Kapitola:
Pridaná: 30.12.2010, 22:51:25
Čítaná: 2191×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3

Všetky tri kapitoly tejto "jednorázovky" venujem mojej sestričke :)

(Napísala som to ako jeden ks poviedky, ale bolo to príliš dlhé!!)

Toho roku mali za sebou už tretí spln a podľa Siriusa sa nemali na čo tešiť najbližší mesiac. James si to však nemyslel. Už o pár dní mal mať narodeniny a už teraz vydieral Lily, ktorá sa ho, nedobrovoľne zastupujúc celú triedu spýtala, čo by chcel dostať. Nespôsobovalo jej to nijaké potešenie prísť k nemu uprostred obeda, keď ju mohol ktokoľvek vidieť a za neustáleho smiechu jeho kamarátov sa spýtať čo mu majú kúpiť. Samozrejme, že James si nenechal ujsť príležitosť dosať ju na rande.

„Čo si sa dozvedela?“ spýtala sa jej Jane, spolužiačka a blízka priateľka, keď sa vrátila na „svoju časť stola“ a pustila sa do jedla.

„Že chce mňa,“ odvetila.

„Ja som vravel, že to nie je dobrý nápad poslať Lily,“ zamračil sa Matthew.

„Upokoj sa, zlato,“ zabrzdila ho Lily jemným posunkom. „Vieš, že milujem iba teba.“ Pobozkali sa. „Ale aj tak nechápem prečo by sme mu mali niečo kupovať.“

Mattov výraz sa okamžite zmenil. „Ten chalan je génius, Lily! Neprehral ani jediný zápas. Videla si ho niekedy hrať? Je najlepší!“

„A nechceš náhodou chodiť s ním?“ nadvihla Lily obočie a mrkla na druhý koniec stola, kde sa James nerušene napchával jablkovým koláčom.

Matt sa zasmial. „Nie, to určite nie.“

Lily vedela, že nebyť Mattovho obrovského obdivu k Jamesovým výkonom v metlobale, - v skutočnosti bol preňho James niečo ako najvyšší majster v metlobalovom umení, ktorému treba vzdávať úctu - Matt by mu nedovolil ani len pozrieť na svoju priateľku. Chodili spolu len pár mesiacov, a Lily žila v domnienka, že jej vyvolený je dokonalý vo všetkom... okrem názoru na Jamesa Pottera.

„Jane, nejdeš sa ho spýtať ty? Možno sa niekam dostaneme?“ navrhol Matt, ktorý sa zjavne nevzdal svojho plánu obdarovať svojho hrdinu na jeho sedemnáste narodeniny a už vymýšľal záložný plán ako z neho dostať nejakú informáciu.

„Nie,“ zahundrala Jane. „Povedal by mi to isté, čo Lily. Choď sa ho spýtať ty, tebe sa to neodváži povedať.“

Matt chvíľu uvažoval. Potom vstal a zamieril k Jamesovi, ktorého to vôbec nevyviedlo z miery. No a čo, že ešte pred pár minútami opaľoval jeho priateľku? Jamesovi to nebránilo v tom, aby sa na Matta uškrnul a trochu sa posunul, aby si mohol k nim prisadnúť.

„Čau, James!“ začal Matt, oprel sa jednou rukou o stôl a trochu sa sklonil. „S deckami sme sa dohodli, že ti niečo chceme dať na narodeniny. Veď vďaka tebe nám Metlobalový pohár ešte ani raz neunikol! Len si povedz, čo by si chcel, lebo nemáme predstavu...“

James sa zasmial. „Evansová spomínala,“ naklonil sa ponad stôl, aby poza Mattovu ruku žmurkol na Lily a so smiechom pokračoval. „Neber si to osobne, ale ty máš stále niečo, čo ti nepatrí a mne to chýba. Vráť mi ju. Nič iné od teba nechcem.“

„Na to zabudni,“ nesúhlasil Matt a po Jamesovom „tak potom nič“ sa vrátil na miesto. Už ho to začínalo rozčuľovať. James ich nikdy neotravoval, nesnažil sa ich rozdeliť a zdalo sa, že dokonca ani nežiarli, ale ani raz si nenechal ujsť príležitosť, aby im -jednému, alebo druhému, nikdy nie, keď boli spolu - pripomenul, že Lily bude aj tak nakoniec s ním a ich vzťah nemá žiadnu perspektívu do budúcna. Robil to tak sebavedome a zároveň nenútene, až sa zdalo, že tomu naozaj verí. A táto viera sa pomaličky vkrádala aj do ich vzťahu.

