Kapitola:
Pridaná: 16.10.2010, 19:24:02
Čítaná: 4119×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Elizabet Mogottová, Rosalie a Rosaline Steverové a Tom Honn
Stručný dej: Elizabet žije pokojný život čarodejníčky, až do času, kedy jej neunesú deti. Kto za tým všetkým je a prečo to spravil? Podarí sa jej deti zachrániť? Ako to preživajú?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Ako sa to vyvíja alebo čo sa môže stať 2 » Plány 3 » Ďalšie inštrukcie 4 » Klamstvá 5 » Svetlo sveta

Pár slov k týmto poviedkam

Chcela by som poďakovať všetkým ľuďom, ktorí ju doteraz čítali. A chcela by som poďakovať mojej rodine a celú túto sériu venovať jednej osobe, ktorá vie že je to ona. Pomohla mi v písaní života, strašne mi niekoho pripomína a je perfektný človek a vždy ma podrží. Toto vôbec nemusíte čítať pretože to nie je súčasť poviedky, a vlastne nemusíte čítať ani poviedku, no chcem vám len povedať týchto pár slov a ešte niečo, pekný deň, a nebuďte smutný, aj keď toto je téma tejto poviedky.

P.S. Tá myšlienka na konci, mala som nutkanie ju napísať.

A viem že toto je dosť krátke, ale je to len taká oddychovka, možno zajtra napíšem už šestku.

Eric

----------

Prišlo mi to dosť trápne.

Po tom čo som povedal manželke to čo som povedal, mi to prišlo trápne. Boli sme spolu "zamknutý" v aute a vonku vyčítal nejaký šialenec.

Vystrel som sa a pozrel sa dozadu. Elizabet spala. Pozrel som sa von. Letela sem nejaká čierna sova. Keď zistila, že okná sú pevne zavreté, sadla si na cestu a pozerala na mňa tými svojimi čiernymi očami. Trochu som pootvoril okno a prevzal list, ktorý mi sova ochotne podala a odletela späť.

Potichu som otvoril obálku a prečítal tých pár slov.

Vonka už nik nie je. Čaká vás tam len auto, ktoré vás odvezie na ostrov Orge.

Emily

----------

Bola to naozaj milá teta.

Mala milé deti, prišli z nejakej školy na Vianočné prázdniny.

Hermiona odišla a povedala že mi donesie súrodencov. A doniesla. Potom sme sa hrali všetci piati, a najedli sme sa.

Ale mamička stále neprichádzala.

Už som pri tete bola asi tri dni, a povedala že tam zostaneme ešte dlho. Potom povedala že sa o nás postará jej manžel Ron, a že ona odíde preč, no kam, to nepovedala.

Hrali sme sa. Ron spal, tak sme si len sadli a pozerali televíziu.

Niekto zaklopal, tak sme otvorili. Nechceli sme zobudiť Rona.

Bol to akýsi čiernovlasý ujo a vôbec sa neusmieval.

Niečo tvrdé som pocítila na bruchu a bolo to strašne ľadové.

Už som len videla, ako akýmsi nožom, akým mamička varí bodol ostatných, okrem Rona, a odišiel späť a zavrel dvere.

Potom sa mi zahmlelo pred očami a už som nič necítila.

Myšlienka Elizabet: Svetlo sveta, to asi potrebujem.

[ » na začiatok « ]