Poviedka:
Pridaná: 4.10.2010, 17:41:02
Čítaná: 6628×
Hodnotenie: (počet hlasov: 19)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter, Hannah
Stručný dej: James Lilly sľúbil, že ju požiada o ruku, tak prečo to stále neurobil?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Venovanie: Mojej Klárke!

Poďakovanie: Ďakujem Klaruške za inšpiráciu, tak náhlu, až sa (Kajka) zľakla. A ďakujem, že to so mnou prežívala a ešte, že sa jej to páčilo a... :*

Januárové dni sa nekompromisne skončili. Ovzdušie bolo toho roku mrazivé, na stráňach sa držal sneh, zmrazený a tvrdý ako betón. Brodiť sa ním ku školským skleníkom nebolo nijakým potešením. Jediné, čo pripomínalo blížiacu sa jar bolo nesmelé mladé slniečko vyhupujúce sa na oblohu len na pár hodín. Ani to však neznamenalo nijaké zlepšenie, pretože čo sa za tú chvíľku roztopilo, to v noci stvrdlo na novú, ešte pevnejšiu ľadovú škrupinu. Nemocničné krídlo sa plnilo polámanými, narazenými a vyvrtnutými končatinami, takže lôžka boli pridelené len najvážnejším prípadom.

Študenti však oveľa bolestnejšie ako zlomené ruky brali oznam vyvesený na nástenke.

„Čo tam je?“ spýtala sa Lily, keď sa z hlúčika, zacláňajúceho výhľad na oznam, odpojili dve štvrtáčky a vymieňali si nahnevané poznámky.

„Zrušili nám valentínsky víkend v Rokville,“ oznámil James trochu zamračene, potom sa usmial a tichším hlasom dodal. „Ale ak tam chceš ísť, Evansová, ja sa tam viem dostať aj bez povolenia.“

„Si zlý chlapec, James, vieš o tom?“ zasmiala sa a objala ho okolo krku, keď prechádzali cez portrétový vchod.

„Aký trest je za nedovolené opustenie hradu?“

„Zrejme počúvať vás dvoch,“ zazíval Sirius a pridal sa k nim, keď prechádzali chodbou. Vyzeral naozaj zničene. V tvári mu zostalo len málo farby, pod očami sa črtali tmavé kruhy a každú chvíľu zíval. Napravil si školskú uniformu a uškrnul sa na nich. „Vyzeráte hrozne.“

„My?“ prekvapene sa spýtala Lily.

„Hlavný prefekt s hlavnou prefektkou. Desivejšiu kombináciu som ešte nevidel.“

„Ak chceš vidieť niečo desivé, pozri sa do zrkadla,“ odporučil mu James so smiechom. „Kde si bol celú noc?“

Sirius opäť zívol. „Mal som rušný týždeň. Dievčatá sa úplne zbláznili s tým Valentínom a to ešte nevedia o Slugyho večierku!“

„Slugy bude mať večierok?“ spýtala sa Lily. „Ty si o tom vedel, Potter? Prečo si mi nič nepovedal?“

„Myslel som, že o tom vieš,“ nepresvedčivo zaklamal James.

Lily zvesila ruku, ktorou ho stále objímala. „Je to pre členov Slugyho klubu?“

„Áno, ale môžeme si doviesť koho chceme,“ podotkol Sirius, ale veľmi ho to nenadchlo. Už nejaký čas sa snažil upútať pozornosť o rok mladšej Jo, no tá sa držala svojho frajera ako náplasť, a kým si môžu priviesť niekoho zvonka, ona príde s Danom.

„Mal by som sa rozhodnúť koho pozvem,“ povedal James.

„To by si mal, lebo ak dostaneš košom, potom už nenájdeš vhodnú náhradu!“ podpichla ho Lily.

Smejúc sa chytili za ruky.

Správa o Slughornovom večierku sa rozkríkla primerane rýchlo. Členovia Slugyho klubu dostali oficiálne pozvánky a od tej chvíle boli bombardovaní návalom záujmu zo strany opačného pohlavia. Takmer každý vedel kto je členom klubu a hradom sa rýchlo šírili informácie kto je zadaný a kto si ešte len hľadá partnera. No nezostalo len pri tom. Lily si v jednej chvíli pochvaľovala, že ona už podobné veci nemusí riešiť a v nasledujúcej nadávala na peknú piatačku, ktorá sa bez zábran Jamesa spýtala, či nepôjde radšej s ňou. Všetci sa chceli dostať dnu, ale nie každý dostal tú možnosť. Najhoršie však dopadol Sirius.

