Poviedka:
Pridaná: 12.12.2011, 21:35:05
Čítaná: 7271×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Margharette, Zoe, Marya a ich chlapi
Stručný dej: Láska je všade a cez sviatky sa pod imelom len tak šíri...

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

„Ty si poklad Zoe,“ usmiala sa Margharette len, čo vošla do izby. Zoe sa na ňu začudovane pozrela, prehrabla si svoje kučeravé, „peroxidované“ vlasy. Nebola víla, ale veľmi sa jej páčili a tak si ich skoro každý mesiac farbila. Nikto nedokázal pochopiť ako je možné, že si prefarbila svoje krásne svetlohnedé vlasy, no ona to už roky neriešila.

„V čom som ti znova pomohla?“ Opýtala sa pravej plavovlásky, teda Margharette.

„Okrem Dejín Mágie? Skoro vo všetkom,“ uškrnula sa na ňu a Zoe len pokrútila hlavou.

„Čo sa ti na jej pomoci s Dejinami znova nepáči?“ Zaškeril sa na obe ich spolužiak James. Všetci v ich ročníku vedeli, že o domáce úlohy a eseje sa mu starajú Zoe, Margharette, i keď najviac toho urobila Marya, ale nikto o tom nemal nikdy vedieť.

„Jasné, lebo ty vieš všetko, že? Potter sa spamätaj. To že si s mojou obrovskou pomocou spravil VČÚ na vynikajúcu neručí za to, že si to všetko pamätám. Vieš aký som mala recht, že som ten ťahák stihla tak čitateľne napísať.“ Uškrnula sa Zoe ešte viac.

„Ha-ha-ha. Vieš, že viem, že ty vieš, že ja viem,“ usmial sa Potter a až teraz si sadol ku dievčatám.

„A čo vieš?“ Zasmiala sa Margharette. Popravde všetkých, čo boli ešte v tejto nočnej v klubovne.

„To, čo vie aj Zoe. A ako sa má Marya? Už šla spať, alebo išla na Vianočné rande?“ Spýtal sa ich a pritom jediným ťahom ruky spojil dve kreslá k sebe a vyvalil sa naň. Dievčatá s plavými vlasmi sa na seba pozreli pohľadom: „Už sme túto otázku čakali“.

„Vianočné rande? Aj ja také chcem! Ekvadrát mi o ničom takom nepovedal! Je ešte hore?“ Vyšvihla sa Zoe na rovné nohy a keď James Potter prikývol rozbehla sa tam. „A že tam je sám?“ Usmiala sa ešte viac, lebo ostatných chlapcov stretli ešte predtým, ako k nim zhora priletel James.

„Len bež,“ usmial sa na ňu mládenec a keď odišla, sprisahanecky sa priblížil k Margharette a pošepkal jej. „Mal som ju tam vylákať. Vieš aký je Henry. Musel sa na všetko pripraviť a neboj sa. Určite vám všetko Zoe povie.“ Sprisahanecky na ňu žmurkol a dievčaťu sa rozšírili oči od prekvapenia. Nie žeby to bolo divné, hlavne, keď ona a Marcus sa už dostatočne zblížili, ale aj tak je jej divné, že Zoe a Henry. Stále jej pripadali ako deti. Tú poslednú myšlienku neovládla a vyriekla ju nahlas.

„Prepánajána! Veď ty a Marcus... už je to temer rok, čo ste sa. Ehm to.“ Dokončil s miernou červeňou v tvári a úškrnom.

„Ale ty a Marya ešte tiež nie,“ vyrukovala naňho. Bolo známe, že sa chcú, ale Marya ho nechávala čakať.

„Presne tak! Marya je tvrdohlavá ako mulica. Ešte si mi nepovedala, kde je,“ zaškeril sa na ňu James Sirius Potter a ona nad ním len pokrútila hlavou.

„Je dole, v kuchyni. Nemohla pri nás sedieť a len tak čakať, že za ňou prídeš ešte dnes. Ale radím ti. Bola dosť nervózna a myslím, že docela nalomená k tomu, aby s tebou vyšla.“ Otvorila mu oči a tie mu zaiskrili od radosti. Vedela, že aj keby mu čokoľvek povedala alebo podarovala, lepší darček k Vianociam ako toto.

„Myslíš, že by išla?“

„Vravím ti, že bola nervózna a mrmlala si čosi o arogantnosti a zadubenosti Potterov. Myslím, že vravela to prvé o tvojom namyslenom bratovi. Cez deň jej skrížil cestu a doslova ju vysmial za to, že ešte stále odoláva tebe. A vravel tiež, že ak by nebola taká zadubnená začala by si s iným Potterom, keď je už na vás taká zameraná, teda s ním. Keď som to počula od Zely, myslela som si, že pôjdem do toho jeho Bifľomoru a že mu vytrasiem tú jeho namyslenú kožu. Robí vám zle meno,“ skritizovala jeho brata a James jej súhlasne prikývol. Poznal svojho brata a najmä toho, že keď si mladý pustí hubu na špacír, tak sa to nekončí dobre.

„Idem za ňou, a inak Daniel zo Slizolinu ťa čaká o tri minúty pred Bystrohlavom.“ Oznámil jej keď vybiehal z miestnosti.

„Slizolinu? Čo s nimi má Potter?“ Zašepkala do ticha a vtedy jej to došlo. Jeho najmladšia sestra tam predsa skončila! A keď bol za ňou tak asi mu to povedal. Už na ňu Daniel párkrát žmurkal a tak, ale nikdy by si nemyslela, žeby sa niečo chcel. A najmä nie vzťah medzi Slizolinom a Chrabromilom.

Schytila si čierny plášť, navliekla si ho a rýchlo vyrazila najprv dolu schodmi, krížom cez celý hrad a potom znova hore ku Bystrohlavu. Milovala tú fakultu, a kedysi bola veľmi sklamaná, keď jej klobúk prezradil, že je čistý Chrabromil, ale je pravda, že nakoniec si zvykla. No kto by si už za šesť rokov nezvykol?

„Daniel?“ Zašepkala postave, ktorá stála pod schodmi.

„Samozrejme, že som to ja Margharette,“ otočil sa k nej a jednoduchým zaklínadlom Lumos rozžiaril svoje okolie. Keď však videla, že žiara jeho očí je silnejšia ako zaklínadlo, usmiala sa a vrhla sa mu okolo krku. On ju vzal do náručia a vykročil s ňou do tajného úkrytu a o ktorom mu povedal mladý Potter.

Na ďalší deň sa po celom hrade, teda aspoň v radoch šiestakov a piatačiek rozšírili chýry, že ani jeden chlapec zo šiestakov z Chrabromilu nie je voľný a rovnako sú na tom aj dievčatá. Mnohé baby to zarmútilo, no keď na obed videli pre špeciálnom, takzvanom stole pre páry, tieto páriky, museli sa pousmiať, že ich to až tak nežerie.

Zovšadiaľ sa ozývali gratulácie a najmä na pár Marya a Potter, ale ešte viac na pár Daniel a Margharette. Každý im gratuloval a to naozaj každý. Po dlhom, naozaj dlhom čase sa pár Slizolin a Chrabromil ujal. Nevedelo sa či to je pre to, že Margharette je víla, alebo to, že na ich tvárach sa zračilo šťastie, či niečo iné, no aj tak to bol najkrajší a po čase aj najznámejší pár najprv školy a potom...

[ » na začiatok « ]