Poviedka:
Pridaná: 15.9.2011, 22:12:26
Čítaná: 4064×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Dej musel súvisieť s Harry Potterom alebo jeho svetom a hlavnou postavou mala byť jedna z nasledujúcich: Minerva McGonagalová, Vernon Dursley, Dobby, Lucius Malfoy, Leopold – šmukel žijúci v Rokvile, Luna Lovegood, Hermiona Grangerová, Martin Miggs (hlavná postava Ronových komiksov), Kingsley Shacklebolt

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Fantastická čakáreň (Jin) 2 » Dobby byť domový škriatok (Aurora Brook) 3 » Z denníka Minervy Mc Gonagallovej (Dominika Black-Oldman) 4 » Ze života puberťáka Jela Maghara 5 » Červené ruže (Mirkin Marsí) 6 » Nikdy neklesni na duchu (Draco Malfoy) 7 » Pomsta (Dado) 8 » Cintorín lásky (Raniya) 9 » Bez nadpisu (2) (Haničkaaa) 10 » Nie všetko malé je milé ( Gabriel Delacourova) 11 » Nová smrťožrútka (Almonde) 12 » Martinov šťastný deň (® Lussy Noir Meteur™)

Bol už neskorý večer a vietor rozfukoval dlhé vlasy Luciusa Malfoya. Jeho kroky vydávali tlmené zvuky. Pri chôdzi sa mu habit nadúval a ako veľký šiator splýval s čiernou oblohou pokrytou mrakmi. Kriky, ktoré sa ozývali z diaľky a zelené záblesky na obzore si nevšímal, boj bol rozhodnutý. Spolu s ostatnými Smrťožrútmi čakal už len na príkaz, že môže odísť. Hnevalo ho, že Temný Pán takto nechal na seba čakať; jeho neskoré príchody domov znepokojovali Narcissu. Zatiaľ ich zdôvodňoval nutnými nariadeniami z ministerstva mágie, no časom strácali dôverihodnoť. Bolo mu jasné, že sa mu takýmto spôsobom nepodarí zatajiť svoju účasť u Smrťožrútov veľmi dlho, ale priznať sa neprichádzalo do úvahy.

Vtom sa Lucius potkol o telo, ktoré ležalo v tráve. Jeden z tých zradcov krvi , prešlo mu hlavou. Neuveriteľné, že čistokrvná čarodejnícka rodina býva pod jednou strechou s humusákmi! Pre istotu vyslal k tým smerom Avada kedavra, pričom bezduché telo preletelo dobrých desať metrov dozadu.

„Je ešte niekto nažive?“ Ozval sa hlas za Luciusovým chrbtom. Prekvapený sa otočil s namiereným prútikom pred seba. Jeho tušenie sa však potvrdilo - bol to len Crabbe.

„Nie, už je tu čisto,“ odpovedal a schoval svoj prútik pod habit.

„Videl som záblesky, tak som to išiel skontrolovať. Škoda, rád by som ich ešte trochu potrápil,“ lamentoval Crabbe. Bol to jediný dôvod, prečo sa pridal k Temnému Pánovi.

„Ja by som rád išiel domov,“ vzdychol si Lucius.

„Ach, to som ti skoro zabudol povedať,“ spomenul si Crabbe. „Už prišiel príkaz od Temného Pána. Môžeme ísť.“

Idiot, pomyslel si Lucius. Na všetko zabúda. Ten príkaz určite prišiel najmenej pred hodinou! Otočil sa a dal sa na odchod.

Však ďaleko sa nedostal.

Niekto mu zahradil cestu.

Jeho obavy sa stali skutočnosťou.

Pred ním stála Narcissa s vytiahnutým prútikom a tvárou červenou od zlosti.

„Ja som ti verila!“

Lucius ledva stíhal odrážať kliatby, ktoré Narcisa naňho vrhala. Hoci boli manželia ešte len krátko, vedel, že jej hnev bol veľký a že sa tak rýchlo neukľudní.

„Naozaj som ti dôverovala! Nikdy by som si o tebe nebola myslela, že sa k tým šialencom pridáš!“

„Keď si mi dôverovala, tak potom prečo si tu?“ Odpoveďou bol ďalší nával kliatieb.

„Uvedomuješ si vôbec, ako si tvojimi vrtochmi dostal našu rodinu do nebezpečenstva? Keď na to niekto z ministerstva príde, budú nás prenasledovať!“ Po týchto slovách odpálila na svojho manžela zopár omračujúcich zaklínadiel.