Úplne zničený sa hodil do kresla pri ohni a zložil si hlavu do dlaní. „Ja už nechcem.“

James sa zasmial. „Vravel som, že sa ti to raz vypomstí.“

„Em, prepáč, Sirius,“ oslovila ho Vivien s úsmevom. „Vraj nemáš ešte partnerku na tej večierok a...“

„Mám,“ zaklamal Sirius. „Som už zadaný.“

„Chápem,“ prikývla Vivien. „Aj pre Sally si zadaný?“

„Áno! Proste už mám partnerku. Môžeš to poslať ďalej?“

Keď Vivien odišla, hodil na Lily zúfalý pohľad. „Bolo by to jednoduchšie, keby sa mi neponúkali. Chcem si vybrať sám.“

„Ale ak každej povieš, že si zadaný, už nebudeš mať z čoho vyberať.“

Sirius prikývol. „Jediná baba, v tejto miestnosti, ktorá sa ma ešte nespýtala si ty, Evansová. Pôjdeš so mnou?“

„Nepreháňaj, Sirius. Nepôjdem, aj keď si jediný chalan v tejto miestnosti, čo ma na ten večierok pozval,“ prenikavo pozrela na Jamesa a vstala z pohovky. „Idem napísať mame aby mi poslala šaty. Prídeš za mnou hore, James?“

„Hneď priletím,“ súhlasil, vyzdvihol Siriusa a nahlas uvažujúc kde zoženú vhodnú partnerku sa pobrali do vlastnej izby.

James skutočne priletel skôr ako stihla dopísať list. Zaklopkal na okno a vletel dnu. „Dúfam, že ma nikto nevidel, akosi zosilnel vietor a na chvíľu ma odnieslo od hradu.“

„Hlavne že si si nepoškodil úžasnú Kométu 180,“ zaironizovala Lily.

„Vysmievaš sa mojej metle? Je to 250-tka!“

„Nie, je to jediný dôvod prečo s tebou chodím,“ uistila ho a rýchlo dopísala list.

James sa rozvalil na posteli a bezohľadne sa prehrabával v zásuvke jej nočného stola posmešne komentujúc každý nový nájdený predmet. Neprekážalo jej to, veď už čoskoro bude všetko čo jej patrí ich spoločným majetkom. Len pred pár dňami, na jej sedemnáste narodeniny dostala ten najkrajší dar. James ju vytiahol na nočnú schôdzku a do tmy jej vylíčil ten najrozkošnejší dom aký si viete predstaviť, aby ju šokoval vyhlásením, že jeho otec sa zaručil u súčasného majiteľa, aby im dom podržal kým skončia školu. Teraz už len očakávala kedy ju požiada o ruku, vezmú sa a spoločne sa do toho krásneho domčeka uprostred Godrickovej úžľabiny nasťahujú.

„Zasnúbime sa do konca júna,“ oznámil James zrazu akoby jej čítal myšlienky. „Aby sme sa mohli hneď po škole zobrať, dobre, zlato?“

„Moja mama tvrdí, že zasnúbenie musí trvať aspoň tri mesiace,“ šibalsky odvetila Lily.

Zamyslel sa v duchu rátajúc dni. „Tak do mája,“ flegmaticky pokynul plecom.

Lily skočila k nemu na posteľ a za ten krásny prísľub ho obdarila nejedným bozkom. Do troch mesiacov bude zasnúbená! James si ju vážne chce vziať. Zdalo sa jej, že doteraz ani netušila ako veľmi ho miluje.

„Ale nieže už teraz rozpošleš svadobné oznámenia, čo ak si to dovtedy rozmyslím?“

Nech James zahováral akokoľvek chcel, nech urobil čokoľvek, nedokázal vytlačiť z Lilinej hlavy predstavu o skorých zásnubách. Bola skalopevne presvedčená, že blížiaci sa Valentín bude najlepší dátum na zásnuby. Nepredstavovala si nič veľké, len oni dvaja, a prsteň s ligotavým očkom. Čo viac treba k tej otázke... ? A keďže Valentín pre rokfortských študentov v roku 1977 znamenal Slugyho večierok, robila všetko pre to, aby bola úžasná od hlavy po päty, aby aj najmenší detail na šatách, šperkoch a vlasoch podčiarkoval jej krásu.