Matt sa prvé týždne priam metal v pasci medzi svojou láskou k Lily a svojím obdivom k Jamesovi. Reálne uvažoval nad tým, že ju radšej opustí, aby mu vyhovel, no jeho zdravý rozum ho presvedčil, že by tým nič nezískal a navyše Lily tvrdila, že neprechováva k tomu velikánovi žiadne city. Napokon teda dospel k názoru, že zostane s Lily a Jamesa to časom omrzí. Ukázalo sa, že sa mýlil a tak si začal vytvárať vlastnú teóriu o tom, aký je hrdý na to, že jeho priateľke dvorí samotný James Potter a aké má šťastie, keď si Lily nevybrala jeho famózneho soka.

Poobede mali voľnú hodinu. Veštenie si nezapísal takmer nikto a keby aj, takýto krásny deň by bolo škoda stráviť v podkrovnej izbe s nízkym stropom a takmer nedýchateľným horúcim vzduchom. Lily s Mattom sa rozhodli spraviť si prechádzku okolo jazera. V tomto ročnom období sa obrovská sépia vždy snažila vyhriať na prvých ostrejších lúčoch kostrbatého slnka a pre študentov bolo zábavné vypadnúť na chvíľku z hradu a pozorovať jej dlhé lesklé chápadlá vynárajúce sa nad hladinu.

Lily sa zavesila na jeho rameno. Akosi podvedome chcela Jamesa trochu provokovať. Bol to pre ňu povznášajúci pocit, keď sa prechádzala so svojím miláčikom, zatiaľ čo James sa potĺkal sám. Dúfala, že si tak skôr uvedomí, aká je pre neho nedostupná a začne si hľadať iný objekt záujmu. Veď ona chcela len jediné: aby dal jej a Mattovi svätý pokoj a venoval sa vlastným záujmom.

No James to nemal v úmysle. Kým sa Sirius rozprával s jednou z tých krásnych dievčat, ktoré ho vždy obletovali, pohrával sa sám so zlatou strelou na brehu jazera, pričom nebezpečne balansoval nad vodou.

„Pozri naňho, Lily, nie je to úžasné? Ani nespadne, ani strela mu neuletí!“

Lily sa s nevôľou pozrela tým smerom. Jamesovi sa práve podarilo chytiť zlatú guľôčku v poslednej chvíli. „Musí sa stále predvádzať? Prečo si nejde zajazdiť na metle? Matt, no tak. Poďme sa prejsť.“

S istou dávkou sebazaprenia odtrhol zrak od toho úžasného výjavu ako z rozprávky o statočnom stíhačovi a pokračovali ďalej.

Lily liezol jeho obdiv na nervy. Prijala ich vzťah ako vyslobodenie. Tešila sa, že konečne niekto Jamesovi vysvetlí, že ona nie je trofej, ktorá sa dá vyhrať chytením zlatej strely ani hračka, ktorú dostane, keď ju chce. Videla v ňom svojho ochrancu a vysloboditeľa a ešte mnoho iného. Lenže Matt ju v tomto sklamal. Samozrejme vedela, že Jamesa obdivuje, netušila však, že ho uznáva až natoľko, že mu dovolí obletovať svoju priateľku. Usúdila, že je načase povedať mu to. Veď možno potrebuje počuj, že nemá o Jamesove osobné prejavy záujem, aby to pochopil.

