Poviedka:
Pridaná: 15.9.2011, 22:11:00
Čítaná: 2549×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Dej musel súvisieť s Harry Potterom alebo jeho svetom a hlavnou postavou mala byť jedna z nasledujúcich: Minerva McGonagalová, Vernon Dursley, Dobby, Lucius Malfoy, Leopold – šmukel žijúci v Rokvile, Luna Lovegood, Hermiona Grangerová, Martin Miggs (hlavná postava Ronových komiksov), Kingsley Shacklebolt

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Fantastická čakáreň (Jin) 2 » Dobby byť domový škriatok (Aurora Brook) 3 » Z denníka Minervy Mc Gonagallovej (Dominika Black-Oldman) 4 » Ze života puberťáka Jela Maghara 5 » Červené ruže (Mirkin Marsí) 6 » Nikdy neklesni na duchu (Draco Malfoy) 7 » Pomsta (Dado) 8 » Cintorín lásky (Raniya) 9 » Bez nadpisu (2) (Haničkaaa) 10 » Nie všetko malé je milé ( Gabriel Delacourova) 11 » Nová smrťožrútka (Almonde) 12 » Martinov šťastný deň (® Lussy Noir Meteur™)

Prečo si ten tupec myslí, že môže zosmiešňovať môjho priateľa?! Veď ja ti ukážem a uvidíme kto sa potom bude smiať. Nezostane ti ani ten kúsok hrdosti, ktorý zostal jemu keď s tebou skončím. Ešte len uvidíš čoho som schopná a nebude sa ti to páčiť, to mi ver! Hromžila v duchu Hermiona, skláňajúc sa nad Ronom, ktorého ústa pripomínali káčera Donalda, prinajmenšom Hermione určite a jeho ruky sa podobali kravským kopytám.

Ešte teraz jej znel v ušiach Malfoyov smiech, keď sa Ron pokúšal svojimi novými „rukami“ zdvihnúť svoj prútik zo zeme „Tebe sa nepáči vyzerať ako muklovský dobytok? Tvoj otec by na teba bol určite hrdý. Možno by ti aj postavil ohradu. A tvoja muklovská šmejdka? Tú to nevzrušuje? Nie? To aby som ťa zasa vrátil do pôvodné ho stavu...“ rozprával sa sám so sebou zatiaľ čo Ron bojoval s kopytami a Hermiona sa pokúšala uvoľniť povrazy zväzujúce jej nohy aj ruky. Draco pokračoval v monológu a vôbec si neuvedomil, že Ron už sa dvihol na nohy a odrazu sa s kopytami vystrčenými pred sebou vyrútil dopredu. Udrel ho do tváre a Draco so zakvílením zletel na zem. Celé to pôsobil dosť komicky a keď Malfoy s kopytom otlačeným na tvári utekal preč, Hermiona sa neudržala a začala sa smiať. Keď sa ale Ron otočil a pozrel na ňu, prestala. Nechcela aby sa cítil hlúpo. Namiesto toho vydala pokyny. „Kopni mi môj prútik aby som sa zbavila toho lana.“ Ron poslúchol a potom sa znechutene zrútil na zem, oprel o stenu a kopytá si položil na kolená.

„Choď do nemocničného krídla, madam Pomfeyová bude vedieť čo s tebou.“ Prikázala a už aj sa chcela rozbehnúť preč, no Ron ju zastavil.

„Nepôjdeš so mnou, kvak?“ zakvákal zmätene.

„Musím ešte niečo vybaviť.“ Odvetila nedočkavo.

„Kvak, a to nepočká, kvak?“ pobúrene kvákal.

„Vidíme sa v klubovni.“ A už jej nebolo.

Doletela do Chrabromilskej klubovne a očami pátrala po Harrym. Miestnosť už bola poloprázdna a väčšina študentov už spala takže nebolo ťažké ho objaviť. Sedel v kresle pred krbom a pri nohách mu ležala príručka elixírov pre piaty ročník.

„Harry vstávaj.“ Zatriasla mu ramenom. Ako odpoveď dostala dezorientovaného Harryho, ktorý vyskočil na nohy a mrmlal niečo v zmysle, že domácu úlohu písal sám a určite pri to nebol nahý.

„To som ja Harry.“ Opäť s ním zatriasla.

„Hermiona.“ Skríkol, no potom si prikryl ústa rukou a sadol si späť do kresla.

„Potrebujem tvoj neviditeľný plášť .“ vyhŕkla. „Hneď.“ Dodala, keď sa jej dostalo iba prekvapeného výrazu.

„Na čo ti bude.“ Spýtal sa keď sa spamätal.

„Nepodstatné. Potom ti všetko poviem ale teraz mi daj ten plášť.“ Naliehala netrpezlivo, keď si ju pochybovačne prezeral.

„Dobre teda.“ Povolil po chvíľke ticha a bez ďalších otázok jej ho doniesol.

„Zajtra ho máš späť, celý a neporušený.“ A už opäť kamsi bežala.

Než dosiahla svojho cieľu, bola už pekne zadýchaná. Madam Pinceová vyháňala posledných oneskorencov z knižnice a s posvätnou úctou odkladala neuložené knihy. Zdalo sa, že sa im dokonca prihovára.

Dnes tuším každému šibe. Pomyslela si Hermiona a ukrytá pod plášťom sa vkradla dnu. Počkala až knihovníčka zavrela dvere a zhasla a potom sa potichu vydala do zakázaného oddelenia.

