Poviedka:
Pridaná: 30.11.2010, 21:06:48
Čítaná: 6622×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Sirius Black, Remus Lupin, Lilly Evansová
Stručný dej: Len taký trochu uletený, trochu depresívny, trochu krátky a trochu dosť sladký songfic, ale keď som počula tú pesničku, tak som proste musela ku tomu dosadiť L&J, lebo to je pesnička, ktorá je na nich ako ušitá.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika, songfic

Venujem opäť raz sebe, lebo budem asi jediná komu sa to bude páčiť :P A možno nie...

Pieseň: Elán - Odpusť mi láska

A po 1. odseku je tam veľký časový skok, tak sa nečudujte :)

Remus bol toho názoru, že si už ďalšiu prebdetú noc nemôžu dovoliť. James však nesúhlasil. Nemal najmenšiu chuť ležať v posteli, keď Rokfort ponúka toľko neprebádaných možností! A Sirius sa s vervou pridal ku každej Jamesovej ľahkovážnej zábavke. Mali počúvnuť Rema. Teraz, keď už slnko zalievalo celú izbu od podlahy až po strop, ozývalo sa z ich postelí tiché rytmické odfukovanie. To, čo zanedbali za posledných pár nocí sa ich unavené telá snažili dohnať cez deň.

Bola však streda a o pol hodiny ich prišiel Remus zobudiť práve včas na to, aby stihli Transfiguráciu. Ako jediné šťastie môžeme brať upravený rozvrh podľa ktorého začínali až druhou vyučovacou hodinou.

Obaja sa však zanovito odmietali vzdať svojich vyhriatych pelechov.

„Ešte päť minút, Námesačník,“ zahundral Sirius zo spánku.

„Vstávajte, lebo to nestihnete,“ nedal im Remus možnosť vydýchnuť si. Jemu samotnému sa dnes ťažko vstávalo a to strávil noc vo svojej posteli. „McGonagallová vás zabije.“

„Uhm.“ James sa natiahol na posteli, podvihol hlavu, no zase odkvecol.

Remus sa zasmial. „Hore sa, Paroháč!“

„Hore sa,“ opakoval James a podvedome pohol pravou rukou, akoby ju chcel vystrieť nad ležiacu metlu. Konečne otvoril oči, prevalil sa na bok a posadil sa na posteli. Vyzeral strašne. Ešte aj Sirius, keď sa mu podarilo vyhrabať sa z postele, pôsobil unavene a dezorientovane akoby stratil všetku šviháckosť a o zvyčajnej ležérnej elegancii nebolo možné v tomto prípade ani hovoriť.

Ešte sa ani nestihli poriadne prebrať, už niekto klopal na dvere. „James? Si tam?“

Akonáhle začul hlas svojej polovičky, siahol po okuliaroch a v snahe zlepšiť svoj biedny výzor, ktorý tužil, si uhladzoval vlasy. „Áno, poď dnu!“

Lily vošla a s úsmevom si ho premerala, ako sedí na posteli úplne dolámaný a zničený metlobalový hrdina. „Bola som zvedavá kde sa túlaš, keď si nebol na raňajkách a ešte som ťa dnes nevidela.“

James zazíval. „Mal som ťažkú noc, Evansová.“

„To vidím,“ povedala, no to už bola pri ňom a vlastnoručne mu uhládzala vlasy. „A zase bezo mňa.“

„Akože zase?“ zamračil sa James už úplne prebratý. „Boli sme spolu vonku...“

„Minulý týždeň,“ upresnila Lily.

Sirius za jej chrbtom sa uškŕňal, navliekol si na ruku ponožku a vždy, keď Lily prehovorila, napodobňoval ju ňou.

„Vravela si, že máš veľa učenia, pamätáš?“ snažil sa James vysvetliť svoje správanie. „Ty si nechcela ísť večer von.“

Boj s neposlednými vlasmi už vzdala. „Ale to platilo minulý týždeň. Keď ti jeden večer poviem, že nemôžem, nemusíš čakať mesiac kým ma vezmeš von.“

„Vravela si, že toho máš dosť na dva týždne, nech s tebou nepočítam!“ James totálne zmätene pozrel na Siriusa, potichu sa rehotajúceho na posteli. Práve predstieral, že tá ponožka na jeho ruke ho napadla a hryzie ho do krku.

„Ja som to myslela obrazne,“ povedala Lily akoby to bola nad slnko jasnejšia záležitosť.

James vstal a pobozkal ju na líce. „Tak so mnou pôjdeš dnes, dobre?“

Lily však rázne pokrútila hlavou. „Nie, dnes nie, láska. Musíš sa vyspať. A nesnaž sa ma prehovoriť! Chcem ťa mať celkom čerstvého!“

Ešte raz sa pobozkali a Lily odbehla.