Sťažka si vzdychla. „Ja nedokážem pochopiť, prečo Potterovi toleruješ, že ma pozýva na rande.“

Pozrel na ňu celkom pokorne. Akoby sa jej ospravedlňoval za svoju slabosť. „Trochu mi to dvíha sebavedomie,“ povedal a keď videl jej nechápavý pohľad, pokračoval. „Chápeš, balí ťa taký skvelý chalan a ty aj tak stále ľúbiš mňa. Stále si moje dievča.“

„Jasné, že som s tebou! Hádam nebudem chodiť s takým idiotom ako je Potter. Čo je na tom, že dokáže chytiť loptičku? Povedz mi, kto to nedokáže!“ hovorila rýchlo bez ohľadu na jeho nesúhlasné posunky. „Mne prekáža, že ma stále otravuje. A očakávala by som, že si to s Potterom vybavíš. Je pekné, že ti jeho záujem o mňa to lichotí, ale polovica našich známych si myslí, že s tebou nechodím, alebo ťa s Potterom podvádzam a nie je to vôbec príjemné.“

„Nikto si to nemyslí,“ zľahčoval jej reakciu. Naozaj o ničom takom doposiaľ nepočul.

„Všetci si to myslia!“ trvala na svojom. „Prosím ťa, urob s tým niečo.“

„Tak dobre,“ súhlasil trochu neochotne. „Keď si to moje zlatíčko želá.“

Pobozkali sa a v trochu uvoľnenejšej atmosfére pokračovali v prechádzke. Veď čo by už len mohlo prekážať dvom mladým bláznom v najkrajších chvíľach života?

„A Matt... Keď budeš mať narodeniny ty,“ pobozkala ho a s úsmevom pokračovala. „Nech ti ani nenapadane pozerať po nejakej inej!“

Matt sa rozhodol pár dní počkať. Predstava výmeny názorov s Jamesom ho nelákala a stálo ho ešte veľa energie, kým sa rozhodol, že to predsa len urobí. Využil hodinu, keď mala Lily Dejiny mágie. Chrabromilská klubovňa bola takmer prázdna a Matt považoval podmienky za ideálne na takýto rozhovor. Viac nebolo na čo čakať. Prisadol si k Jamesovi zahĺbenému do akejsi knihy s metlobalovou tematikou. James na neho letmo pozrel. Uškŕňal sa. Tušil dôvod Mattovho príchodu?

„Lily si neželá, aby si ju obťažoval,“ vysypal Matt priamo. „A ja s ňou súhlasím. Je to moje dievča, James, mal by si nám dať pokoj.“

„Vážne?“ ironicky sa spýtal James. Stále sa uškŕňal. „Takže Evansová je tvoje dievča.“

Zabuchol knihu a hodil ju vedľa seba na gauč. „Prekvapuješ ma, Matthew, naozaj je zvláštne, že si k tak závažnému poznaniu prišiel až po... štyroch mesiacoch. Len tak ďalej.“

Matt vstal a vypol sa vysoko nad sediacim Jamesom, ktorému to však nebránilo v tom, aby sa naďalej tváril maximálne spokojne. „Dáš jej pokoj. Inak si to s tebou vybavím.“

„Už sa na to teším,“ zaironizoval James ešte raz, keď jeho sok pomaly odchádzal pomedzi kreslá roztrúsené po klubovni, a bez okolkov siahol po knihe. „A ten darček k narodkám stále platí? Je to už zajtra, Matt!“

Naklonila sa ponad stôl. „Čože povedala?“ zašepkala celkom bez dychu. To snáď nie je pravda!

Bonnie prikývla. „Nebudem ti to opakovať, Lily, ja sa do toho nemienim miešať.“

Akoby sa už do toho nezamiešala. Keď jej to nechcela povedať, mala držať jazyk za zubami a nie všetko vyklábosiť a potom sa tváriť, že to vlastne ani nebola ona...

Lily vstala. Začala premýšľať nad Bonninou klebetou, nie nad pohnútkami, prečo jej to zvestovala s takým vzrušením. Vrelo v nej rozhorčenie. Zase sa rozšírila nejaká nechutná klebeta. Toto by predsa nikto normálny neurobil. Nemohlo sa to stať naozaj!