„Lumos.“ Šepla a pustila sa do pátrania. Prechádzala poličku za poličkou, knihu za knihou a hľadala vlastne ani nevedela čo. Skončila niekedy nad ránom, keď zaspala na stole stále ukrytá a neviditeľná. Zobudila sa až na nejaké podráždené mrmlanie.

„Tie malé zvery nikdy nemali úctu ku knihám. Nestačí, že sem chodia v noci ale ani poriadok si neurobia.“ Madam Pinceová sa približovala k Hermione nebezpečnou rýchlosťou. Opatrne sa dvihla zo stoličky aby ju neposunula a vykradla sa preč. Nevyspatá zato spokojná sama so sebou sa vrátila na internát a zaľahla do postele. Keď poobede zišla dolu do klubovne, našla chlapcov horlivo rozoberať nejakú nepodstatnú tému.

„Tak tu si!“ skríkol Ron pri pohľade na Hermionu a mračil sa akoby mu ublížila ona a nie Malfoy.

„Tu som.“ Potvrdila pokojne a sadla si na pohovku pred krbom.

„Nemala by si si strhnúť body za túlanie po večierke.“ Spýtal sa nahnevane Ron.

„Nezabúdaj, že sme prefekti Ronald. Iba som hliadkovala na chodbách.“ Odvrkla mu. Potom sa otočila k Harrymu a podala mu jeho plášť. „Ďakujem ti, ani som ho nepotrebovala. V hrade bol celú noc pokoj.“ A než sa stihli na niečo začať vypytovať, prešla portrétovými dverami a zamierila do Veľkej siene na obed. Chlapci sa otočili k sebe a zaskočený na seba hľadeli.

Víkend prešiel potichu a bez Hermiony. Ani čo by sa prepadla pod zem. Celú sobotu a nedeľu ju nebolo nikde vidieť. Vraj sa skoro ráno vyparila z izby a naspäť sa vrátila až neskoro po polnoci keď už skoro každá živá duša spala.

„Dávam jej navyše posledných päť minút. Ak sa neobjaví idem za Dumbledorom.“ zlostil sa Ron. „Čo ju to napadlo len tak si zmiznúť.“ Frflal ako čakali pred učebňou elixírov na Snapea.

„Poznáš ju, tipujem, že zasa splieta niečo s tým svojím SOPLOŠom. Je možné, že štrikuje ponožky alebo čapice.“ Upokojoval ho Harry.

„To bude teda pekná čapica.“ Ozval sa im dievčenský hlas sa chrbtom. „To vám teda poviem.“ Na tvári jej pohrával tajomný úsmev.

„Hermiona.“ zvolali obaja narovnako.

„Sledujte.“ Zašepkala a sledovala blížiaceho sa Draca.

„Čo máš za lubom?“ spýtal sa Ron nedôverčivo.

„Uvidíš.“ Opäť šepla, vystúpila z davu Chrabromilčanov a stala si pred skupinu zo Slizolinu na čele s Malfoyom.

„In ædon!“ prehovorila ticho s prútikom namiereným naňho.

„Asi nebudeš taká inte...“ hlas sa mu zasekol v hrdle a vyplašene sklopil oči dolu k nohaviciam.

„Čo si to...?“ zapišťal pravdepodobne hlasnejšie ako chcel lebo sa naňho upreli všetky oči.

„CORVUS!“ dodala ráznejšie a podivný úsmev na je perách sa ešte zväčšil. Dracove nohavice aj so spodkami spadli na zem a z jeho rozkroku sa ozval škrekľavý hlas žltého slávika. Mykal sa na všetky strany, splašene mával krídlami a spieval niečo o svojom drobnom vzraste. Medzi Chrabromilskými študentmi sa spustil hurónsky rev a smiech. Draco neschopný žiadneho pohybu začal revať na Goyla aby s tým niečo urobil. Ron a Sheamus sa povalili na zem a búchali päsťami do zeme čo ich nohy nedržali.

Malfoy očervenel od korienkov vlasov až po krk a so spustenými nohavicami sa pokúsil utiecť. Samozrejme – spadol a vtáčik zaškriekal „Dávaj pozor nemehlo! Zlomíš mi zobák.“ A pokračoval vo svojej pesničke.

To už nevydržala ani Hermiona a po tvári jej tiekli slzy smiechu.

„Toto ti vrátim Grangerová!“ pišťal ako sa dvíhal zo zeme.

„Postrašíš ju svojimi malými rozmermi?“ rehotal sa Dean.

„Čo sa to tu deje!“ zrúkol Snape no potom zbadal Draca ako si pokúša natiahnuť nohavice. Tvár sa mu skrivila v znechutenej grimase, schytil chlapca pod lakťom a bez jediného slova ho ťahal preč. Slizolinčania ako obarení sledovali celú scénu a nič neurobili. Následne sa Crab a Goyl rozbehli za Snapeom, pravdepodobne podať hlásenie.

„Hermiona“ ozval sa zadýchaný Ron „s tohto budeš mať pekné problémy.“ povedal bez štipky zármutku v hlase a stále sa smial.

„Skúste mi povedať, že to nestálo za to.“ Uškrnula sa spokojne a sa posadila na zem. „Na toto nikdy nezabudnem.“

[ » na začiatok « ]