Kapitola:
Pridaná: 5.5.2007, 12:44:00
Čítaná: 4202×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Amanda Belatrix Lasturgová
Stručný dej: Jej mama sa volá Belatrix Lasturgová a ako správna prvorodená dostala aj po nej meno: Amanda Belatrix Lasturgová. Nikomu nepovedala kto je jej mama. Amanda nemala svoju mamu moc v láske, už len preto, lebo jej vlastná mama ju nenávidela. Amanda je bez otca, lebo sa dozvedela, že mama mala známosť na jednu noc a vznikla ona, Amanda. Nevedela síce ako sa jej otec volá menom ale priezvisko si zapamätala: Marietta. Amanda si dala teda svoje vlastné meno, ktorým ju každý oslovuje: Amanda Mariettová. Ako sa jej darilo počas štúdia na Rokforte?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » ZAĽÚBENÁ DO DRACA MALFOYA 2 » TAKMER SME SA POBOZKALI 3 » 3 4 » PRVÉ RANDE, PRVÝ BOZK, PRVÝ CHLAPEC... 5 » UŽ NIE SOM PANNA.... 6 » BOLO TO HROZNÉ... 7 » JA VIEM AJ PODVÁDZAŤ! 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » PREKVAPENIE... 14 » 14 15 » 15 16 » 16

16. kapitola:

Amanda bola opäť šťastná. Skoro sa pobozkali. Vrátila sa do svojej izby v nemocnici sv.Munga, sadla si na postel a pozerala sa von oknom. Začalo snežiť. Podišla k oknu, dnes sú Vianoce, čo asi tak robia Hermiona, Harry a Ron. Určite sa niekde vonku guľujú. Sadla si pred zrkadlo a prezerala si stehy na krku. Popritom rozmýšľala na ten sen čo sa jej sníval. Ten-Koho-Netreba-Menovať chcel, aby ju Bellatrix k nemu doviedla.... a bola tam aj Gemma..... ale prečo chce aby ma tam mama doviedla? Určite to bol len hlúpy sen. Nič viac a nič menej. Hodiny sa pomaly vliekli, Amanda na ne pozrela. Bolo sedem hodín, vonku sa už zotmelo, sneh ešte stále chumelil. Niekto zaklopal a otvoril dvere. Amanda sa pozrela tým smerom. Do izby vošiel Andreas.

"Ahoj." pozdravil.

"Ahoj." odzdravila.

"Ako sa máš? Bolí ťa niečo?"

"Nie, mám sa v pohode. A ty sa ako máš?" spýtala sa. Andreas podišiel k nej.

"Ujde to. Šéf si nevšimol, že som prišiel neskoro. Ukáž hlavu." Amanda sa k nemu prisunula aby si mohol prezrieť rany. Pomaly jej dával dolu obväzy, namastil jej rany s nejakou studenou ružovou masťou a dal obväzy späť. Potom skúmal krk.

"Vyzerá to tak, že sa ti tie rany na hlave zahoja."

"Aha, dobre."

"Nepôjdeš sa navečerať?"

"Nie, ďakujem, nemám chuť." zahľadeli sa na seba. Hľadeli si do očí. Niekto vrazil do izby. Bola to Bellatrix.

"Ahoj mama."

"Poď Amanda." a ťahala ju preč z izby.

"Nemôže ešte opustiť nemocnicu. Ešte sa nevyliečila." zastavil ich Andreas.

"Neotravuj a odpáľ." Bellatrix ťahala Amandu z nemocnice. Zašli za roh a premiestnili sa. Keď Amanda pocítila pod nohami pevnú zem otvorila oči. O tomto mieste sa jej snívalo.

"Mama..... mama, čo tu robíme?"

"Nepýtaj sa a poď." opäť ju ťahala za ruku. Vošli do domu.

"Mama..... mama, prečo sem ideme? Chcem ísť odtiaľto preč."

"Netáraj a poď." mykla ju za ruku a ťahala ďalej. Zastavili pred dverami. Zaklopala. Dvere sa samy otvorili. Vošli do izby. Dvere sa zvreli.

"Pane, Amanda je tu."

"Mama?! To nemyslíš vážne. Prosím odvleč ma odtiaľto." zašepla mame. Zrazu sa Amande ktosi hodil okolo krku. Bola to Gemma.

"Amanda dávaj si pozor. Zachráň nás, obe. Prosím. Už tu nechcem stráviť ani minútu." Gemma vyzerala v hroznom stave. Mala dotrhané oblečenie, strapaté vlasy, oči, ktoré boli predtým sýto modré boli teraz čierne.

"Neboj sa." snažila sa ju upokojiť hoci mala sama veľký strach.

"Konečne." niekto k nim podišiel. "Bellatrix nechaj nás osamote."

"Áno, môj Pane." povedala a odišla.

"Už dlho som ťa čakal. Kde si bola tak dlho?" Lorda Voldemorta to zrejme bavilo. Amanda bola ticho. Nechcela prehovoriť. Gemma sa jej ešte stále držala ako kliešť. "Pridaj sa ku mne, staneš sa mocnou a možno aj slávnou."

"NIE!" vykríkla. "NIKDY V ŽIVOTE SA K VÁM NEPRIPOJÍM!" Amanda až o chvíľu vedela, že to nemala povedať.

"CRUCIO." Amanda sa začala skrúcať v hrozným mukách. Gemma ušla z izby. Keď to prestalo snažila sa postaviť ale bola príliš vysilená. "Spoj sa so mnou a nič sa ti nestane." podišiel k nej, vyhrnul jej rukáv na ľavej ruky a podržal prútik na jej predlaktí. Objavilo sa tam čisto vypálené temné znamenie. "Od teraz si jedna z nás." Amanda sa snažila pohnúť ale nešlo to. Nevládala vstať. "Teraz vstaň a poviem ti tvoju prvú úlohu." Amanda len trochu podvihla hlavu, poriadne zabrala a horko ťažko sa postavila. "Tvoja prvá úloha je taká najdôveryhodnejšia. Musíš mi priviesť Harryho Pottera inak ťa zabijem. Dúfam, že chápeš čo od teba chcem." Amanda pomaly prikývla. "Tak a teraz už bež a zober so sebou aj tú Gemmu. Je neznesiteľná." Amanda prikývla a odišla.

[ » na začiatok « ]