„Lily!“ dobehla ju Jane na chodbe. „Je to pravda? Naozaj je to pravda?“

„Ja...“

„Oh, pri Merlinovej brade, ako si s tým mohla súhlasiť?!“ rozhorčovala s Jane. Nedôverčivý pohľad Liliných očí ju však zarazil. „Alebo... ako to vlastne bolo?“

„Myslíš to s Mattom a Potterom?“ uisťovala sa Lily a zlosť v nej stúpala ešte viac. Takže to nie je len klebeta? Vravela Bonnie pravdu?

Jane prikyvovala a kým Lily hovorila, nervózne sa pohrávala s končekmi svojich dlhých vlasov.

„Bolo to tak, že pred tromi minútami mi Bonnie oznámila, že vie od Elois, že jej hovorila nejaká Klarie, že počula Hannah a Liu ako sa rozprávajú o tom, že Morgan počula Matta, ako sľúbil Potterovi, že budem jeho narodeninovým darčekom,“ povedala Lily nahnevane. Jej obočie vyskakovalo stále vyššie do vlasov, keď menovala všetky osoby cez ktoré táto informácia prešla až k nej.

„Ja ich zabijem...“ vyhŕkla napokon Jane, „... až po tebe, samozrejme.“

„Obávam sa, že po mne už nebude čo zabiť,“ mračila sa Lily, keď rýchlo vyrazili chodbou do chrabromilskej veže, kde sa určite dozvedia informácie z prvej ruky. „Zabijem každú bunku, ktorá sa nachádza na Potterovom tele!“

Ako predpokladali, v klubovni narazili priamo na zdroj problému. Bol tu Matt, čakajúci na svoju polovičku. Netváril sa však previnilo ani ospravedlňujúco, naopak zdalo sa, že jeho duševná pohoda je na maxime. Lily sa však nedala odradiť jeho nevinným výzorom, už bola presvedčená, že všetko, čo počula je pravda. Keď zamierili k nemu, spokojne sa usmieval.

„Matthew Farrels!“ zamračila sa Lily. „Neverím, že si to urobil a teraz si tu len tak pokojne sedíš!“

„Takže už si sa to dopočula. Takéto správy sa tu šíria rýchlo,“ uškrnul sa. „Nebodaj sa hneváš, zlatko?“

„A čo čakal, že budem skákať od radosti?!“ začínala kričať. „Ako ti niečo také vôbec zišlo na um? Koho bol ten chorý nápad?!“

Pokúsil sa ju chytiť za ruku, ale ona sa odtiahla a prekrížila si ruky na hrudi.

„S Jamesom sme sa proste dohodli,“ vysvetlil Matt. Konečne vstal z kresla. Možno preto, aby sa necítili pri stojacej Lily taký malý.

„Vy ste sa PROSTE DOHODLI!“ vrieskala. „Si idiot, Matt!“

Lily už bola od zlosti celá červená. Schmatla zo stolíka zabudnutú učebnicu elixírov pre tretí ročník a šmarila ju po ňom.

„Nebuď hysterická, Lily!“ ohradil sa, keď ho kniha zasiahla do ramena. „Urobil som to kvôli nám!“

Jane, ktorá až doposiaľ pozorovala hádku spolu s ostatným osadenstvom chrabromilskej veže sa ironicky zasmiala: „Jasné, vášmu vzťahu prospeje, keď ti ju Potter preberie.“

„Nemiešaj sa do toho,“ zahriakol ju. „Lily, nerozumieš tomu, je to dohoda. Zajtra pôjdeš akože s Potterom na rande a on sľúbil, že potom nám dá už navždy pokoj. Neviem čo ti na tom tak vadí. Ty si chcela aby som si to s ním vybavil, ja od teba žiadam, aby si s ním strávila pol dňa. Je to tak veľa?“

„Áno, je to veľa. Zjednali ste sa o mňa ako o nejaký tovar. Ja nie som nesvojprávna! Nie som tvoj majetok! A už vôbec nie POTTEROV!“ jej hlas sa dostával do neprirodzených výšok. „Nerozumiem tomu! Ako si s niečím takým mohol súhlasiť. Vravela som ti, že toho chalana neznášam! Prosila som ťa, aby si zariadil, nech mi dá POKOJ! Keby som s ním chcela niekam ísť urobím to už dávno! A ak si myslíš, že nás potom nechá, si poriadny hlupák!“

