Poviedka:
Pridaná: 8.5.2011, 21:40:53
Čítaná: 5868×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: Fiction
Postavy: Vicky, Chris
Stručný dej: Vicky chodí s Chrisom už skoro rok. No, Chris nie je obyčajný študent. Je upír. Je však zvláštny aj na upíra...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

toto bolo vytvorené 23.2.2010 :D :D je to trošku divné ale berte ohľad na to aké je to staré a kedy to bolo napísané a už som to nechcela meniť... tu je aj obsah, ktorý som tiež nechcela meniť... je to cca z oblasti twilightu ale zas ani nie:

Vicky chodí s Chrisom už skoro rok. No, Chris nie je obyčajný študent. Je upír. Je však zvláštny aj na upíra. Keď bol ešte novorodený, omylom zabil dievča iného upíra, ktorý ho za to preklial. Vždy keď sa Chris do niekoho zamiluje, musí ho vysať. Ak tak nespraví do roka, bude trpieť 1000 krát viac ako pri premene, čo je pre väčšinu z nás ťažké predstaviť.

VICKY:

,,Nechceš sa prejsť?" spýtal sa ma jedno ráno Chris. Tón jeho hlasu ma desil, ale nedala som na sebe nič znať.

,,Samozrejme," povedala som mu akoby nič. Zobrala som si kľúče a vyrazili sme. Zaviedol ma hlboko do lesa. Vtom sa ku mne otočil.

,,Vicky, musím odísť," povedal a ja som naňho nechápavo pozerala, či to má byť nejaký nepodarený vtip. ,,Už ma to tu nebaví."

,,Čo? A čo bude so mnou? Ako mám bez teba žiť? Ja som bez teba úplne stratená!" skríkla som.

,,No, je tu jedna možnosť," začal potichu.

,,Aká? Splním čokoľvek," povedala som bezmocne.

,,Premena."

Chvíľu som na neho pozerala vydesene, lebo som bola vždy proti, ale teraz som ho nechcela stratiť.

,,Dobre," povedala som nakoniec.

,,Myslíš to naozaj?" spýtal sa ma.

Pomaly som prikývla. Pohladil ma po vlasoch a chytil ma ľadovou

rukou jemne za krk. Pod jeho rukami sa mi zrýchlil tep. Pomaly, ale veľmi pomaly, pritisol svoje ľadové pery na môj krk. Zacítila som, ako jeho zuby bezproblémov prehryzli moju kožu a tepnu.

Začal mi sať krv. Po chvíli ma začali opúšťať sily. Chcela som vykríknuť, ale nevládala som. Ešte naposledy som ho pohladila po vlasoch, a môj život sa skončil.

CHRIS:

,Ach, bože. Prečo to musím zase urobiť?´ pomyslel som si cestou k Vicky.

Keď som bol pri jej dverách, zazvonil som.

,,Ahoj," povedala mi keď otvorila.

,,Nechceš sa ísť prejsť?" spýtal som sa jej.

Chvíľu sa na mňa pozerala a až potom odpovedala.

,,Samozrejme."

Sledoval som ju ako si berie kľúče. Bože. Keby len vedela, že toto

je jej posledná hodina života. Doviedol som ju na moje obľúbené miesto hlboko v lese. Zhlboka som vydýchol a otočil som sa.

,,Vicky, musím odísť."

Čakal som u nej náznak žiaľu, no našiel som tam len nechápavosť, tak som pokračoval.

,,Už ma to tu nebaví," vedel som, že toto už pochopí.

,,Čo?" vykríkla. ,,A čo bude so mnou? Ako mám bez teba žiť? Ja som bez teba úplne stratená."

Tak a je to tu. Musím jej klamať.

,,No, je tu jedna možnosť."

,,Aká?" spýtala sa príliš bezmocne.

Ešte jeden nádych a musím to povedať.

,,Premena."

Pozrela na mňa vydesene. Vždy bola proti premene. Ak by však bola proti aj teraz, musel by som to urobiť násilne.

,,Dobre," povedala a ja som si vydýchol. Nechcel som ju zabiť násilnícky. Ale pre istotu som sa jej ešte spýtal.

,,Myslíš to vážne?"

Pomaly prikývla. Pohladil som ju po vlasoch a prichytil som si ju. Keď som si priložil svoje pery na jej krk, cítil som ako jej prúdi krv v tepne. Tak a je to tu. Zahryzol som jej do krku a začal piť. Jej krv bola neuveriteľne sladká. Keď cítila, že je dochádzajú sily, pokúsila sa mykať, ale ja som ju pevne držal. Ešte ma pohladila a odišla.

Jemne som ju položil na zem a vyhrabal jej hrob. Posledný krát som jej prešiel rukou po jej vlasoch a pobozkal som ju. Vložil som ju do jamy a utekal som odtiaľ, aby som sa sem už nikdy nevrátil.

[ » na začiatok « ]