„Nie, nedávaj si prstene!“ zastavila ju Hannah, keď sa dozdobovala pred zrkadlom. „Ak si necháš teraz prázdne prsty, potom lepšie vynikne ten snubný.“

„Jasné, máš pravdu,“ ešte raz sa pootáčala z každej strany, aby sa uistila, že je všetko na správnom mieste a nič sa nechystá pokaziť.

„Si perfektná.“

„Poďme si to zopakovať,“ požiadala ju Lily a uhladene si sadla na stoličku.

Hannah sa zasmiala. „Lily, sľúbil som ti, niečo, a aby som svoj sľub dodržal, pýtam sa ťa,“ kľakla si na koleno a chytila kamarátku za ruku. „Staneš sa mojou ženou?“

„Nie, včera si to povedala krajšie,“ zaprotestovala Lily.

„Včera som sa vážne prekonala. Berieš si Pottera, Lily, nemôžeš očakávať, že ťa ohúri nádhernými prejavmi nehynúcej lásky!“

„No dobre, tak ešte raz, ale rýchlo, už je veľa hodín!“

„Staneš sa mojou? Naveky?“ spýtala sa Hannah a vyčarila úsmev.

„Áno, James,“ odvetila Lily a obe sa rozosmiali. „Ďakujem, ja bežím a nečakaj ma tak skoro!“

Stretli sa v klubovni a Jamesov nesporne štramácky výzor ju len uistil v tušení. Tiež sa na tento večer dôkladne pripravil! Podvedome si prezrela jeho vrecká a trochu ju sklamalo, že žiadne z nich sa nevydúva veštiac malú krabičku. Odbila vlastnú neprajnú myšlienku uistením, že jej ho dá bez krabičky a začali sa nenútene zhovárať.

„A s kým ide vlastne Sirius?“ opýtala sa, keď vyšli na chodbu, ktorou sa ozývala pomalá hudba. „Zabudla som sa ho spýtať.“

„Neuveríš, ale spýtal sa Jo a ona súhlasila! Vraj len čakala kedy sa jej to spýta rovno a normálne a nie ako pripečený chvastúň,“ James prevrátil oči. „Vy ženy ste úplne hrozné stvorenia. Človek aby si zaplatil kurz, ak vám chce rozumieť.“

„Nepochybujem o tom, že ty si už taký absolvoval. Stále mi to dokazuješ,“ pochválila ho, pevnejšie sa k nemu pritisla a vošli do sály.

Dnu bolo všetko žlté, červené a biele. Tanečný parket bol väčší než na Vianočnom večierku pred dvoma rokmi, a veľké spoločenské stoly, ktoré si odvtedy pamätala nahradili stolíky pre dvojice a štvorice osvetlené blikotajúcimi čajovými sviečkami. Zo stropu akoby padali drobučké lesklé srdiečka, no roztápali sa v dave a žiadne sa nedotklo podlahy.

„Pripomína mi to čajovňu madam Pudiffutovej,“ striasol sa James.

„Nikdy sme tam neboli,“ štuchla do neho Lily. On sa len zasmial. Sirius s Jo už sedeli za jedným zo stolov a podľa nevšímavosti k okoliu práve prekonávali ťažkú fázu zamilovanosti, kedy má človek oči len na vpíjanie sa do pohľadu svojho miláčika.

„James, chlapče!“ zavolal na neho Slughorn zo skupinky namyslene sa tváriacich čarodejníkov. „Poďte sem aj s Lily, niekomu vás predstavím!“

„A je to tu,“ zahundrala si Lily popod nos, keď sa s predstieraným záujmom blížili k profesorovi.