„Som hlupák,“ zopakoval Matt kriviac pery. „Chcel som len splniť tvoje želanie! Ale keď si toto myslíš, nemusíme spolu strácať čas.“

„Ani nebudeme! Zjavne je ti prednejší svätý Potter ako ja, tak choďte na rande spolu! Ty mu môžeš skladať poklony aký je úžasný a tebe bude predsa stačiť, že si ťa bude všímať! Veľmi pekná dvojica DEBILOV!“ zvrtla sa celá nazlostená odchádzala. Nemusela si ani raziť cestu davom, aby vyšla von. Študenti jej uhýbali a tvorili voľnú cestu pre jej zlosť.

Všetko v nej vrelo. Ani v najhoršej nočnej more jej nenapadlo, že je Matt až tak zamilovaný do Jamesa Pottera, žeby ju len tak podaroval ako narodeninový darček! Čo si vlastne myslel? Celý čas mu hovorila, ako Jamesa neznáša. Nemohol naozaj veriť tomu, že bez námietok príjme takú nechutnú ponuku. A ako si to vlastne predstavoval?

Zamierila so knižnice. Tu bola vždy chránená pred Potterom, pretože tu nikdy nechodieval a aj keby sa tu zjavil niekto nežiadúci, v tejto oáze pokoja a ticha sa s ňou nikto nebude hádať. Prešla okolo knihovníčky, ktorá na ňu pozerala ponad hranaté okuliare, ale neobťažovala sa s pozdravom. Zamotala sa medzi police. Konečne zostala v sama a v tichu. Nikto na ňu neupieral zvedavé oči. Tí niekoľkí študenti skrytí za zažltnutými stránkami kníh nevedeli, čo sa stalo, nepoznali ju a mnohých ani nezaujímali jej problémy. Knihy jej poskytli ochranu pred vonkajším svetom, ale to, čo sa odohrávalo v jej vnútri nedokázali odvrátiť. Len tak, ledabolo vzala do ruky nejakú knihu a zašila sa do kúta, dúfajúc, že ju nikto neobjaví. Roztvorila ju a sadla si tak, aby jej nebolo vidno do tváre.

Nehorázne! Čo si o sebe myslia? Nikto jej nebude riadiť život! Nikto ju neprinúti ísť s Potterom na rande! Ani Matt. Ako sa v ňom mohla tak zmýliť? Naozaj bola taká slepá, že nevidela jeho nezdravú úctu k Potterovi? Nie. Vedela o nej. Dúfala však, že ho toto poblúznenie prejde alebo bude rovnako zbožňovať ju. Oh, prečo neurobila všetkému koniec, kým bol čas?

Zavrela na chvíľu knihu, aby si ňou v zúfalstve mohla tresknúť po čele. Opäť ju otvorila a prázdny pohľad uprela na drobné písmenká.

Nech bol Matt akýkoľvek, toto od neho nečakala. Len tak ju „požičal“ na jeden deň a ešte by bol aj hrdý, že chodí s dievčaťom, ktoré randilo s Potterom.

Do očí sa jej natisli slzy. Rýchlo zažmurkala, aby ich zatlačila a zaostrila zrak na text v knihe. Nebude na to myslieť. Musí sa niečím zabaviť.

-... je to veľmi dôležité...- čítala rozmazané písmenká. Uvedomila si, že kniha je písaná rukou. Takých nebolo veľa ani v rokfortskej knižnici. -Bez čiernej mágie by nebolo bielej. A dejinný vývoj skutočne nasvedčuje tomu, že ako prvá vznikla čierna mágia.-

