Poviedka:
Pridaná: 17.9.2011, 11:37:33
Čítaná: 5641×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Vernon Dursley, Petunia Dursley, James Potter, Lily Potter, Dudley Dursley
Stručný dej: Pozvanie Dursleyovcov na krstiny malého Harryho. Táto poviedka neuspela v Majstrovi poviedkárovi a ja (Lynette) som sa o ňu s vami chcela podeliť a vypočuť si váš názor.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

Táto poviedka bola určená do Majstra poviedkára 2011, avšak neuspela. Ale veľmi rada by som si prečítala aj iné názory. Vďaka! :)

__________________________________________________________

Vernon Dursley sa v jedno krásne ráno zobudil vyspinkaný do krásy. Vedľa seba našiel ležať svoju nádhernú manželku, na ktorej sa odrážal dlhý pás slnečného svetla.

Cŕŕŕn...!

Budík zazvonil a obaja ako hodinky vyšli z postele. Vyzeralo to na naozaj krásny deň. Vernon zamieril vykonať svoju rannú hygienu, pani Dursleyová zacielila do kuchyne. Keď už bol Vernon pekne osprchovaný a zúbky mal vyčistené, zacítil pach jemne pražiacej sa slaninky. Cestou do jedálne sa ešte zastavil pri pootvorených dverách do izbičky, kde v malebnej postieľke sladko spinkal jeho synček Dudley. Bucľaté líčka sa mu pri dýchaní naťahovali a sťahovali. Vernon mu jemne vreckovkou utrel slinku a sopeľ spod nosa.

„Dobré ráno, drahá,“ pozdravil svoju manželku, sadol si za bohato obložený kuchynský stôl a vychutnával vôňu pečenej klobásky, ktorú mu manželka predostrela na tanier ako prvú.

„Dobré ráno, drahý,“ privítala ho Petúnia a nasadila manželovi pod bradu veľký podbradník. Vernon sa nedočkavo pustil do hojných raňajok.

Odrazu bolo počuť hlasitý plač. Malý Dudley sa zobudil. Petúnia sa frišno rozbehla za ním aj s pripravenou veľkou fľaškou teplého mlieka.

Hodina odbila pol deviatej a Vernon vzal do ruky svoj kufrík. Na chodbe ho už čakala Petúnia s rozospatým Dudleym. Vernon pobozkal svojho synčeka na tučnučké líčko, svoju manželku na pery a naštartoval auto. S úsmevom zamával svojej rodinke a vydal sa po rovnej ceste do práce. Dokonalé ráno!

V práci sa mu darilo. Ako riaditeľ firmy Vrtamex, ktorá vyrábala vŕtačky mal pohodovú pozíciu. Dnešný deň mal na práci vytvoriť nový typ vŕtačky, vhodný pre jemnocitné ruky. Na rúčku vŕtačky vystriedali mnoho mäkkých podušiek príjemných na dotyk a zároveň pohodlných k nebezpečnému zaobchádzaniu. Dnešok bol skutočne významný. Konečne sa im totiž podarilo nájsť vytúžený a ideálny materiál! Pracovníci oslavovali celý deň a pán Dursley dokonca všetkým navýšil letné prémie. Krajší deň sa nedá ani predstaviť!

O piatej večer po celodennej práci nasadol do auta stále plný elánu, nadšený z nových vŕtačiek, ktoré mu určite prinesú pekný balík peňazí. Londýnom prešiel bez jedinej prekážky a domov dorazil veľmi skoro. Už sa nevedel dočkať, kedy oznámi manželke svoj úspech. Vbehol do domu a tam ho čakalo nemilé prekvapenie...

