Kapitola:
Pridaná: 19.8.2011, 14:03:33
Čítaná: 6734×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Bellatrix a Narcissa a Andromeda Blacková, Rodolphus Lestrange, Lucius Malfoy
Stručný dej: Poviedka o tom ako sa dali dokopy Bellatrix a Rdolphus. (nedokončená)

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » Zoznámenie 2 » Vyrušení 3 » Škrabanec 4 » Pozvanie 5 » Darčeky 6 » Utužovanie vzžahov 7 » Prechádzka 8 » Si taká krásna 9 » Prebudenie 10 » Večierok a prekvapenie 11 » Les sorciers de tous les 12 » Noviny 13 » Trikrát áno 14 » Naše mamy prepadli v plač..

„Áno, áno!“ šepkala som a tiekli mi slzy po lícach. Aká som len bola šťastná! Ako mu to len poviem? Ale zjavne nebolo treba nič hovoriť, lebo len čo som si ho navliekla na prst, primiestnil sa Rodo.

„Och, láska moja!“ zvolal a ja som sa mu vrhla do náruče a plakala som.

„Rodo! Áno, áno!“ ešte raz som zvolala, zatiaľ čo ma on tuho objímal.

„Bella, Bella! Ty si súhlasila! Budeš so mnou do smrti!“ zvolal Rodo šťastne.

„Áno! Budem!“ plakala som mu na hrudi. Ja viem, bolo to také strašne presladené, ale plakala som a prikyvovala. Keď ma Rodo vystískal, pobozkal ma do vlasov.

„Poď so mnou, nachvíľu.“ Povedal mi a už ma držal za ruku a ťahal ma do „klavírnej siene“. Tam však namiesto toho, aby sadol za klavír, chytil do ruky gitaru a začal tam hrať. Nebola to taká melódia ako moja pesnička, nebola to melódia lásky, ale bola to pieseň číreho nadšenia a radosti.

„When I see you, I feel that I must, I must be in your vicinity, they can not, I can not break away from you because I love you. Yeah, because I love you. I love you from the first moment, hey hey, I love you from the first moment, hey hey. I love you no good long ago, I know you told me yes, I know you love me. I love you, ooo, I love you. When I see your face, your thick black hair, now I know I need to get there and taste suddenly I write poems. Yes, because I love you. I love you from the first moment, hey hey, I love you from the first moment, hey hey. I love you no good long ago, I know you told me yes, I know you love me.“ Spieval.

„Och!“ vzdychla som. Vedela som, o čom spieva: Keď ťa zbadám, cítim, že musím, musím byť v tvojej blízkosti, lebo nedokážem, nedokážem sa od teba odtrhnúť, lebo ťa milujem. Yeah, lebo ťa milujem. Milujem ťa od prvej chvíle, hej hej, milujem ťa od prvej chvíle, hej hej. Milujem ťa už dobre dávno, ja viem, povedala si mi áno, ja viem, že ma miluješ. Ja ťa milujem, ooo, milujem ťa. Keď vidím tvoju tvár, tvoje husté čierne vlasy, hneď viem, musím sa dostať tam, a chuť písať básne odrazu mám. Áno, lebo ťa milujem. Milujem ťa od prvej chvíle, hej hej, milujem ťa od prvej chvíle, hej hej. Milujem ťa už dobre dávno, ja viem, povedala si mi áno, ja viem, že ma miluješ.

„Ach! Rodo!“ a znova som sa rozplakala.

„Čo je? Čo sa ti stalo, láska?“ spýtal sa ma a prestal hrať.

„To nie je fér. Keď aj ja potom budem takto hrať, uvidíš...“ a vyronila som ďalšie slzy ktoré sa miešali s jeho smiechom.

„Ale prosím ťa! Tak tebe toto prekáža!“ a smial sa a smial.

„Och, obed...“ spomenula som si.

„Neboj sa. Utri si slzy a pôjdeme.“ Povedal.

„Prezlečiem sa.“ Povedala som a vyskočila mu z kolena. Za dve minúty som bola prezlečená, umytá a po slzách nebolo ani stopy. Mala som na sebe dlhé modré šaty po kolená s čipkovým bolerkom.

„No poď.“ Povedal Rodo a zaklopal mi na dvere.

„Už idem.“ Povedala som mu a vyšla z izby.

„Mmm, pekné.“ Povedal. Usmiala som sa naňho a chytili sme sa za ruky. Viedol ma dolu schodiskom cez halu až ku jedálni. Bola nezvyčajne vyzdobená, vo vázach na orkúhlom stole boli desiatky kvetín, frézii, ruží, gerber, ľalii.

„Aká vôňa.“ Povedala som a nadýchla som sa.