Historická encyklopédia? Lily skôr zo zvyku ako zo zvedavosti pozrela na obálku. Kniha bola viazaná v hrubej hnedej koži a striebristé písmenká, ktoré v minulosti tvorili názov sa už dávno zošúchali. Pozrela na prvú stranu. „Len ten, kto dokáže ovládať srdce aj rozum dušou, uvidí tajomstvá ukryté v tejto knihe,“ prečítala si na prvej stránke. Na čele sa jej zjavila jemná vráska. Prevrátila zopár stránok, no drobučké, ľahko čitateľné písmo nebolo na žiadnom mieste zvýraznené, neboli tu ilustrácie a ani náhodne prečítané vety ju najprv nezaujali. Potom však prišla k jednej stránke, ktorá vyzerala inak. Niektoré slová tu boli prečiarknuté a prepísané, akoby autor viackrát zmenil stanovisko. A možno prišiel na chyby a možné vylepšenia textu. Začala čítať, no vety jej nedávali zmysel. Chcela nájsť začiatok a tak prechádzala prstom stále vyššie, no text nemal žiadne členenie a nájsť v tej jednoliatej mase slov začiatok, bolo veľmi náročné. Lily sa však na to podujala. Robilo jej len radosť, že môže myslieť na niečo iné ako na tých hrozných chlapov. Konečne ho našla. Srdce jej poskočilo vzrušením. Prečo je z tej knihy taká nervózna? Uvedomila si, že text sa tu začína. Prišla úplne na prvú stranu, ale akosi jej to vôbec neprekážalo. Chcela sa do nej začítať a nebyť nikým a ničím rušená.

„Hmm...“

Strhla sa, akoby ju prichytili pri niečom nesprávnom a zdvihla hlavu. Z druhého konca stola na ňu hľadel pár orieškovohnedých očí. Kedy prišiel? Vôbec ho nepočula!

„Čau, Evansová,“ pozdravil akoby nič. „Vraj si sa rozišla s Mattom.“

Zložil si okuliare a s úškrnom leštil sklá.

Lily zatiaľ opatrne odložila roztvorenú knihu na stôl. Nechcela ju zavrieť, bála sa, že stratí stranu, neuvedomujúc si, že ešte nezačala čítať, a celkovo by bola veľmi sklamaná, keby sa tej knihe niečo stalo. Bola taká zaujímavá, taká podmanivá...

James si stále leštil okuliare. Vyzeral naozaj nevinne. Teraz, keď už z nej zlosť čiastočne vyprchala a bola zvedavá na obsah tej zvláštnej knihy, bolo trochu ťažšie hnevať sa naňho.

„Áno, Potter, dosiahol si svoje, môžeš byť so sebou spokojný,“ zavrčala. Túžila, aby odišiel.

James si spokojne nasadil okuliare na nos. „Ako vždy. Neodúvaj sa, Evansová, ten akože vzťah nemal budúcnosť. Čím skôr to skončilo, tým lepšie pre teba.“

„Nechci ma naštvať...“

„Prečo?“ zaškeril sa. „Urobíš mi takú scénu ako Mattovi? Podľa očitých svedkov si stratila hlas, inak by ťa neumlčali.“

„Veľmi vtipné,“ zašepkala nahnevane. Ešte si z nej bude robiť aj posmech? „Ale nebolo ti to nič platné. Nikam s tebou nepôjdem, hoci by si mal zajtra aj tisíciny.“

Jemne sa uškrnul a podvihol jedno obočie. „Ani som v to nedúfal.“

Nedôverčivo na neho pozrela. „Tak prečo si to potom urobil?“

„Pretože si s ním nebola šťastná,“ zatváril sa, ako svätec z obrazu.

„Bola by som, nebyť tvojho dobiedzania.“

„Nie, nebola,“ trval na svojom James. „Ešte to nedokážeš pochopiť, pretože si so mnou nikdy nešla na rande, ale raz pochopíš ten rozdiel.“

Keby Lily nebola taká nahnevaná na Matta, možno by sa dokázala hnevať na Jamesa viac, no po tom, čo jej Matt urobil, zdali sa jej Jamesove reči len hlúpym domŕzaním. Vždy vedela, že je to neskutočný darebák a návrhy podobné tomu, že má byť jeho narodeninovým darčekom neboli nijakou novinkou.

„V tejto chvíli by bolo viac než vhodné, keby si odišiel,“ podotkla.

Premeral si jej tvár skúmavým pohľadom. „Ty sa nehneváš? Čakal som, že ma prinajlepšom zabiješ.“

„Ja tiež,“ pripustila Lily vážne.