„Toto je moja favoritná dvojica,“ hlučne ohlásil Slughorn a obom stisol plecia. „James Potter a Lily Evansová. Nikdy som neveril, že dvaja tak talentovaní ľudia by sa mohli stretnúť! A máme ich tu. Našu historicky druhú ministerku mágie a najlepšieho stíhača všetkých čias! To bude svadba. Dovoľujem si povedať, že už teraz som pozvaný!“

„Určite,“ usmial sa James. „Práve nedávno sme sa rozprávali o našich plánoch po skončení školy, ale ešte nič nie je isté, pán profesor. Stále ešte neviem, či ma Lily neodmietne.“

Slughorn sa až natriasal burácajúcim smiechom, pri predstave niečoho tak absurdného. Ešte chvíľu ich zdržal nudným predstavovaním a obratnými lichôtkami adresovanými všetkým prítomným a poslal ich niečo si zajesť.

„Práve sa pozval na našu svadbu,“ zašepkala Lily, keď si sadli ku stolu.

„Aj tak by sme ho pozvali.“

„Myslíš, že skončíme na polici slávy v svadobnom?“ uškrnula sa, rýchlo si premerala skupinku pri profesorovi a pokrútila hlavou. „Je to zvláštny človek.“

Keď sa otočila späť k Jamesovi zistila, že majú pred sebou poháre s medovinou a niekoľko koláčov na malej striebornej tácke.

„Lily,“ povedal, zrazu a jednou rukou si s ňou preplietol prsty. „Chcel by som ti niečo...“ pousmial sa a voľnou rukou siahol do vrecka.

Srdce jej vyskočilo až do hrdla. Teraz to príde. Hannah mala pravdu, na medové reči si veľmi nepotrpel, ale to nie je podstatné. Jediná obava, ktorá jej preblesla hlavou bola, či to nepodarené srdce odskočí z jej hrdla, aby mohla odpovedať.

„Môžem ťa požiadať, aby si skolaudovala náš dom?“ konečne vytiahol ruku z vrecka a položil na stôl čiernobielu fotografiu rodinného domčeka s jedným poschodím, malou predzáhradkou a nízkym bielym plotom.

„To je... Prekvapenie,“ zalapala Lily po dychu, rýchlo siahla po fotke a sklonila sa nad ňu tak, aby jej James nevidel do vzrušením sčervenenej tváre. „Je to nádherné. Veľmi sa mi páči!“

„Skutočne?“ trochu jej stisol prsty.

„Áno, si veľmi šikovný, že si ho zajednal. Som na teba hrdá.“

„Výborne. Nebol som si istý, či sa hodí ukazovať ti ho pri tejto príležitosti. V tomto prostredí. Jeden nikdy nevie čo bude žena očakávať.“

„Bolo to milé prekvapenie,“ uistila ho a konečne mu pozrela do tváre.

V očiach mu hrali pobavené iskričky, keď vyjadril svoju radosť nad tým, akú jej urobil radosť a ona to pochopila. Ten neskutočný podliak vedel, čo čakala. Vedel to a naschvál ju drží v napätí. Podliak!

„Zatancujeme si?“ vyzval ju. Zrejme sa už dostatočne vynadíval na účinky svojho divadielka, rukou jej pohladil pás a zvrtli sa priamo na parket. Zdalo sa, že tej noci za zvukov slaďákov je všetko brilantné. Zovšadiaľ sálala láska, páriky boli ochotné žiť z pohľadu a úsmevu, slová dostávali nový význam. A v červených črieviciach ľahučko klopotali jej nôžky presvedčené, že sa dostali do neba a tancujú na oblakoch.

„Zdá sa, že svitá,“ povedal odrazu James, posledný raz sa zatočili a vytratili sa z poloprázdneho parketu. „Svitanie je nový začiatok. Čas na zmeny.“

Lily sa usmiala, cupkajúc za ním prázdnymi chodbami, hoci nohy v tvrdých črieviciach ju omínali z každej strany. Teraz sa už určite nemýli. Smerujú k hlavnej bráne. V hlave sa jej vynorila predstava ako stoja prepletení jeden druhému v náručí uprostred roztvorenej brány a slnečné lúče sa žiarivo odrážajú od jej prsteňa. Vzápätí však túto myšlienku musela nechať nedokončenú. Keď James pootvoril dvere bolo isté, že slnko nevykukne spoza mračien ani v tento deň.