Prišla návšteva. Veľmi prekvapujúca návšteva. Vernon ich ledva poznal. Sedeli tam, na jeho gauči a upierali naňho ten pokrytecký úsmev. Rýchlo zamrmlal niečo o prezlečení sa a utekal hore schodmi do spálne. Zabuchol dvere a tuho rozmýšľal. Čo také ich sem práve dnes mohlo priviesť? Peniaze? Chcú od neho pôžičku? Áno, dozvedeli sa o jeho triumfe v práci! Chcú mu vziať jeho výrobok! Chcú mu vziať všetko svojimi čárami-márami... Ukľudni sa! vravel si. Si predsa silný muž, postaráš sa o svoju rodinu. Nedovolíš, aby ťa okradli!

Keď už bol Vernon pokojný a oblečený, zišiel dolu, vošiel do obývačky a nahodil veselý úsmev – je to predsa Petúniina sestra.

„Dobrý deň, Vernon,“ pozdravila ho hneď Lily. „Pamätáš sa na môjho manžela, Jamesa?“

Vernon prikývol, keď si spomenul na nikdy neučesaného chudého nafúkanca s okuliarmi, ktorý teraz sedel vedľa nej.

„Vitajte!“ privítal ich vo svojom dome. „Čože vás sem v túto neskorú hodinu prinieslo? Dokonca takto neohlásene?“ Vernon si všimol ako Jones prevrátil oči stĺpikom.

„Metly,“ poznamenal Jones.

Vernon to pokladal za žart, preto sa na celé kolo prinútene rozosmial, ale keď videl ako nechápavo sa Jones tvári a ako doňho lakťom udiera jeho manželka, hneď prestal. ...Metly? Však to nemyslia vážne? Spýtavo sa pozrel na Petúniu.

„Práve som Petúnií vravela aké to tu máte pekné,“ povedala Lily a rozhliadala sa okolo. Vernon mal pocit akoby tým chcela niečo naznačiť... Pokladá jeho dom za chudobný? Nie je príliš veľký? Alebo je na ňu príliš jednoduchý a teraz prišli len preto, aby ich obrali o to málo čo majú?

„Zvlášť ten luster. To sú kryštály?“ opýtal sa Jones a skúmavo hľadel dohora.

„Nie!“ Vernon toho mal vtedy už dosť. „Môžeš na slovíčko, drahá?“

Zdvihol svoju manželku a zamieril do kuchyne.

„Čo tu tí dvaja robia?“ vyštekol ako rozzúrený pes, keď už boli sami.

„Vraj prišli len na návštevu,“ povedala obhajobným tónom. „Prišli sa porozprávať.“

„Ja im dám rozprávať... vyhodia náš dom do vzduchu len čo im odmietnem požičať peniaze.“

Vernonov dunivý hlas bolo počuť až do obývačky. Manželia Potterovci na seba vyjavene pozerali.

„Čo to ten hlupák tára?“ šokovane sa spytoval James.

„DOZVEDELI SA O MOJOM ÚSPECHU V PRÁCI A CHCÚ NÁS OŠKUBAŤ!“ vrieskal Vernon z kuchyni.

„Poďme odtiaľto, nevydržím tu už ani minútu,“ odvrkol James a vstal.

„James, počkaj, je to moja sestra,“ chlácholila ho Lily.

„Títo ľudia sú šialení!“ vyhlásil James potichu. „Aj tvoja sestra!“

„James!“ prísne ho napomenula Lily.

„Nechápem, po kom tá Petúnia je. Vaši rodičia boli predsa normálni. Ona... Akoby sa podala na Vernona,“ povedal s posmeškom. „Ty to fakt nevidíš?“

„To sa nedá nevidieť,“ uškŕňala sa teraz aj Lily. „Ale len Vernon. Tuni doteraz bola normálna, až kým neprišiel on.“

Hádka v kuchyni prestala. Petúnia a Vernon vošli do obývačky a na chvíľu udivene pozerali na stojaceho Jamesa.

„My už radšej pôjdeme, radi sme ťa videli, Petúnia...“

„James!“ Lily vstala a na oplátku udrela Jamesa do ruky. „Petúnia, môžeme sa niekde porozprávať?“ Lily sa otočila k Jamesovi a prikázala mu: „Sadni si a dopi kávu!“

Lily a Petúnia odišli cez kuchyňu až do jedálne a nechali svojich manželov osamote.

