Kapitola:
Pridaná: 1.8.2011, 19:55:16
Čítaná: 4544×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Aiwi, Morgan, Izis ( Sandra, Eli a Sue)
Stručný dej: Ako bola predpovedane, čarodejnica Morgan pri boji so zlom zomrela. No ich spoločne spojenie nikdy neskonči. A o 166 rokov sa znova stretnú, 5 živlov: vietor, oheň, voda, zem , duch. Ako bude príbeh pokračovať o 166 rokov?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1845 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7

Rýchlo ma Eli strčila na zadné sedadlo a hneď si ku mne sadla. Karol bol na mieste spolujazdca. ,, Ten šéfredaktor sa za nami rozbehol.! Varovala Eli. Elinina mama naštartovala auto a prešla okolo neho. Eli stiahla okno a zakričala na neho: áááá.... úchyl.“ Všetci na dvore sa otočili a prísnym šokovaným pohľadom na neho pozerali. ,, Neobťažuj stále moju kamošku“.

Vybuchla som do obrovského smiechu.

,,Tak a teraz bude celá škola hovoriť o tomto.“ Pozrela na mňa s úsmevom.

,,A tvojej mame takéto správanie nevadí? Spýtala som sa.

,,Aspoň sa vie brániť.“ S úsmevom na tvári priznala jej mama.

Karol si vybral mobil a začal na ňom hrať hru. Eli sa oprela a zavrela oči. Ja som sa pozerala von oknom. O niekoľko minút sme boli pred naším domom.

,, Veľmi pekne ďakujem za odvoz.“ Poďakovala som.

,,Nemáš za čo. Máme po teba ráno prísť?“ spýtala sa ma jej mama.

,,Nie, nemusíte. Ráno nás vezme Karolov foter. Ale ďakujem.“ Ukázala som na biele BMW.

,,Okey, tak ťa ráno počkám pred školou.“ Povedala Eli.

,,Jasné.“ Usmiala som sa. Bola som jej vďačná, že si ma zobrala pod ochranné krídla. Zaklopala som Karolovi na okno. Ukázal aby som mu otvorila dvere. Pregúľala som očami a otvorila. ,,Leňochod jeden.“ Pripomenula som mu. Zagánil na mňa a išiel dnu.

,,Tak, pekný deň.“ Obidve mi zakývali a odišla som dnu. Dnešný deň v škole bol riadne čudný. V kresle pred kopou papierov bol foter. Nevenoval mi veľkú pozornosť. ,,Prvý deň v novej škole a už máš problém kvôli, ktorému si skončila na ošetrovni.“ Povedal nahnevane.

,,Prepáč, že žijem“ dodala som ironicky.

,,Neodvrávaj!“ zakričal na mňa.

,,Na teba kašlem, kde je mama?“ už mi liezol na nervy.

Zamračil sa na mňa. ,,Príde neskôr, ešte niečo vybavuje v inom meste.“

,,Som hladný oci.“ Do obývačky prišiel Karol. Waw, nový rekord. Obyčajne chodí po 5 minútach otravovať. Foter sa na mňa pozrel málinko prosiacimi očami.

,,Okey, idem mu urobiť hot- dog.“ A pochodovala so do kuchyne, ktorá bola spolovice vybalená. Na stole boli položené taniere poháre hrnce a podobne. Otvorila som chladničku a vybrala dva parky. Mikrovlnka bola ešte v škatuli a tak som ju rozbalila a zapojila. Párky som do nej vložila a začala hľadať rožky a kečup. Polašovala som sa v skrinkách. V horných som objavila kečup a v dolných rožky. Akurát zazvonil zvonček a vybrala som opatrne horúce párky. Za malú chvíľku som to mala hotové. V jednej ruke tanier s jedlom a v druhej pivo pre fotra.

,,Tuto to máte vy lenivé prasatá.“ A odkráčala som do izby. Ako som otvorila dvere Neylo už na mňa skákal. Tak ma vždy víta.

,,Ahoj Neylino. Prežil si mi to dne tu?“ Zobrala som si ho na ruky a ľahla si sním na posteľ. Nič nie je lepšie ako keď si na vás položí hlavičku a zohrieva vás. Mohla som premýšľať a upokojiť sa pri ňom.

Dnes bol hrozný deň, zas tie tiene, neviem čo sú zač, ohrozili Jankin život, nikomu nemôžem nič povedať a musím sa tváriť, že mám s toho okno. Pomaly som zatvárala oči a Neylo sa na mne natiahol a zívol si.

O hodinu neskôr.

,,Čo si to dnes v škole robila?“ v mojej izbe stála mama s prekríženými rukami .

,,Aj tebe pekné ráno...hups, tak podvečer.“

,,Čo sa stalo? Povec mi úplnú pravdu!

Povedala som jej ako som šla za Karolom a ako som bežala s Jankou cez školský dvor počas búrky. Ako spadla na zem rozbila si hlavu a na mňa spadol konár a nič viac si nepamätám. Chcela síce viac odpovedí ale hneď som ju zastavila. (Samozrejme o tieňoch som sa nezmienila.)

V noci som nemohla spať, stále som myslela nad tým čo sa stalo. Mám pocit že sa začne diať niečo zlé.

[ » na začiatok « ]