Kapitola:
Pridaná: 24.8.2010, 22:16:41
Čítaná: 6133×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Rori Tobiasová, Sirius Black, James Potter, Lily Evansová...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Zoznámme sa 2 » Vyučovanie

Vonku za oknami hradu bol príjemný deň, ale Rori práve sedela na svojej prvej hodine v Rokforte, na Dejinách mágie a neskutočne ju táto hodina nudila. Uprene civela na ducha pred tabuľou, ktorý bez prestávky prednášal o Veľkej európskej vojne čarodejníkov, ale Rori ho vlastne ani nevnímala. Mala poslúchnuť Lily a ísť radšej na to Veštenie, tam by to možno bolo trochu živšie, teda aspoň učiteľ. Pred vyučovaním profesorka McGonagallová rozdávala študentom rozvrhy z predmetmi a šiestakov si nechala na koniec. V piatom ročníku na Rokforte študenti robili VČÚ a podľa výsledkov si vyberala predmety, ktoré chceli ďalej študovať. Rori robila čosi podobné na Beauxbatonse a tak si aj ona musela zvoliť predmety. Vybrala si ich sedem: Dejiny mágie, Astronómiu, Elixíry, Herbológiu, Obranu proti čiernej mágii, Čarovanie a Transfiguráciu. Sklamalo ju však, že sa na Rokforte nevyučuje liečiteľstvo, lebo to bol jeden z jej obľúbených predmetov. Vedľa nej ktosi zakrochal a Rori sa strhla. Bola to April, jej spolužiačka z Chrabromilu, ktorá sa spolu s Rori, odvážila pokračovať v Dejinách mágie.

„Prepáč,“ usmiala sa April.

„Nevadí,“ odvetila Rori a pozrela na jej pergamen. Boli na ňom pekné obrázky. „Pekne kreslíš,“ zhodnotila.

„To sú len sprostosti,“ zasmiala sa a otočila pergamen.

„Ja sa tu unudím k smrti,“ zafňukala Rori. „Všimol by si, ak by som odišla?“

„Nie, on si nevšíma nič. Veď si nevšimol, že zomrel,“ povedala a keď videla Rorin začudovaný pohľad pokračovala. „Vraví sa, že raz zaspal a v spánku zomrel, ale on si to nevšimol a jednoducho vstal, že ide učiť a zabudol si svoje telo.“

„To musí byť blbosť,“ povedala. „Koľko ostávala do konca hodiny?“ opýtala sa, lebo ona nikdy nenosila hodinky.

„Ostáva ešte dvadsaťsedem minút.“

„Čože? To tu nie sme ani pol hodiny?“ čudovala sa Rori, lebo jej to pripadalo ako večnosť. April pokrčila plecami a venovala sa svojím obrázkom.

Rori sa obzrela po triede, okrem nich tu boli ešte štyria ľudia. Jeden dychtivý blondiak, ktorý zapisoval každé profesorovo slovo, jeho ospanlivý sused, ktorý skladal Rubikovu kocku a očividne sa spoliehal na to, že mu spolužiak dá opísať poznámky, malé kučeravé dievča, ktoré si sem tam čosi poznamenalo, ale aj tak mala Rori podozrenie, že drieme a vzadu, celkom v kúte, sedel chlapec s hustými vlasmi a pri písaní mu brko hrozne škrípalo. Rori pozrela na pergamen pred sebou a svoje poznámky, bolo ich žalostne málo, ale povedala si, že ak bude chcieť tak si ich požičia od toho bifľoša. Keď sa o dvadsaťpäť minút ozval zvonec bola veľmi šťastná, i keď dostali dosť zložitú úlohu.

„Čo máš teraz?“ opýtala sa Rori April.

„Nič, voľno, celé dve hodiny,“ veselo povedala April.

„Ja mám elixíry,“ povedala Rori a v ruke držala rozvrh. „Tak sa uvidíme na obede,“ povedala a chcela odísť.

„Rori, vieš kde je učebňa elixírov?“ opýtala sa jej April.

„Nie, dobrá poznámka,“ povedala s úškrnom. „Ani som nepomyslela na to, že nemám šajnu kde tá trieda je.

„Ukážem ti ju, ak chceš. Nemám čo robiť, i keď možno začnem s tými dejinami,“ rozmýšľala nahlas April.

„Budem ti vďačná,“ povedala Rori úprimne.

„Tak fajn. Učebňa sa nachádza dolu v žalároch,“ povedala a vykročila.

„V žalároch? To je divné a čo ja viem strašidelné. Na mojej starej škole sme sa nikdy neučili v žalároch, teda neviem či Beauxbatonský hrad má žaláre, možno len nejaké pivnice.“ Kráčala popri April, pomaly vstupovali dole do podzemia, kde boli chladnejšie ako hore.