James sa naklonil ponad stôl bližšie k nej. „Vieš čo by som teraz... ?“

„Áno, viem,“ skočila mu do reči, skôr, než dokončil. „Ale opováž sa ma pobozkať, a naozaj ťa zabijem, Potter.“

Zasmial sa. „Takže predsa len myslíš na to isté, na čo ja.“

„Že ma pobozkáš?“

„Nie, že by ma zabilo, keby sa to stalo,“ naklonil sa ešte bližšie.

Lily sa tvárila, že nad tým veľmi vážne uvažuje. „Zabilo... ? Jeden bozk?“

„Obávam sa , že to je najrýchlejší spôsob ako sa ma zbaviť na trvalo,“ potvrdil James s nadšením. „A keďže ty by si sa ma veľmi rada zbavila...“

Vstala a zobrala do rúk knihu tak, aby ju mala stále otvorenú. „A možno sa nájde aj iný spôsob, ako sa ťa zbaviť veľmi rýchlo.“

James sa zadíval na obálku knihy. Zdala sa mu povedomá. „Odkiaľ ju máš?“

Uškrnula sa. „Potter, sme v knižnici. Odkiaľ som asi tak mohla zobrať knihu?“

„Ale z akého oddelenia?“ stíšil hlas. „Ty si sa dostala do zakázanej časti? Na čo potrebuješ tú knihu, Evansová?“

Pritisla si jej roztvorené stránky na prsia, akoby ju chcela chrániť vlastným telom. „To je moja vec.“

„Ukáž mi ju,“ požiadal ju James, ale ona sa zvrtla a ešte pevnejšie pritískajúc knihu k hrudi sa rýchlo pobrala preč.

Prečo ju tak veľmi chce? Je to jej kniha. Ona ju našla. Nemusí ju nikomu ukazovať a už vôbec nie Potterovi. Nech si zúri koľko chce. Táto kniha patrí jej a nepustí ju z ruky, pokiaľ neprečíta aj poslednú stranu.

Dobehol ju na chodbe, zamračil sa na knihu, ale nesnažil sa jej ju vziať. „Nikdy nepochopím, čo na tých knihách máš. Je to hlúpe, stále čítať o tom, ako žijú ostatní... potom nestíhaš ísť so mnou na rande.“

„Daj mi už pokoj,“ požiadala ho trochu podráždene. „Toto je úžasná kniha. Jasné, že to nikdy nepochopíš, pretože nie si schopný prečítať si ani článok v novinách. A jedna strana knihy obsahuje viac myšlienok ako tá tvoja dutá hlava stihla vyprodukovať za celý život.“

„To by som sa mohol aj uraziť,“ povedal s iróniou v hlase. „Ale z toho by som nič nemal. Tak mi povedz, o čom je tá kniha? Možno sa na mňa nalepí nejaká tá myšlienka.“

„Škoda námahy,“ odsekla a viac sa s ním nerozprávala.

V ten večer sa zašila do svojej izby, zatiahla závesy okolo postele a chvíľku len tak sedela a premýšľala. Prečo sa nehnevá na Pottera viac? Úplne jej rozbil vzťah, ktorý by bol inak úplne úžasný!

Prichytila sa, ako sa uškŕňa.

Asi by mala plakať, no nenašla na to potrebnú energiu. Vždy si myslela, a teda aj videla u svojich priateliek, že koniec vzťahu znamená úplnú beznádej na pár dní, no jej to vôbec nebolo ľúto. Cítila len hnev na Matta a nevysvetliteľný pokoj niekde vo svojom vnútri. Akoby sa v nej rozsvietila sviečka a pomaly ju zahrievala.

Uvedomila si, že na kolenách drží knihu. Zvierala ju otvorenú v dlaniach, akoby to bol jediný pevný bod v ničote. Povolila zovretie a očami zavadila o písmenká. Začala čítať... nevnímala písmenká, nerozumela slovám a nechápala významy viet, no čítala akoby to bolo všetko, na čom záleží. Bol to najpútavejší príbeh, aký kedy čítala!

[ » na začiatok « ]