„Prekvapuješ ma stále nanovo, Narcissa.“ Lucius omračujúce zaklínadla jedno za druhým odrazil. „Cítiš sa teda dobre medzi muklami a humusákmi? Medzi takou špinou, ktorá znečisťuje urodzené čarodejnícke rodokmene?“

„Nič, vôbec nič nechápeš!“ Narcisa sa triasla od zlosti. „Čakám syna! Čakáme syna!“ Do očí sa jej nahrnuli slzy. „Akú budúcnosť preňho pripravil tvoj šéf? Spraví aj z neho svojho otroka? Alebo skončí ako títo humusáci?“

„Nehovor takto o Temnom Pánovi!“ Švihnutím prútika vrhol bez milosti jedno Nehýb sa na Narcissu. Od prekvapenia sa nestihla uhnúť a kúzlo ju trafilo naplno do brucha a zvalilo ju na zem. Chvíľu tam nehybne ležala, potom sa pomaly a s veľkými ťažkosťami rukami vytiahla. Lucius, prekvapený vlastným činom, nemohol odtrhnúť zrak od Narcissy. Jej pohľad ho priviedol do rozpakov, aj keď sa to z jeho tváre nedalo vyčítať. Podišiel bližšie ku Narcisse, ale ona pred ním cúvla, ako keby bol diabol osobne.

„Takto to muselo dopadnúť,“ precedila cez zuby s očividne veľkou námahou. „Ty s tvojou prekliatou bandou! Si skaza našej rodiny!“

„Narcisa...Cissy...“ Lucius nevedel, čo jej mal na to povedať.

„Nevolaj ma tak!,“ ohriakla ho. „Práve si dokázal, že on pre teba znamená viac ako tvoj syn!“ Pritom sa chytila za svoje zranené brucho, ktoré sa už zreteľne zaobľovalo.

„Narcissa, ty tomu nerozumieš,“ pokojným hlasom jej nahováral Lucius. „Temný Pán je mocný. Je najlepší čarodejník na svete. Bezpečnejšie je byť jeho prívržencom ako jeho protivníkom. A to platí aj pre nášho syna.“

Narcissa len pohŕdavo mávla rukou. „Nechaj si tie reči pre seba. Tvoje činy ukazujú opak!“ Z jej tváre sa dalo vyčítať znechutenie a smútok. Dlhý čas nepovedal nikto nič, potom sa Narcissa postavila a bez slova sa krivkajúcou chôdzou dala na odchod. Avšak len čo sa otočila, do brucha ju zasiahol strieborný záblesk. Kúzlo ju nezhodilo, ale vyrovnalo do pôvodného stavu, v akom bola predtým, ako ju Luciusová kliatba trafila. Kým si Narcissa prekvapene ohmatávala svoje vyliečené brucho, Lucius sa obzeral po čarodejníkovi, ktorý ju vyliečil. Nehľadal dlho. Uvidel ho v tme stáť vedľa Narcisy. Bol to Lord Voldemort.

„Lucius má pravdu,“ povedal svojím chladným hlasom. Narcissa skríkla, keď si ho všimla a s otvorenými ústami zostala stáť na mieste ako prikovaná.

„Byť na mojej strane je naozaj bezpečnejšie ako na strane ministerstva. A pokým budeš na mojej strane, tvojmu synovi sa nič nestane. To predsa nie je zlá ponuka, však?“

Narcissa, ktorá ešte stále nezatvorila ústa od šoku, sa kútikom očí pozrela na Luciusa. On len slabo prikývol - veď akoby mohol odporovať Temnému Pánovi? Napokon sa obrátila opäť k Volemortovi a rýchlo prikývla, pozerajúc sa do zeme. Lucius ju ešte nikdy nevidela takú splašenú.

„Teší ma mať o prívrženca viac,“ poznamenal Voldemort s maniackym výrazom. Schmatol Narcissinu ruku, dotkol sa jej špičkou svojho prútika a začal odriekať komplikované zaklínadlá. Z diaľky Lucius pozoroval, ako sa Narcisse chveli pery. Nemala sem prísť, povedal si. Teraz to aspoň pred ňou už nebudem musieť tajiť.

Keď Voldemort skončil, Narcissa vystrela svoju ruku. Na nej sa teraz ostro črtalo Temné Znamenie, čierne ako nočná obloha.

[ » na začiatok « ]