„Tak, teraz len zaboč vpravo a si tam. Mal by tam už niekto byť, za minútu zvoní,“ povedala April a odkráčala.

Rori zabočila za roh a videla, že tam naozaj ktosi stojí, ale nemala veľkú chuť sa k nim pripojiť, pretože to bol Sirius, James a Remus. Oprela sa o stenu a chcela počkať kým zazvoní, alebo kým aspoň pôjde niekto ku komu sa bude môcť pridať. Potom si však povedala, že nie je zbabelá, veď čo sa jej môže stať a tak vyšla spoza rohu.

„Ahoj Aurora,“ volal na ňu Sirius. „Som rád, že budeš chodiť na elixíry.“

„Hej, aj ja som strašne rada,“ odvetila a postavila kúsok od nich.

Zazvonilo a jej sa zdalo divné, že tu nikto nie je. Vtedy dobehlo asi sedem ďalších žiakov, na Rorinu veľkú radosť aj Lily.

„Len pred pár minútami nás pustila tá striga z veštenia,“ vravela jej.

Rori si všimla, že dvere žalára sa otvárajú a ako prvý dnu vošiel bruchatý muž s fúziskami. Rori by sa najradšej zasmiala, ale nepotrebovala si hneť učiteľa znepriateliť. Vošla dnu s ostatnými a sadla si k jednému stolu s Lily. Všetci sa usadili a bruchatý profesor sa postavil pred triedu.

„Som veľmi rád, že vás tu znovu vidím,“ oslovil študentov. „Prekvapili ste ma McBarrinson,“ prihováral sa jednému študentovi a po ostatných s úsmevom prechádzal pohľadom, až sa jeho pohľad zastavil na Rori. „A vy ste kto?“ opýtal sa prekvapene.

„Ja som Rori Tobiasová. Prestúpila som na Rokfort z Beauxbatonsu,“ odvetila rýchlo.

„Takže nová študentka. Hádam ste v elixíroch dobrá,“ srdečne sa usmial profesor. „A nie je váš otec náhodou Charles Tobias, vedúci Oddelenia čarovnej prepravy?“

„To je môj ujo,“ povedala prekvapená Rori.

„Tak to je výborné,“ tleskol rukami a Rori bola z neho celkom mimo. „Tak nechajme to teraz tak a venujme sa radšej elixírom.“

Profesor im dal namiešať elixír zahmlenia mysle.

Rori si začala rozkladať kotlík a vybrala knihu. „Ako sa volá ten profesor?“ opýtala sa Lily.

„Slughorn, možno ti pripadá čudný, ale je celkom milý,“ usmiala sa Lily.

Rori sa táto hodina páčila oveľa viac ako Dejiny mágie, teda aspoň dovtedy, kým ju do oka netrafila scvrknutá figu. „Dokelu, kto to bol?“ zvolala zlostne a figu držala v ruke. Ani nemusela dlho pátrať po vinníkovi.

„Prepáč, to nemalo byť tebe,“ ospravedlňoval sa Sirius. „To bolo pre Ulízanca.“

Rori sa otočila, lebo nechápala, kto je Ulízanec, ale nemohol to byť nik iný ako chlapec s mastnými vlasmi rovno za ňou. „Mne jedno pre koho to bolo,“ zasyčala a zamierili. Trafila Siriusa do čela.

„Si normálna?“ zvolal, lebo mu okamžite navrela hrča. Od zlosti po nej hodil žabiu pečienku, ale ona sa uhla. Vrátila mu v podobe svojej figi a tú mu strelila tiež do čela.

„Aurora, ja ťa prerazím,“ zašepkal a začal po nej hádzať nakrájané prísady.

„Rori, prečo to robíš? Je to hlupák, nechal ho, nestojí ti za to,“ krútila hlavou Lily a pozrela na Remusa a Jamesa, ktorý sa zvíjali od smiechu, keď Sirius trafil.

„A čo mám robiť. Nechať sa?“ To predsa nemôže dovoliť. Zobrala misku s nakrájanou dračou pečeňou a začala ju hádzať. Po pár minútach vzduchom lietali rôzne veci a veľa ráz minuli svoj ciel, až do chvíle keď vojnu zočil profesor Slughorn.

„Pán Black, čo to stvárate?“ zvolal a tak rýchlo ako mohol sa ponáhľal k nemu. „Ukážte mi váš elixír!“ prikázal Siriusovi, ale ten nič neurobil, len rozložil kotlík.

