Poviedka:
Pridaná: 18.9.2011, 19:45:39
Čítaná: 6387×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Leopold, Hermiona Greangerová...
Stručný dej: Príbeh o Leopoldovi, šmuklovi z Rokvillu a jeho životnej láske.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika, tragédia

Tak, tu je moja poviedka z Majstra poviedkára...Nuž, nepostúpila, ale ja som na ňu pyšný...Dúfam, že sa bude páčiť aj Vám :)...Á, ozaj, aby som nezabudol, veľké ďakujem pre úžasné dievča, Bee :)

--------------------------------------------------------------------------------------

Tento príbeh sa odohráva v malebnej dedinke s názvom Rokville. Je o chlapcovi, Leopoldovi, ktorý nemá také šťastie v živote, aké by chcel. Narodil sa totiž ako šmukel. Otca nikdy nepoznal a mama ho opustila keď mal dvanásť rokov. Hanbila sa za neho. Už ďalej neuniesla fakt, že jej dieťa nemá čarodejnícke schopnosti.

Jediný, kto o Leopolda stál, bol starý barman z Kančej hlavy. Dával mu jesť a poskytoval nocľah. Leopold mu na oplátku v bare zametal a sem-tam umýval riad.

Na jeho trináste narodeniny vošlo do Kančej hlavy krásne hnedovlasé dievča v sprievode ryšavého chlapca s pehami. Leopold sa tváril, že zametá, ale v skutočnosti dúfal, že z ich rozhovoru zachytí jej meno.

„ ... iba z dejín mágie. Prosím!" povedal ryšavý chlapec a otočil sa k pultu s tým, že si chce objednať.

„ Včera som ti dokončila esej z Transfigurácie. To ti mám urobiť ďalšiu?" hovorilo pohoršeným tónom dievča.

„Toto bude posledná. No tak, Hermiona..." prosíkal ryšavec. Po týchto slovách Leo ďalej nevnímal. Hermiona. Aké krásne meno.

Od toho dňa ju vždy, keď navštívila Rokville starostlivo sledoval. Zistil si už o nej všetko. Bolo to dievča jeho snov. V pätnástich rokoch dostal príležitosť. Zahliadol ju, ako kráča hore ulicou Rokvillu úplne sama. Z vázy pri posteli zobral nádherný kvet a utekal za ňou. Konečne nabral odvahu.

Vybehol na ulicu a prihovoril sa jej: „ Ahoj! Ja som Leo. Ty si Hermiona, však?"

„Áno som. Odkiaľ to vieš?" čudovala sa.

„Už dlhší čas ťa sledujem. Si nádherná,“ zdvihol pohľad zo zeme a trasúcou rukou jej podal kvet.

Hermiona sa zahľadela do jeho orieškových očí, ktoré perfektne ladili s jeho hnedými vlasmi. Rýchlo zajachtala: „ Á... ďakujem... máš krásne oči."

„Nechceš sa prejsť?" opýtal sa Leo, zatiaľ čo cítil, ako mu v bruchu poletujú motýle. Žalúdok mal až niekde v hrdle. Hermiona chvíľu váhala, no potom usúdila, že je to výborný nápad.

Prechádzali sa spolu niečo cez dve hodiny, ale potom Hermiona musela ísť na vyučovanie. Povedali si o sebe takmer všetko. Len ešte jedna vec vŕtala Hermione v hlave: „Prečo si ma nezastavil už skôr?"

Leopold sa len usmial a predniesol: „To ti rozpoviem nabudúce."

Hermiona úsmev opätovala a energicky sa zvrtla na päte. Jej vlasy sa jemne kolísali vo vetre. Leo sa na ňu pozeral, až kým mu nezmizla z dohľadu.

Ten rok ju už nestretol. No a na ďalší sa stal jeden nepríjemný incident. Leopold prišiel za Hermionou do Troch metiel . Pri stole sedel aj Ron s Harrym.

„Ahoj, krásna Hermiona, " povedal a v tom zacítil veľkú bolesť na pravom líci. Rýchlo bežal preč. Až neskôr si uvedomil, že dostal päsťou od Rona. Do jeho blízkosti sa radšej nepchal. Celý siedmy ročník ju nevidel. Nechápal to. Až v jeden večer, keď starý barman Aberfort vyletel na ulicu a dnu vbehli traja ľudia ošľahaní vetrom.

Leopold neveril vlastným očiam. Bol to Ron, Harry a jeho dievča snov, Hermiona. Celý ich rozhovor s Aberfortom tajne sledoval, až pokým neodišli do Rokfortu. Vbehol do izby a starý barman prehovoril: „ Choď dolu a schovaj sa. Nech sa deje čokoľvek, nevychádzaj. Jasné? "

Leo zbehol dole a čakal... a čakal. Ubehlo päť hodín a v Kančej hlave sa vystriedalo veľa ľudí. Určite sa tam bojuje. Musel vedieť čo je s Hermionou, a tak sa pobral do hradu cez tajný tunel za Arianniným obrazom.

Nenápadne sa blížil až do Veľkej siene, kde ju videl bojovať. Stála od neho len pár centimetrov, tesne pri soche za ktorou sa skrýval. Popri jej boku boli ďalšie dve dievčatá a oproti nim čiernovlasá žena, z ktorej priam vyžarovalo zlo.

Zrazu, v krátkom okamihu sa záblesk zeleného svetla rútil priamo na Hermionu. Leo neváhal a hodil sa do dráhy zaklínadlá, aby ju zachránil. Jeho telo dopadlo na zem nehybné a mŕtve. Hermiona sa k nemu vrhla. Po jej líci začala stekať maličká slza.

Ďalšie zaklínadlo preletelo popri Ronovej sestre Ginny a do boja sa vrhla staršia dáma s revom: „MOJU DCÉRU NIE, TY SUKA!"

Tak, a zvyšok príbehu poznáte. S úsmevom na duši vzlietol Leo tam, kde šťastie nikdy nekončí. Hermiona nikdy nikomu o ňom nepovedala, pretože mu to v ten krásny slnečný deň, keď sa spolu prechádzali po Rokville, sľúbila. Jeho láska k nej ostala navždy nepriznaná.

[ » na začiatok « ]