Odpusť mi láska,

že som bol zlý, že som sa flákal a priveľa pil.

Odpusť mi láska

pár posledných dní, keď som sa hádal a po krčmách bil.

Odpusť mi láska,

že pridlho spím, že toľko zívam a spievam a hrám.

Odpusť mi láska,

pár posledných dní, keď som si lietal bez teba sám.

Ja dobre viem láska,

že som strašné číslo a že život so mnou je príšerný boj.

Tak odpusť mi láska,

že to tak vyšlo, že musím byť asi už naveky, naveky, naveky, naveky tvoj.

James sa zaškeril, ale do smiechu mu veru priveľmi nebolo. Ubehli presne tri dni odkedy bol naposledy doma a vedel, že Lily ho prinajmenšom zabije.

„Nemám ísť s tebou?“ ponúkol sa Sirius, keď videl kamarátov krivý úsmev. Bolo mu ho ľúto.

„Nie.“

Konečne sa odhodlal vykročiť k domu. Počul, že Sirius stále nenaštartoval motorku. Čakal ako to dopadne. Predstavoval si Siriusa sediaceho na motorke striehnuceho na každý pohyb okolo. Možno si vytiahol aj čarodejnícky prútik a už premýšľa nad zaklínadlami, ktorými by mohol pomôcť, ale zároveň by Lily neublížil.

Keď už bol na polceste k domu, dvere sa prudko otvorili. Zrejme počula hukot prichádzajúcej motorky. V prvom momente už videl Lily ako sa hrnie k nemu a zo všetkých síl mu nadáva do volov, pretože len tak si zmiznúť a neozvať sa tri dni v tomto čase je nesmierne sebecké, potom si však uvedomil, že sa nič podobné nedeje. Dvere zostali prázdne.

Obzrel sa cez plece. Sirius vyzeral presne tak ako si ho predstavoval. Prehodil nohu cez sedadlo a postavil sa vedľa motorky. Nepotrebovali slová aby sa dohovorili. Sirius proste čakal čo sa bude diať a v prípade, že James bude vyhodený z vlastného domu na ulicu, jeho najlepší priateľ mu poskytne nocľah.

Stále sa však nič nedialo a James sa odhodlal vojsť dnu. Dvere sa za ním zavreli. Chvíľu ho oslepovala tma. Hoci vonku bola noc, Lily nezasvietila ani jedno svetlo v dome. Keď si jeho oči privykli, konečne ju uvidel.

Stála na druhom konci chodby a s prútikom lenivo sa pohojdávajúcim medzi prstami. Nevedel, či je jej ležérny postoj dobrým alebo zlým znamením.

„Som doma,“ usmial sa.

„Koľko si bol preč?“ spýtala sa úplne flegmaticky.

James sa nevedel ubrániť pocit, že Sirius obchádza dom a snaží sa zistiť čo sa deje vnútri. Preto neodpovedal okamžite.

„Tri dni,“ hlesol napokon. Cítil sa horšie ako v škole, keď vysvetľoval prísnej profesorke McGonagallovej ako došlo k vytopeniu Veľkej siene.

„A koľkokrát za ten čas si dal svojej manželke vedieť, že žiješ?“

„Ani raz,“ odpovedal pravdivo.

„Napadlo ti vôbec, ako som sa o teba bála?“ konečne počul v jej hlase nejakú emóciu, no veľmi ho to nepovzbudilo.

Myslel na to. Napadlo mu to. Celou cestou domov nemyslel na nič iné. „Áno.“

„Ale vôbec som ti nestála za to, aby si sa ozval,“ uzavrela Lily „chápem.“

Videl že odišla do kuchyne, ale stále nezasvietila. Znervózňovalo ho to. Vyvolávalo to v ňom pocity podobné tomu, čo prežívajú muklovia v kermašových domoch hrôzy. Zvláštnu zmes strachu, vzrušenia, radosti a očakávania.

Vykročil za ňou. „No tak, Evansová, som predsa živý.“

„Fajn vedieť. Len trochu zle načasované,“ odsekla. Počul ako štrngoce na riadoch. Čo môže v tejto tme robiť?

„Nemal som možnosť spojiť sa s tebou,“ začal ospravedlňujúco. „Boli sme so Siriusom...“

„Nechcem to počuť. Je mi jedno kde ste boli a začínam si myslieť, že by mi bolo jedno aj keby si sa nevrátil. Oženil si sa so Siriusom alebo so mnou?“

James sa zasmial. Skutočne miloval takéto zmysluplné otázky. „Samozrejme, že s tebou.“

„Tak prečo sa s ním dokážeš spojiť kvôli hocijakej hlúposti v akomkoľvek čase za každých okolností a keď ide o mňa, nenájdeš si čas vyčariť obyčajného sprostého Patronusa! Je to odo mňa tak veľa keď chcem aby si mi poslal jediné slovo - Žijem?“

Musela hovoriť hlasnejšie aby prehlušila buchot tanierov a búchanie dvierok na skrinkách, ako ich otvárala a zatvárala pri každom tanieri.