„No tak, Lily, poď sa pozrieť, je to krásne!“ privinul si ju k telu, aby jej nebolo tak chladno a ukázal na zamrznuté jazero. Po hladnom povrchu ľadu dokonalého ako sklo sa rozliala červeň rannej oblohy. Bolo to, akoby sa zapálila zem a sneh sa zmenil na rozhorúčené železo.

„Nádhera,“ súhlasila skutočne očarená. „Len ma na chvíľku pusť, chcem sa vyzuť.“

„Nič?“ nechápavo krútila Hannah hlavou. Lily priam rozčuľovalo ako jej tú skutočnosť neustále pripomína. Zopakovala to už asi tristopäťdesiaty raz a stále sa tvárila ako omráčená.

„Už to neopakuj, viem, prešiel ďalší deň a nič, ale to neznamená, že zabudol! Určite plánuje niečo veľké. Za pár dní má narodeniny, možno si to chce dať ako darček,“ uisťovala seba i priateľku, pričom si nervózne medlila ruky.

James sa jej tú dlho očakávanú otázku nielenže nespýtal na Valentína, ale dni pršali v hustom daždi týždňov a on nejavil najmenšie známky záujmu o túto udalosť. Nič nedbal na jej prosebný výraz, nepriame či výrečné narážky, nič určujúce neodvetil na priamu otázku. Jediné, čím si mohla byť istá bolo, že sa na nej dobre zabáva. Chytalo ju silné podozrenie, že si kompenzuje svoje dlhé čakanie na ich prvé rande.

„James,“ počkala si ho dvadsiateho šiesteho marca v klubovni. „Mám veľmi špeciálny darček k tvojim zajtrajším narodeninám, no... Je na to potrebná tvoja spolupráca. Mohol by si sa prekonať a spýtať sa ma TO zajtra?“

„Naozaj sa tak veľmi nemôžeš dočkať?“ zasmial sa nad jej šťastným prikyvovaním a úsmevom od ucha k uchu. „Tak spi pokojne, zlato. Zajtra ťa o ruku určite nepožiadam.“

Pobozkal ju. „Ale našiel som darček pre nás oboch.“

Lily zúrila v zúfalstve. Nemôže ju takto napínať, prasknú jej nervy a bude po svadbe. To nie je spravodlivé, už sľúbila Hannah, že bude jej družičkou!

„Nech ťa teší myšlienka, že to potrvá maximálne mesiac,“ snažila sa Hannah nájsť lepšiu stránku veci.

„A možno len zahováral, aby som bola prekvapená!“

Hneď ráno druhého dňa ju však presvedčilo, že James špeciálnym darčekom nemyslel zásnuby. Keď sa zobudila a sústredila svoju zmysly natoľko, že rozoznala postavy v izbe, uvidela ho sedieť za svojím stolom. Pred sebou mal rozložený nejaký kus pergamenu a pri ňom prichystané brko s atramentom.

„Dobré ráno,“ usmial sa na ňu. „Je to tu.“

„Čo je tu?“ spýtala sa ospalo. Vstala a zívajúc prešla až k nemu.

James si ju posadil na kolená a ukázal na pergamen. „Oddnes sme obaja plnoletí a ak podpíšeme tento kus napohľad zbytočného kusu pergamenu...“

„Budeme svoji?“ doplnila Lily, za čo si vyslúžila Jamesov pobavený smiech.

„Nie, ale obaja sa staneme majiteľmi toho krásneho domčeka v Godrickovej úžľabine, kde si chcela vysadiť popínavé ruže.“

„Podpíšeme to?“ zasmiala sa Lily.

Pobozkali sa. Potom James vzal brko a rýchlym pohybom napísal naspodok pergamenu svoje meno.

„Ty si si ten podpis cvičil!“ obvinila ho Lily a priam mu vyšklbla brko z ruky. „Teraz ja,“

Sklonila sa a po krátkom zaváhaní priložila hrot k pergamenu. Vtom sa narovnala a odložila brko na stôl. „Nemôžem to podpísať.“

„Rád si vypočujem dôvod,“ štuchol do nej.

„O pár mesiacov sa mi zmení meno. Zostane to v mojom osobnom vlastníctve aj napriek tomu?“

„Určite,“ pritakal James a podal jej brko späť.

„Obávam sa, že to predsa len radšej podpíšem až potom,“ vykrúcala sa Lily prezerajúc si zmluvu.

