Kapitola:
Pridaná: 21.8.2011, 15:52:37
Čítaná: 7303×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Marína Longbottomová, James Sirius Potter, Albus Severus Potter, Scorpius Malfoy, Rose, ...
Stručný dej: Našim mladým sa stanú veľmi zaujímavé veci a za všetko môžu Mačky..

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Len začiatok 2 » Úžasný nápad a... 3 » Sen a člen 4 » Slugymu... 5 » Ach tie... 6 » Prepad

„Amyca! Joseph! Dnes o ôsmej. OK?“ zakričala som na svojho brata s frajerkou oznam hneď po Herbológii, keď som ich stretla.

„Jasné. Pôjdem za dievčatami a Jo rád pôjde za Potterom.“ usmiala sa na mňa Snapová, schmatla svojho chrabráča za ruku a rozbehla sa - doslova- hľadať decká. Uf takže na mňa automaticky nechala tých dvoch. Po herboške som od nich utekala, čo najďalej vraj ostávam po škole- čo sa mi v poslednom čase stále stáva-, ale myslím, že mi aj tak neuverili. Nikdy sa tam neponáhľam.

Nikdy by som nezostala po škole radšej ako dnes. Neviem prečo, ale mala som tušenie, že mi tentoraz neuveril ani Potter. A to už je čo povedať. V tom zmätku som ostala stáť na strede chodby a ani som si neuvedomila aké je tam ticho dokedy som nezačula kroky. Tak nepríjemne známe kroky. Cítila som, že ma ešte nevidel, tak som využila situáciu aby som zdrhla hore schodiskom, ktoré sa práve začalo meniť. Prikrčila som sa za ním a s napätím sledovala kedy Sweeny prejde. Mierne som sa vyklonila, lebo okrem typického zvuku jeho botasiek som počula aj cinkot akýchsi lodičiek.

„Vieš, že ťa ľúbim?“ ozval sa piskľavý chichot a ja som proste neodolala a vyklonila som sa. Skoro som si musela oči chytať. Ten idiot akosi zlákal na rande, moju jedinú akú-takú kamarátku Mandy! Až teraz som si poriadne uvedomila prečo sa tak presviedčal, že určite mám ostať po škole. V tej chvíli som bola trochu rada, že som si tašku nechala v Bystrohlavskej veži a tým pádom tam ostal aj môj prútik. Radšej som si dôkladne zapchala uši a poštvornožky vyliezla na nasledujúce poschodie.

„Ups pardon.“ zamrmlala som, keď som nabúrala do niekoho. Zdvihla som pohľad aby som skontrolovala, že kto to je a skoro som sa zgúľala dolu zo schodov. Toto bude zlé. „Pán profesor? Že ma budete kryť?“ žmurkla som na najmladšieho člena učiteľského zboru profesora Taylora Sarota. Ešte stále som napínala uči, či by ma náhodou nemohol pristihnúť Mark, ale ako sa zdá už odišiel aj s Mandy. ‚A ja jej pekne vytmavím, čo je zač. A aj jemu.‘ zamyslela som sa na chvíľu nahnevane.

„Znova „si u mňa po škole“?“ opýtal sa akoby to nejako čakal. Profesor Sarot učí teraz elixíry, lebo Slughorna museli vyhodiť. No veď to, čo od nás požadoval bolo strelené! Jednoducho som prikývla, on sa na mňa usmial a poslal ma preč so slovami: „Len tých dvoch nezabi.“ Nechápem ako to vie. No dobre teraz je niečo okolo štvrtej tak asi si skočím niečo o tom prečítať.

„Pre Merlina! Dievča kade lietaš! Potrebujem sa s tebou nutne porozprávať!“ zastavila ma Mandy, keď som popri nej chcela vojsť do dievčenských internátov.

„O čom? O Sweenym? Neboj sa to už viem. Len si tiež myslím, že by si mi mohla trochu veriť. Alebo ti karty povedali, že som nedôveryhodná?“ vychrlila som na ňu a nedusila som v sebe tú nevraživosť. Chcela som sa síce tomu vyhnúť, ale ja som nezačala. Venovala som jej ešte jeden zúrivý pohľad a vyletela hore schodmi. Ani som si neuvedomila, že sú sklopené ako pri každom narušení od chlapcov. Teda pravdu po všetkých tých tréningoch a najmä po tých muklovským makačkách mala kondičku lepšiu ako vštci metlobalisti školy.

„Kto sa sem pokúšal dostať?“ opýtala sa vecne, keď sa na ňu všetci akosi divne pozerali.

„Nikto nevie a už je to tu takto dosť dlho.“ ozvala sa akási piatačka zdola. Až teraz som si všimla, že som hore sama.