Namiesto odpovede zažal svetlo. Až teraz pochopil prečo nechala zhasnuté. Jej červené a opuchnuté viečka, tmavé kruhy pod očami a bledá strhaná tvár hovorili za všetko.

Cítil sa hrozne. Aj teraz sa jej lícami kotúľali dva veľké lesklé diamanty.

„Naozaj si sa tak bála? Veď ma predsa poznáš. Musela si vedieť, že sa mi nič nestalo,“ pokúsil sa jej ešte raz dohovoriť.

„Jasné. Nabudúce ťa tu nebudem čakať ako nejaká hlupaňa, ktorá nevie, že si v poriadku. Veď ľudia dnes miznú úplne bežne a len málokedy sa nenájdu, však? Niečo ti na tom nesedí, Potter?“ tvárila sa veľmi zamyslene. „Áno, máš pravdu, myslím, že väčšinou sa objavia mŕtvi alebo úplne vyšinutí. Ale to je predsa detail, vždy si bol idiot a niekedy ťa vídam tak často akoby si už bol mŕtvy!“

„Zase zveličuješ,“ ohradil sa. „Idem sa osprchovať.“

Odišiel a nechal ju stáť pri kuchynskej linke totálne zdrvenú s pocitom, že na celom svete sa nenájde nikto, kto by ju miloval tak, ako James Potter - ešte minulý rok. Veľmi jej to chýbalo. Utrela si tvár a mávnutím prútika zhasla svetlo. Nezhasla kvôli Jamesovi. Bolo jej jedno, či uvidí jej slzy, veď ich spôsobil on, tak nech sa len pokochá svojím dielom. Trápilo ju niečo iné. Bála sa, že uvidí svoju tvár v niektorom zrkadle a pochopí prečo ju už nedokáže milovať tak ako predtým.

Vzduch sa zrazu rozčeril a kuchyňu zaplavilo modrobiele svetlo. Na koberci sa zjavil nádherný jeleň s hrdo vztýčenou hlavou. „Žijem,“ povedal Jamesovým hlasom. „Ešte som sa neutopil.“

Odpusť mi láska,

že ti dávam tak málo.

Prosím ťa láska,

trošku ma cháp.

Odpusť mi láska,

to zlé čo sa stalo.

Prepáč mi láska,

že som proste chlap.

U Potterovcov zavládla tichá domácnosť. Lily sa nemienila rozprávať so svojím manželom, kým si neuvedomí, čo svojím nezodpovedným správaním spôsobuje. James sa priam bál niečo jej povedať. Žil v domnienke, že sa naňho neskutočne hnevá a nech jej povie čokoľvek, určite to vyústi do veľkej hádky, ktorá by mohla skončiť veľmi zle.

„Pokos trávnik,“ povedala Lily stručne, keď sa zjavil v jedno ráno v kuchyni.

„Už sa so mnou rozprávaš?“ pousmial sa. Žeby ju tá nevrlosť opustila? S radosťou by opäť vymenil gauč za posteľ.

Lily neodpovedala, z čoho usúdil, že ešte nie. Uvaril im obom kávu a v snahe vyhovieť každému jej želaniu dúfajúc, že to zlepší situáciu, šiel pokosiť. Uvažoval, že by šiel poobede navštíviť Siriusa, ale dal si záväzok, že neopustí dom, kým sa s Lily neuzmieria, alebo sa situácia nevyhrotí natoľko, že jeden z nich bude nútený odísť. Tú druhú možnosť si však priveľmi nepripúšťal. Bola zaradená v kategórii tak nemožných vecí, ako že by sa Dumbledore stal Smrťožrútom.

James sa celé doobedie šuchtal okolo domu, vylepšoval, opravoval, dokončoval čo sa dalo a ak sa mu pri tom náhodou priplietla do cesty Lily, snažil sa ju obmäkčiť nejakou drobnosťou, napríklad jej podržal dvere. Sirius vždy tvrdil, že ženy si takéto veci všímajú a prikladajú im nesmiernu dôležitosť. Nádejal sa, že je to pravda a poctivo si dával záležať na všetkom, čo urobil.

„Nepotrebuješ pomôcť s varením, láska?“ zastavil sa do kuchyne chvíľku pred dvanástou. Pokladal to za dobrý ťah.

Lily podvihla obočie. To bola jej jediná odpoveď. Na sporáku už stáli pariace sa hrnce. Jasné, všetko to urobila pripraviť sama.

