Kapitola:
Pridaná: 4.5.2007, 20:39:52
Čítaná: 2083×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Amanda Belatrix Lasturgová
Stručný dej: Jej mama sa volá Belatrix Lasturgová a ako správna prvorodená dostala aj po nej meno: Amanda Belatrix Lasturgová. Nikomu nepovedala kto je jej mama. Amanda nemala svoju mamu moc v láske, už len preto, lebo jej vlastná mama ju nenávidela. Amanda je bez otca, lebo sa dozvedela, že mama mala známosť na jednu noc a vznikla ona, Amanda. Nevedela síce ako sa jej otec volá menom ale priezvisko si zapamätala: Marietta. Amanda si dala teda svoje vlastné meno, ktorým ju každý oslovuje: Amanda Mariettová. Ako sa jej darilo počas štúdia na Rokforte?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » ZAĽÚBENÁ DO DRACA MALFOYA 2 » TAKMER SME SA POBOZKALI 3 » 3 4 » PRVÉ RANDE, PRVÝ BOZK, PRVÝ CHLAPEC... 5 » UŽ NIE SOM PANNA.... 6 » BOLO TO HROZNÉ... 7 » JA VIEM AJ PODVÁDZAŤ! 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » PREKVAPENIE... 14 » 14 15 » 15 16 » 16

Všade bolo ticho. Jej mama Bellatrix šla do nejakého starého domu. Vyšla po vŕzgajúcich schodoch a zaklopala na dvere.

"Ďalej." ozvalo sa spoza dverí. Bellatrix vošla dnu. Dvere sa samy zabuchli. Naskytol sa jej pohľad do kúta izby. Ležala tam omámená Gemma. Potom sa pozrela na lorda Voldemorta.

"Neposlúchla si ma! Chcem aby si mi ju priviedla! Je nás čoraz menej. Potrebujeme každého! Rozumela si ma?"

"Áno môj Pane. Privediem vám ju."

"Ale kedy?! Chcem ju teraz! Hento dievčisko mi nepostačí na uskutočnenie môjho plánu." ukázal smerom k Gemme.

"Privediem vám ju. Myslím, že Amanda vám veľmi rada pomôže."

"Bellatrix dobre vieš, že to čo hovoríš nie je pravda. CRUCIO." vykríkol. Bellatrix sa sa na dlážke metala v bolestiach. Potom to prestalo. Horko-ťažko sa postavila späť.

"Ja to zariadim." povedala udychčane.

"Zajtra mi ju prines!"

"Ak nebudú problémy."

"Čo tým chceš povedať?"

"Vyskočila z okna. Je v nemocnici sv. Munga."

"Chcem ju tu zajtra vidieť. A teraz sa mi strať z očí!" Bellatrix odišla.

.............................................................................................

"NIE, NECHCEM! NECHAJTE MA!"

"Amanda, ukľudni sa." Amanda sa prebrala zo spánku. Stál nad ňou nejaký muž. Nemohol mať viac ako 18 rokov. Mal blonďavé vlasy, modré oči, krásny úsmev, bol štíhly. Sedel na jej posteli. Amanda cítila ako očervenela. Pamätala si, že sa jej sníval sen o jej matke, o Gemme a.... a o Temnom pánovi. Bol to iba sen, pomyslela si.

"Kde som to?" spýtala sa ho.

"V nemocnici sv.Munga. Som doktor Andreas Morfiss." oznámil jej. Amanda cítila ťarchu na pravej strane tváre. Položila si na ňu ruku. Cítila obväzy. Postupovala nižšie. Na krku ich už nemala, ale vedela, že tam má minimálne 5 stehov. Chcela si dať dolu obväzy. Andreas ju však chytil za ruku.

"Ja by som to na tvojom mieste dolu nedával. Ak si dáš obväzy dolu zostanú ti škaredé jazvy."

"Keď myslíte..." ruku položila späť.

"Ale prosím ťa. Tykaj mi. Veď medzi nami nie je veľký vekový rozdiel. Nemám rád keď mi vykajú. Hovor mi len Andreas."

"Ako myslíš. Ako dlho budem mať na tvári tie obväzy?"

