Poviedka:
Pridaná: 26.6.2011, 00:36:52
Čítaná: 7407×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: Fiction
Postavy: ja, on
Stručný dej: lyrické vylievanie srdca

Literárna forma: poézia
Žáner: romantika

Teraz v noci mám básničku myseľ, tak no kto si to chce prečítať :)

Chladný večer ma objíma,

do svojho sveta ma pozýva,

lebo vraj len tam budem bez tej hlbokej rany

ktorá moju dušu hrozne trápi,

len tam budem bez nej pokojne žiť.

Ja mu však nedokážem uveriť,

a ani nechcem bez toho vnútorného tepla žiť.

Chápem, že vetrík s večerom to nedokážu pochopiť,

len ten kto ľúbi alebo ľúbil vie čo s tým!

Moje srdce, ono sa tu len zmieta,

v tých dlhých plameňoch lásky k tebe lieta,

No tvoje srdce, sťa mramorom obalené,

ničí ho a nezdvíha z najnižšej zeme.

Moje- to vášnivé, rudočervené,

začína sa vylievať a spievať vzrušene,

o tom, že mu chýba druhá časť na život,

no ja aj ono viem je to len márnivosť.

Ak človek raz je ako kus skaly,

už ho nič ďalej nezastaví,

je škoda pekných rečí.

Vždy cítim ako sa cezo mňa smutne dívaš

ako vždy keď niečo hovorím uprene počúvaš.

Stále sa okolo mňa motáš, len jedno nevieš pochopiť

že ty nie si ten princ pre ktorého chcem žiť,

že nie si ten s kým chcem nadosmrti byť.

Vždy, keď ťa vidím viem, na čo myslíš,

ale buď si istý môj postoj nezmeníš.

človek len jednu lásku zažije ako pravú

no nemusí to byť hneď ako u teba- tú prvú.

Chlapče ži tak akoby si ma nepoznal,

lebo ja nie som stvorená pre teba. ;(

Všade kam idem len ten smiech počujem,

ten čo mi akosi podvedome hovorí ľutujem.

Nedokážem pochopiť prečo sa mi slzy nerinú,

len melancholické tóny smiechu sa vinú.

Smejem sa, aj keď by som sa mala v žiali umárať,

ty to vieš, ale stále mi nechceš pomáhať.

Vyrovnať sa s tým, čo si mi urobil,

že si mi srdce na dva kusy zlomil.

Spomienky na teba dráždia ma celú noc,

nemôžem kričať ani volať o pomoc.

Na lásku žiadneho lieku nieto,

snáď každý už vie to,

Len spomínať teraz sa dá, aj keď plačem,

svoje dlhé vlasy si pre teba zmáčem.

Nikdy by som si nepomyslela, že pre to dokážem plakať,

Ale stratená láska a spomienky dokážu veľmi sklamať.

Stále na teba budem spomínať

ako o tom najkrajšom budem snívať. :*

Len čo sa zobudím stále to vidím,

žiaru tvojich očí na svojich cítim.

Aj keď tu nie si, hocikde si,

stále ťa pri sebe cítim myšlienkami,

ktoré ma nasledujú všade, kde vkročím,

vždy keď tvoje nežné oči zočím.

Láska tá krásna potvora,

pevne nás oboch zviera,

akoby sme mali byť navždy spolu,

tak dajme vedieť ostatným, že majú smolu,

Lebo ja viem, že len ty môžeš tú žiaru,

v mojich očiach tak veľmi čistú

zobudiť do krásneho rána,

v ktorom sa s tebou nikdy necítim sama.

Bola to láska, bol to silný cit,

ktorý zo mňa odišiel spolu s ním.

Ľúbila som ho strašne moc,

žiaril pre mňa ako hviezdy v noc,

keď na nás rosa tíško padala,

a do spánku pod širákom ukladala.

Zrazu si vstal, moje slová nevnímal.

Vravel si len "Už som ťa dosť klamal",

ale ja tomu nedokážem ani teraz veriť

a naďalej sa s tým nehodlám zmieriť

Lebo Ťa ľúbim lebo si svoj

Si ako celý vesmír aj keď len môj.

Ešte stále sa trápim,ešte stále sním,

Aké to bolo keď si nebol len moje sny.

Aké to bolo, keď sme si večne lásku prisahali,

keď nás ako hrdličky ľudia stretávali.

Ale všetko sa raz končí, len moja láska nie.

Už na tvoju lásku ani myslieť nesmiem.

Ľúbili sme sa vážne, ľúbili sme sa zdravo,

ešte stále nechápem, čo sa pobabralo...

Keby som vedela,keby som smela.

Dotknúť sa tvojho srdca chcela,

lebo len ty si moja láska jedinečná,

Lebo len Teba beriem, že si láska večná.

Keby si vedel, všetko, čo chcem,

povedal by si mi "Je to len sen",

Ale ja viem sny sa niekedy plnia,

Všetky moje zmysly, len Teba ľúbia.

--Veď-Ty-Vieš-Kto :)

[ » na začiatok « ]