„Takže, ty vyrábaš vŕtačky?“ pokúsil sa James o malú konverzáciu, aj keď ho to vôbec nezaujímalo. „Ja osobne doma nemám žiadnu, ale jeden môj dobrý priateľ áno. Ale ten zbožňuje aj motorky.“

Vernon bol na nože. Tento chlap nemá doma ani jednu vŕtačku?! „Jednu vám darujem ak chcete,“ odvetil so strnulým úsmevom.

„To by bol skvelé! Zbytočné, ale skvelé,“ James sa už začínal nudiť. Vyložil si chodidlo na koleno a začal si ohrýzať nechty.

Vernon sa pohoršil a utekal mu do komory vybrať jednu so svojich najstarších vŕtačiek, len aby tam s ním nemusel sedieť. Otváral škatuľu za škatuľou a hľadal tú správnu. Niečo sa mu však odrazu nezdalo. Jedna zo škatúľ začala zúrivo vibrovať. Otvoril ju a práve včas uhol. Zo škatule sa naňho vyrútili súčiastky a vrhali sa po jeho hlave. Vernon začal kričať a rukami sa snažil odohnať železné lietajúce potvory. Vtrhol až do obývačky a tam videl rehotajúceho sa Jonesa s drevenou paličkou v ruke.

Do obývačky hneď vpadla Lily s Petúniou za pätami.

„James, prestaň!“ vykríkla Lily len čo zistila čo sa deje. James ju okamžite poslúchol. Vernon však vyzeral ako napuchnutá paradajka.

„Dobre, prepáč, len som si s teba máličko vystrelil,“ ospravedlňoval sa James, hoci sa tomu ešte stále rehotal.

Vernonovi sa to očividne smiešne nezdalo.

„Nikto zo mňa nebude robiť somára v mojom vlastnom dome!“ vykríkol Vernon a zúrivo sa načiahol za Jamesovým krkom. Tomu prútik z ruky náhlim útokom vypadol, a preto sa musel ubrániť len tak, že päsťou udrel Vernona do nosa. Vernon ho pustil, no hneď mu úder do tváre z celej sily opätoval. James sa zapotácal, no Vernon sa zahnal znovu. Dievčatá sa na nich rozkričali. James na zemi nahmatal svoj prútik a urýchlene vyslal po Vernonovi odpudzujúce zaklínadlo. Vernona razom odhodilo na stolík, ktorý sa s rachotom zosypal. James vstal a ešte stále na Vernona pre istotu mieril prútikom.

„James, nie!“ vykríkla Lily a rýchlo mu vytiahla prútik spopod prstov, len aby neurobil ďalšiu hlúposť.

„Napadol ma!“ ohradil sa James a utieral si zakrvavenú peru.

„Jasné, keď si si z neho uťahoval!“ kričala nahnevaná Lily. „Ideme domov!“

„Konečne!“ odobril jej to James, no mrzelo ho, že je rozrušená.

„Prepáč, Petúnia,“ ospravedlnila sa Lily a spolu s Jamesom utekali z domu von.

„Practe sa!“ kričal zadychčaný Vernon zo zeme. Ešte stále sa mu nepodarilo vstať. „Čo ste tam tak dlho robili?“ vyštekol na manželku.

„Rozprávali sme sa,“ povedala Petúnia a pomáhala mu vstať. „Lily nás pozvala na krstiny. Nevšimol si si, že je tehotná?“

Keď už stál Vernon na nohách a dychčiac si sadol do kresla, Petúnia šla ku vchodovým dverám, od ktorých už len počula hlasité PUK! a snažila sa nemyslieť na pekného strapatého mládenca sediaceho na jej čistom gauči vedľa Lily.

Od tohto „krásneho“ dňa sa manželia Dursleyovci a manželia Potterovci už nikdy viac nestretli.

______________________________________________________

Tak, ako sa vám to vidí? :)

[ » na začiatok « ]