„Á, Bella!“ zvolala matka. „Rodophulus! Dnes sú pozvaní na obed tvoji rodičia. Vraj ťa prídu aj zobrať domov.“ Povedala matka s úsmevom a pokynula rukou k stolu.

„Už zase?“ zašepkala som mu. Prikývol:

„Hej, ani ja som to netušil.“ povedal a sadol si.

„A sú tu.“ Povedala matka keď sa rozzvonil zvonček svojím hlbokým bim-bam-bom. Matka vyskočila zo stoličky, uhladila si svoje zelené šaty a podišla ku vchodovým dverám. Otvorila a počuli sme, ako vraví:

„Vitajte, Calledon, Lucy. Poďte ďalej, už na Vás čakáme.“ Vravela a uvádzala ich do jedálne ako hosteska v zábavnej súťaži.

„Iste. Och, Rodophulus, Bella! Tak dávno som Vás nevidela! Ako sa ti páči u Blackovcov Rodophulus? Boli k tebe iste veľmi milí.“ Povedala Lucy a objala ho.

„Dobrý deň, pán Black.“ Pozdravil Rodov otec.

„Och, ale Calledon! Týmto sme si už prešli. Volajte ma August.“ Povedal familiárne. Rodovi rodičia si sadli k stolu medzi mojich rodičov. Na miesto po mojej ľavej ruke si sadla Cissy a vedľa nej a matku si sadla Anda. Obe mali nádherné oblečenie – Cissy mala červenú blúzku a čiernu úzku sukňu, Anda mala oranžové obtiahnuté tričko bez ramienok a čierne nohavice. Ja som zašepkala Rodovi:

„Ktovie, ako sa zatvária, keď sa dozvedia tú novinu.“ A on sa zamyslel.

„Ktovie.“ Odvetil mi po chvíľke. Obed bol strašne dlhý – mali sme päť či šesť vynikajúcich chodov – najprv predjedlo, potom polievku, hlavné jedlo, torta, koláč a pohárik šampanského, pri ktorom Rodo oznámil, že sme sa zasnúbili. Naše mamy prepadli v plač a Andromeda s Cissy sa na mňa vrhli a objímali ma. Všetci sa usmievali a tlieskali. Cissy zvreskla:

„Ukáž mi prsteň, Bella!“ a schmatla mi ruku. Prezerala si veľké diamanty a nastrčila svoju so slovami:

„Ja mám iný!“ a ja, keď mi došlo čo povedala, objímala som ju a plakala som. Andromeda ju tiež objímala a potom gratulovala Rodovi. Po gratuláciách sme sa presunuli do obývačky a ja som si v mysli plánovala našu svadbu...

Konala by sa vonku, v obrovskom šiatri. Výzdoba by bola veľkolepá, na každej jednej stoličke by bola celá kytica ľalii a ruží, červený koberec by bol zdobený lupeňmi. Na mieste, kde by sme sa mali stať manželmi, by bola záplava kvetín – červené a biele, občas i ružové. Hrali by husle a klavír, ja by som mala nádherné šaty z hodvábu vyšívané zlatými niťami, lemované stuhami a čipkami. Perly by nemali chýbať na mojom krku i na šatách. Boli by nádherne romantické, úzke, s vlečkou, čipkovým závojom. Cissy by mi bola za svedkyňu. Mala by šaty tiež z hodvábu, ale z jemne fialového. Aj Andromeda by mala krásne šaty. Bola by mojou družičkou v šatách z krémového hodvábu zdobených jemnými kvetinovými vzormi. Druhou družičkou by bola Josephine. V krémovom hodvábe by tiež vyzerala úchvatne. Každý detail som si dokonale premyslela. Je to veľká udalosť.

„Och, Bella, Narcissa, som taká šťastná, budete sa vydávať!“ rozplývala sa mama.

„Áno, budeme vydaté, mami.“ Povedala som a napila šampanského.

„A už máte termín?“ spýtala sa Lucy.

„My s Luciusom áno. Bude to v auguste. Už máme všetko premyslené okrem mojich šiat.“ Usmiala sa Cissy.

„My by sme chceli svadbu v júli, nie Bella?“ spýtal sa ma Rodo.

„Ó áno, inak, Cissy, som rada že si so šatami počkala na mňa. Aké by to bolo, keby som ti s nimi nepohla?“ spýtala som sa jej a už som rozmýšľala, ako by Cissine šaty vyzerali.

„Máš pravdu,“ zasmiala sa, „veď by si o ničom nevedela!“ a odpila si.

*******************************************************

Ďakujem za komentáre i za kritiku - či už mne lichotiacu alebo naozaj kritickú :). Ďakujem!

[ » na začiatok « ]