Kapitola:
Pridaná: 5.10.2011, 19:06:47
Čítaná: 4667×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Bellatrix Blacková
Stručný dej: Venované Bellatrix. Nikdy sa jej nedostalo dostatočnej pocty. Bola geniálna. A nikto nikdy viac o nej nevedel.Iba to,že bola najvernejšia z najvernejších...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5

„Si čistá?“ spýtala som sa jej úplne vážne.

„Ako Merlinov.. no nechám to tak,“ zasmiala sa. Bola tiež prváčka ako ja , ale nikdy som si ju nevšimla. Nebola priveľmi nápadná. Mala strieborné vlasy a oceľové oči. Úplne obyčajná...

„Takže si čistokrvná?“ zopakovala som otázku.

„Preboha, áno! A čo ťa to tak zaujíma?“ odpovedala mi so smiechom , ktorý jej hral v jej očiach.

„S humusákmi sa výhradne nebavím!“povedala som jej rázne a priamočiaro . Ale nebola.

„Jasné a humusák by sa dostal do Slizolinu. Boha , to by bolo samovražda!“začala sa hlasno smiať. (Asi o tom nejako priveľmi vie , overím si ju!)

„Nie , prepáč , fakt..“ chytila ma za rameno. Pohmýrila som ním. Ešte také kamarátky sme neboli!

„Ešte raz sa mi budeš posmievať a urobím si z teba transfiguračnú figurínu!“

Smiala sa. Hrozne sa smiala. Smiala sa tak hlasno až zobudila zopár ľudí . Začali vyliezať zo spální , to bolo jasným znakom , že sme boli priveľmi hlučné. Ale trápi ma to nejak? Mám to hlboko v Merlinovom zadku..

„Odkiaľ pochádzaš?“ spýtala sa ma otázku , na ktorú som odpovedala veľmi rada.

„Som z rodiny Blackovcov!“ hrdo som preniesla a vypäla hruď.

„Ja som od Moleovcov..neviem , čí nás poznáš , ale sme pomerne mladý rod. Ale čistokrvý!“ dodala. Myslím , že bez tej jej pripomienky by som si ju asi naozaj začala preverovať.

„Čo máme po prvej hodine?“spýtala som sa jej nakopon , po veľmi dlhej odmlke.

„Zbytočný predmet..“hlesla a držala svoje oči pevne zatvorené.

„Herb.. no počkaj, tú máme poobede. Život a zvyky..humusákov?“ zakryla som si ústa ako keby to bolo odporná nadávka. Veď aj bola! Špinila som si moje čisté ústa takým slovom tej odpornej čvargy!

„Presne tak..Ja sa na ňu tiež neteším,“

Vybehla som po schodoch rovno do Veľkej siene. Dnes som si dopriala , však , zaslúžene ako vždy. Pre mňa len to najlepšie. Lorraine si sadla vedľa mňa. Moc nejedla.

„No držím si štíhlu líniu!“ odpovedala mi bleskovo , keď som sa jej dívala do toho takmer prázdneho taniera.

„A načo?“

„Aby som nemala toto!“ povedala a pichla ma do brucha„toto!“

„No dovoľ!“zakričala som a celý stôl sa díval na nás. Tá suka sa iba usmievala.

„Robila som si srandu , sadni si , prosímťa! Celá Sieň sa pozerá!“ ťahala ma tá drzaňa za rukáv.

Ale ja som ju mohla viete čo. Zobrala som si knižky a porciu nechala na stole. Tú drzaňu som nechcela dnes už vôbec vidieť!

Duch toho hlupáka Binnsa vošiel do triedy cez tabuľu. Pred tými humusákmi sme mali Dejiny Mágie. Pre Merlinove gate!

„Pán profesor! Akosi nieste vo svojej koži!“ ozvalo sa zo zadných lavíc.

„Utíšte sa, prosím! Dnes budeme preberať prvé škriatkovské povstanie..“povedal Binns a vznášal sa pred tabuľou , na ktorej sa začali objavovať písmenká. Na druhej strane učebne sedela tá krava. Škrabala brkom o pergamen. Určite sa hanbila a snažila sa vyhnúť môjmu pohľadu. Ale mýlila som sa... Zízala do pergamenu s nadpisom a smiala sa až sa natriasala.

Skap!

Poslala som jej výstižný lístoček. Keď to čítala , začala sa smiať ešte viac. Aby som jej zuby netransfigurovala na mrkvu!

Ty bezočivý hipogrif!

Lístoček od nej sa mi zachytil vo vlasoch. Ach! Ani hádzať lístočky nevie , sliepka jedna!

Ty polomŕtva černožienka!

..

Ty slizký popolplaz!

..

Ty chiméra bez mozgu!

..

Máš nohy sťa kentaur , Bell. Krivé a chlpaté!

Keď som sa otočila smerom k nej , smiala sa ako zmyslov zbavená.Toto už bolo trochu moc! To si s ňou vybavím v klubovni!

[ » na začiatok « ]