„Dokelu!“ zjačala som, keď som si spomenula, čo som čítala o MF- sú silní a zdatní v mágii. Kam by som išla keby som bola oni? Môj prechod do LE! Tak rýchlo som ešte túto chodbu neprebehla ako práve teraz. Dvere som otvorila tak prudko, že sa pri kľučke zvalili, no to mi zatiaľ nevadilo. Na stene, hneď nad mojou posteľou som si našla krvou napísaný odkaz.

Vojna je blízko! a veľké MF!

Snáď nešli dole! A potom som si spomenula na Arline slová. MF-áci sa predsa boja ísť do našich priestorov pokiaľ nejdú vyslovene zabiť. Schmatla som prútik, ktorý sa mi tam len tak povaľoval a spustila sa dole po hasičskom schodisku, ktoré si tam namontovala.

„HEJ! Ak ste tu ozvite sa! Som tu len ja!“ vrieskala som a ani som nemyslela na to ako veľmi riskujem. Nikto tu nebol. po hodine, keď som to celé prehľadala som si sadla pred kozub a pripravila sa na ten nepríjemný pocit, ktorý pociťujem vždy, keď mi cestuje len hlava.

Vhodila som prášok a skríkla: „Dom Potterovcov, Godrikova úžľabina!“ Chvíľku som nič nevidela, ale potom som zazrela, že sa na mňa díva akési menšie dievča. „Ty si Lily Luna, však? Zavolaj mi prosím mamku a rýchlo.“ usmiala som sa a pokúšala sa nedať najavo značnú nervozitu.

„Mami! Nejaká teta má hlavu v našom kozube a ma pozná!“ zakričala malá hore a naďalej na mňa skúmavo hľadela. Pani Potterová v momente pribehla a keď ma uvidela zosunula sa na koberec.

„Marína už prišli?“ opýtala sa vystrašene, zrejme myslela na svojich synov, ktorí obidvaja sú v ráde.

„Lily? Môžeš ísť prosím ťa do izby? Potrebujem sa porozprávať s tvojou mamkou.“ horko-ťažko som sa usmiala a dievčatko poslušne odcupkalo. „Pani Potterová- prišli, ale len do mojej izby a napísali mi odkaz a teraz vás musím poprosiť aby ste prišli. Potrebujeme vašu pomoc. Oznámite to prosím pani Weasleyovej? Ja pôjdem ku Malfoyovcom a hneď ako to bude možné tu príďte.“ oboznámila som ju s plánom a chystala sa odísť, no ešte ma prerušila.

„Volaj ma Ginny a pravdaže dám vedieť Hermione.“ smutne sa usmiala, ale bolo vidno, že je šťastná, že jej deti sú v poriadku.

„Sídlo Malfoyovcov.“ skríkla som, keď som vhodila druhý prášok. Videla som tam len akúsi ženu otočenú mne chrbtom, ale počula som jasne aj Malfoyov hlas. Musel byť v miestnosti. Zbadala som ho. Stál presne pred tou ženou- zrejme jeho manželkou a o niečom sa hlasno dohadovali. Nevedela som, čo mám robiť tak som chvíľku čakala, a keď si ma aj tak nevšimol zapískala som. ‚Konečne ma zaregistroval.‘ vydýchla som v duchu a počúvala ako odpratáva manželku z izby.

„Longbottomová, čo sa stalo?“ opýtal sa a hoci sa snažil aby to nevyznelo vystrašene nepodarilo sa mu to.

„MF-áci boli u mňa v izbe, ale odteraz vyhlásili právoplatnú vojnu a potrebujeme vás. Už ostatní dospelí sú u nás tak si švihnite.“ zrýchlila celú verziu, lebo počula kroky jeho manželky. „A dačo si vymyslite! Pravdu za žiadnu cenu, nie!“ stihla som mu povedať a vrátila sa hlavou k telu.

„Ginny? Vy by ste mohli ísť prosím do Chrabromilu po Potterovcov a Sweenyho? Vás tam Tučná pani pustí to len pri mne musí mať náladu.“ poznamenala a prosebne som sa na túto vysokú dámu usmiala.

„Samozrejme a ako sa tam dostanem?“ opýtala sa a pani Weasleyová sa na nás zamračila.

„A ja?“ opýtala sa mierne dotknuto.

„Tam vzadu sú dvere a vedú priamo za Hagridov domček. A pani Weasleyová ak budete taká dobrá potrebujem sa dostať aj do ostatných klubovní a až v jednej mám kvalitnú spojku, čo mi otvorí dvere. Alebo vlastne dievčatá sú teraz v knižnici, tak možno by ste rada...“ začala som takticky aby som ju presvedčila.

„Jasné skočím tam.“ chytila sa slova a spolu sme vyšli z LE.

[ » na začiatok « ]