"O týždeň by sme ti ich mali dať dolu. Mala by zostať taká ako predtým. Ale o krku sa to bohužiaľ nedá povedať. Zostane tam minimálne jedna veľká jazva."

"Pokiaľ budem žiť, tak mi tá jazva neprekáža."

"No, aj s tým životom je trocha problém..."

"Čo???"

"Len som žartoval. Vlastne, aj teraz môžeš byť rada, že si prežila. Mala si v sebe toľko skla...... Ale všetky sú už vonku."

"Oh, dobre."

"Prečo si skočila z toho okna?" chvíľu na seba pozerali. "Chápem, nemusíš mi to povedať keď nechceš."

"Som tehotná?" spýtala sa opatrne a trochu zahanbene.

"Čo?"

"Som tehotná? Preto som skočila z okna." zopakovala opatrne otázku.

"Nie, nie si. A ani si nebola. Nemala si dôvod skočiť z okna." znovu na seba pozreli. Presne do očí. Amande sa Andreas zapáčil.

"Mohol.... mohol by som ťa pozvať na čaj?" spýtal sa koktavo.

"Na čaj? Jasné. Čaj mám rada." a pokúsila sa vstať. Andreas jej pomohol.

"Ak chceš, tam vzadu je pár vecí na prezlečenie. Hádam ti budú dobré." Amanda sa otočila a zamierila do šatní. Požičala si odtiaľ biele kapsáče a biele tričko na ktorom bola nakreslená nejaká postavička. Nakoniec pozrela do zrkadla. Učesala vlasy a uviazala do drdolu. Dávala veľký pozor aby nepohla s obväzmi. Obzerala sa v zrkadle či jej to pristane. Otočila sa a vrátila sa späť k Andreasovi.

"Pristane ti to." poznamenal.

"Ďakujem." spolu vykročili von z izby.

"Mám obedňajšiu prestávku. Mohli by sme ísť na čaj niekde k muklom."

"Ale ja nemám muklovské peniaze." priznala.

"Nevadí. Ja mám. Pozval som ťa, tak to aj budem platiť." pomaly si vyzliekol doktorský plášť a zavesil ho na najbližší vešiak. Mal na sebe vyťahané jeansy a prúžkované tričko. Vyzerá v tom božsky, pomyslela si Amanda. Cestou sa rozprávali.

"Máš...... máš..... máš nejakého..."

"No tak, už sa vykokci." zarehotala sa.

"Máš nejakého chlapca?"

"Ja?" spomenula si na Harryho. Pozrela na ruku. Náramok ktorý jej dal si nedala dolu. "Nie, nemám. Ja mám na chalanov smolu. A ty?" vyšli z nemocnice.

"Aj ja som voľný. Na dievčatá mám tiež smolu."

"Ako dlho pracuješ v nemocnici sv.Munga?"

"Nie dlho. Asi rok. Chodíš ešte do školy?"

"Áno. Chodím do šiesteho ročníka. Mám 16 rokov."

"Ja mám 18." spolu vstúpili do kaviarne. Andreas objednal dva čaje. Rozprávali sa, zabávali a pili čaj.

"Vieš, páčiš sa mi. Si pekná a múdra."

"Aj mne sa páčiš." obaja sa priznali a pozreli na seba.

"Nešla by si so mnou ešte niekedy na čaj?"

"Jasné, hocikedy." Andreas si položil svoju ruku na jej ruku. Amanda sa mierne začervenala.

"Ty sa červenáš?" spýtal sa jej.

"Nie, nečervenám sa." a obrátila hlavu tak, aby jej boli vidieť len obväzy.

"Ale červenáš."

"Kto povedal. ja sa nečervenám. Už nie."

"Takže si sa červenala."

"Tak dobre, červenala som sa." a otočila hlavu späť. Pomaly sa k sebe priťahovali. Už sa skoro pobozkali.

"Preboha, už je dávno po obedňajšej prestávke." obaja sa rýchlo postavili. Andreas hodil par minci na stôl a obaja vyšli z kaviarne.

"Počuj, ja teraz musím rýchlo utekať do práce. Ešte prídem za tebou. Ahoj."

"Ahoj." odzdravila ho. Andreas sa otočil a utekal preč.

[ » na začiatok « ]