušnice v tvare metiel. Pri pohľade na ne sa uškrnul a sledoval ako popri ňom prešla a zastala pri Nevillovi.

Aspoň niekto mal odpustené, že včerajší večer oslavoval. pomyslel si trpko, no viac im nevenoval pozornosť. V uličke medzi stoličkami sa objavila druhá postava a on prestal vnímať všetko naokolo. Snehobiele šaty jej slabo obopínali vystupujúce bruško. Kučierky červených vlasov jej pri chôdzi poskakovali okolo tváre, na ktorej sa jej od rána zračil nahnevaný pohľad. Očami prešla po hosťoch a zhlboka sa nadýchla. Do rytmu hudby vykročila k Harrymu a ten sa na ňu žiarivo usmial. Hnev v očiach sa jej pomaly roztopil a aj ona sa usmiala. Ranná vojna bola nadobro zažehnaná a nezostal po nej ani najmenší náznak. Ostali len dvaja nervózni mladomanželia, ktorých čakal veľký deň.

„Milujem ťa,“ zašepkal jej Harry do ucha keď sa k nemu postavila a obaja sa otočili k Aberforthovi.

„Milí svadobčania,“ začal slávnostným hlasom, „dnes sme sa tu zišli v tento slnečný deň, aby sme spojili dve mladé čarodejnícke životy, Harryho a Ginnervin, a poslali ich v spoločný magický začiatok. Ešte predtým, ako začneme s obradom sa vás, milý hostia, pýtam, ak niekto z tu prítomných pozná dôvod, prečo by táto dvojica nemala uzavrieť zväzok čarodejnícko-manželský nech prehovorí teraz, alebo nech mlčí naveky,“ zvolal Aberforth hľadiac na hostí. Hermiona hrozivo zazrela na Rona a chytila mu obe ruky.

„Čo robíš?“ zašepkal Ron nechápavo a snažil sa vymámiť z jej zovretia.

„Nič, len sa uisťujem, že nespravíš nejakú hlúposť.“

„Hermiona, vieš, že by som to neurobil. Harryho mám rád a Ginny je moja sestra.“ Usmial sa.

„A práve táto skutočnosť ma zneisťuje. Urobil by si to, poznám ťa, Ronald.“

„Aspoň, že je to Harry a nie niekto iný,“ uškrnul sa na ňu a pocítil, že zovretie povolilo. Pomaly natiahol ruku. Hermiona naňho vystrašene pozrela, no keď zbadala ako ju objal okolo pliec, nahlas si vydýchla. Zachechtal sa na jej reakcii. Aberforth čakal dlhšie ako by mal a Harry ho musel upozorniť zakašľaním.

„Nikto, výborne. Chyťte sa za ruky,“ zašepkal im. „Tak sa teda pýtam teba, Harry James Potter, berieš si tú prítomnú Ginnervu Molly Weasleyovú, budeš ju milovať a ctiť v zdraví aj chorobe, s kúzlami aj bez nich po celý život kým vás smrť alebo iná temná sila nerozdelí?“ Zahľadel sa na Harryho svojimi prenikavo modrými očami a on v ňom už po toľký raz zbadal pohľad jeho staršieho brata.

„Beriem,“ odvetil Harry rázne. Ginny sa naňho veselo usmiala a pozrela späť na Aberfortha. Teraz je na rade ona. Opýtal sa jej rovnakú otázku a odpoveď nikoho z hostí neprekvapila.

„Beriem,“ odpovedala Ginny nahlas.

„To je mi prekvapenie,“ zašomral si Aberforth pre seba. „Z moci mi len včera zverenej vás teda vyhlasujem za čarodejníka a čarodejníčku, muža a ženu,“ zvolal smerom k hosťom a usmial sa na Harryho, „Už ju môžeš pobozkať,“ žmurkol naňho, no rýchlo zavrčal: „A švihni si, musím ihneď odísť. Už som ti predsa vravel, že kozu som nechal samú.“ Harry sa otočil k Ginny, no tá sa naňho vrhla a pobozkala ho prvá. Od hostí sa ozval potlesk a smiech. Pevne ju držal v náručí, no odtiahol od nej tvár a prerušil ich prvý manželský bozk. V tvári sa jej objavil zmätok. Rýchlo zašepkal: „Milujem ťa teraz a navždy budem milovať. Prepáč mi ten včerajšok.“ Ginny otvárala ústa, že mu odpovie, no to ju už Harry bozkával druhýkrát.

Komentáre potešia, ak ste pri čítaní neutrpeli nejaké fyzické či psychické zranenia. Ak áno, nepreberám za ne žiadnu zodpovednosť, čítali ste to na vlastné riziko. :D

Venované mne (lebo je to po rokoch konečne MNOU pridaná poviedka :D a som tiež celkom skromná :D), Padmé (za to hučanie) a všetkým čo ste to prečítali. :)

Lussy :)

[ » na začiatok « ]