„Sadni si,“ hovoril ďalej, kým ho stihla odradiť ďalším pohŕdavým pohľadom. „Ja ti naložím a najeme sa spolu. Po tak dlhom čase.“

Ofrkla, ale sadla si za stôl a čakala, kým jej podá tanier.

James to považoval za úspech. Už s ním zostávala v jednej miestnosti a dokonca sa chystali spolu obedovať! Pomaly sa vzdával myšlienky, že je to ešte vôbec možné.

„Dobrú chuť,“ usmial sa, keď si prisadol.

Hoci mala pred sebou celú štedro naloženú porciu, nejedla, len sa v tom prplala vidličkou. Zrazu pozrela na Jamesa. „Prečo to robíš?“

„Čo, Lily?“

Buchla vidličkou o tanier a zložila si ruky do lona. „Prečo sa to snažíš zachrániť? Dobre vieš, že to nemá cenu. Možno si nechceš priznať, že si - že sme obaja nezvládli situáciu. Mal by si si to priznať, už to spolu nezvládame.“

James chvíľu len tak, naprázdno prežúval, akoby sa snažil stráviť informácie, ktoré na neho práve vysypala. Chce to skončiť? Ona ho chce opustiť? Ale... „Máme predsa len menšiu krízu vo vzťahu, nie? Prečo to berieš tak tragicky? Nie je to prvý raz, čo sme sa pohádali a vždy to bolo nakoniec dobré.“

„Ale ja nemôžem byť s niekým, kto ma nemiluje - neprerušuj ma - mala som tri dni sama pre seba a to bol dosť dlhý čas na premýšľanie. Ak nechceš tráviť svoj čas so mnou, ja nebudem sedieť a čakať, kedy uplynie môj život. Tiež chcem žiť.“

Jej slová nezneli nahnevane, ani plačlivo. Brala ich ako krutý fakt, s ktorým sa najlepšie zmieri, ak sa od neho odosobní, ak nebude brať svoj doterajší život ako premárnené roky.

James vstal a prišiel k jej stoličke. Chytil drevené operadlo a sklonil sa k nej. „Skôr ako sa rozhodneš odísť a nechať ma tu napospas osudu, hovorím ti... Ja ťa nechcem stratiť. Milujem ťa, Lily, a ak ma opustíš, určite neprežijem ani deň. Ak sa chystáš odísť, alebo máš nebodaj už v izbe nachystané kufre, ušetri si to. Môžeš tu zostať a ja sa nechám zabiť prvým Smrťožrútom, ktorých stretnem, keď vyjdem z domu. A potom ma už nikdy neuvidíš, pretože pôjdem rovno do pekla. Tam predsa posielajú ľudí, ktorí si nevážia anjelov poslaných na zem.“

„Prestaň,“ odvrátila od neho hlavu.

James sa neveselo zasmial. „Prečo si myslíš, že ťa už neľúbim? Ja ťa predsa milujem a hovorím to vážne. Si jediný človek, ktorý ma vždy podporoval, ale zároveň držal pri zemi. Neviem si predstaviť čo by som bez teba robil. Ľúbim ťa každým dňom viac, aj keď to tak možno nevyzerá. Viem, že som niekedy naozaj hnusný a som hrozný hlupák ak ti nepripomeniem každý deň aká si úžasná, nádherná a ako ťa milujem.“

Už počas jeho slov sa odvážila opäť na neho pozrieť. V očiach sa jej leskli slzy, no ešte nedostali svoju konkrétnu podobu. „Naozaj ma ľúbiš?“

„A dalo by sa ťa neľúbiť?“

Lily prikývla. Teraz sa už naozaj rozplakala. „Pribrala som dve kilá.“

Pohladil ju po vlasoch a zároveň sa rozosmial. Pripadal si, akoby utišoval malé dievčatko, ktorému sa stratila obľúbená sponka do vlasov. „ Výnimočne ti to pristane. Neviem ako si mohla bez tých dvoch kíl žiť.“

Usmiala sa pomedzi slzy a pomaly ho objala okolo krku. „Neviem či ti niekedy odpustím, že som sa do teba tak zaľúbila. Nezaslúžiš si ma, vieš o tom?“

„Viem,“ zasmial sa a zdvihol ju na ruky. „Ukáž či ťa ešte vôbec udvihnem.“

Pretože láska,

pred pekelnou bránou už čakajú drábi a chcú si ma vziať!

Tak povedz im láska,

že nemajú nárok a že ty ma nemôžeš nikomu, nikomu, nikomu na svete dať.

Ja dobre viem láska,

že som strašné číslo a že život so mnou je príšerný boj.

Tak odpusť mi láska,

že to tak vyšlo, že musím byť asi už naveky, naveky, naveky, naveky tvoj.

[ » na začiatok « ]