James sa usmial. „Chápem. Tak ja požiadam Hannah...“

„Daj to sem!“ opäť sa zmocnila brka, namáčala ho v atramente a elegantne sa podpísala.

„Vidíš, že to šlo.“

Lily prikývla nechajúc sa pobozkať. „James, tak ma mučíš. Nič som nemala podpisovať, kým ma nepožiadaš o ruku.“

„Úbohá malá Lily, nikto ju nechce požiadať o ruku,“ uškrnul sa.

„Keby som bola o trochu viac moderná a iniciatívna, urobila by som to ja,“ priznala, pozrela na neho a zrazu vyskočila. „Potter. Mala som to urobiť už dávno. A myslím, že sa to veľmi hodí, po tom, ako sme sa dlho dávali dokopy tvojou zásluhou... Nie, neprerušuj ma a nesmej sa!“

Kľakla si na koleno a chytila ho za ruku. „Si pre mňa všetkým a chcem aby to všetci vedeli. Týmto ťa žiadam, aby si ma konečne požiadal o ruku, James Potter!“

James sa smial na plné hrdlo, keď celá červená vstala a uštedrila mu slabý úder do hlavy.

„Budem ťa musieť odmietnuť, Evansová, som príliš konzervatívny na takéto veci,“ stále sa smejúc vstal a s kúpnou zmluvou pevne zastrčenou v nohaviciach, vysadol na metlu. „Uvidíme sa pri raňajkách.“

„Mal si ma požiadať dnes, bolo by to úžasné!“ zakričala za ním a prudko zabuchla okno. Keď však zmizla aj posledná vetvička jeho metly z dohľadu, začala sa smiať. Majú predsa svoj vlastný dom!

O tom, že trpezlivosť ruže prináša už Lily dávno pochybovala, no keď prešla polovica apríla a jej prsty stále nezdobil snubný prsteň, prestávalo ju to baviť. Zato Jamesa stále neopustila povznesená nálada, keď ju zaviedol na nejaké romantické miesto a mučivo dlho nevedel zo seba dostať čo jej to vlastne chcel povedať alebo ukázať. Dokonca si našiel novú záľubu – písal si na dlhý kus pergamenu zoznam desiatich najromantickejších požiadaní o ruku, každý večer ich vylepšoval a potom jej ich dával hodnotiť. Celé to vyvrcholilo, keď jej cez obedňajšiu prestávku ukázal „celý zoznam“.

„Nebudem to čítať, James. Nezaujíma ma to. Nie takto!“ povedala a pergamen pristál v koši.

„Ozaj, Evansová,“ schytil ju zrazu za ruku a hoci mierili do Veľkej siene na obed, začal ju ťahať opačným smerom k hlavnému schodisku. „Poď sem, musím ti niečo ukázať.“

„Dúfam, že to bude stáť za zmeškaný obed.“

„Snáď,“ povedal a zastal v polovici schodiska. „Tu. Presne tu.“

Napravil ju k zábradliu a postavil sa o dva schody nižšie.

„Čo?“ spýtala sa stále nevidiac pointu jeho správania sa.

„Stála si presne tu, keď som sa ťa prvý raz spýtal, či so mnou pôjdeš na rande, pamätáš?“

Lily sa zasmiala. „Ani veľmi nie.“

„Bolo to osemnásteho apríla o trištvrte na dvanásť. Šli sme z učebne Transfigurácie a...“

„Povedala som nie,“ doplnila Lily s úsmevom.

„Áno. Môžeme ísť,“ podal jej ruku a keď zovrela jeho prsty, nechtami narazila na niečo tvrdé. Srdce jej poskočilo.

James sa pousmial. „Pôjdeš so mnou?“

Táto jednoduchá, takmer úplne neromantická otázka nadobudla úplne nový význam. Ak by niekto stál hneď vedľa nich a počúval, zrejme by mu tie slová nepripadali nijak zvláštne, no keď sa pozerala do jeho hnedých usmiatych očí, vedela, čo tá otázka znamená.

„Už nikdy nepôjdem bez teba.“

Pobozkal ju na ruku a na prstenník jej pomaly navliekol strieborný prstienok s malým žiarivým očkom.

Tak predsa.

[ » na začiatok « ]