Rori rýchlo do svojho nahádzala zopár Liliných prísad, vediac, že to bude gebuzina, ale aspoň niečo bude mať.

„Mal by som vám strhnúť body, pán Black,“ hrozil profesor. „A prečo ste taký špinavý. Preboha!“ zvolal, keď si konečne všimol neporiadok. „Čo to má znamenať?“ opýtal sa.

Rori nevedela čo si má myslieť, ten profesor bol skutočne pred chvíľou tu, alebo niekde celkom inde.

„Pán profesor, ja som len, viete...“ začal, ale akosi sa nevedel vykoktať. Pozrel na Rori, akoby bol v pokušení zvaliť to na ňu, ale nejako to prekonal. „Môj prútik sa zbláznil. Naozaj, vyletel mi z ruky a potom to tu všetko začalo lietať,“ povedal mimoriadne vážne. James, s potláčaným smiechom, mu horlivo prikyvoval.

„Pán Black, prosím vás, čo to tárate za hlúposti,“ krútil hlavou profesor.

„To nie sú hlúposti, ale pravda.“

„Nechajme to tak, ale dokonca hodiny uvarte obstojný elixír,“ rozkázal a vrátil sa k svojmu stolu.

„Rori, ty si sa zbláznila,“ zvolala odrazu Lily.

Rorin kotlík normálne pretekal a jej takzvaný elixír tiekol po dlážke a rozžieral všetko ako kyselina.

„Čo teraz?“ opýtala sa obe uskakovali, aby niečo nekvaplo na nich.

„Pán profesor,“ zvolala zúfalo Rori.

„Slečna Tobiasová! Čo ste to prepána uvarili?“ spytoval sa Slughorn a mával prútikom. O chvíľu bolo všetku v poriadku. „Dnes ste sa všetci asi zbláznili,“ zahundral.

Rori pozrela na kotlík, teda čo z neho ostalo a musela sa smiať, ani nevedela, že vie uvariť kyselinu.

Ďalšie hodiny prebehli normálne. Keď sa Rori po večeri vrátila do klubovne nemala vôbec chuť si urobiť úlohy, veď ich nemali veľa a vyučovanie sa len začalo.

„Lily, nezahráš si dámu?“ opýtala sa.

„Dámu? Prečo nie šach?“ odvetila Lily.

„Neviem hrať šach, ale dáma mi ide. A ešte viem aj skákanú. Poznáš to?“

„Jasné, ale nemám čas,“ povedala Lily a začala si rozkladať na stôl knihy.

„Ja si zahrám,“ povedala kučeravá blondínka. Rori vedela, že s ňou býva v izbe, aj sa jej predstavila, ale vďaka svojej geniálnej pamäti si nemohla na jej meno spomenúť.

„To budem rada,“ usmiala sa.

Rozložili sa šachovnicu na vedľajšom stole.

„Inak som Alisson a mám biele.“

„Ako si vedela, že nepoznám tvoje meno?“ opýtala sa jej a rozkladala si čierne figúrky.

„Viem čítať myšlienky,“ usmiala sa Alisson.

„Fakt? Akože ovládaš tú oklumenciu?“ so záujmom sa opýtala Rori.

„Nie, ale bolo by zaujímavé to vedieť.“

Vtedy do klubovne vošli Sirius, James, Remus a Peter.

„Ach, Sirius Black,“ zašepkala Alisson a zružovela.

Rori sa na ňu zamračila.

„Je úžasný. Pozri na jeho oči a vlasy. A tie svaly,“ pokračovala Alisson.

„Mám povracať?“

„Tebe sa nepáči?“

„Nie,“ tvrdila Rori.

„Ako sa ti môže nepáčiť? Veď je úžasný. Ak by si chcela vedieť, tak máme aj fanklub Siriusa Blacka. Občas sa stretneme a rozprávame sa o ňom. Nie sú tam len baby z Chrabromilu, ale aj z ostatných fakúlt. Je tam aj April,“ dodala s úsmevom.

„Fanklub?“ neveriacky na ňu Rori pozrela. „Povedz mi o ňom niečo, teda o Blackovi.“

„A čo chceš vedieť?“

„Všetko.“

„No, pochádza z čistokrvnej rodiny a celá jeho rodina bola v Slizoline. Prezývajú ho Tichošľap, teda len Potter, Lupin a Pettigrew, ale nikdy sa nám nepodarilo zistiť prečo. Je úžasný, aj v škole mu to ide a ovláda kopec zaklínadiel. Vraj sa úžasne bozkáva a cez celý chrbát má vytetovaného draka, vraj čínskeho ohniváka. Úžasne lieta na metle. Dievčatám láme srdcia na počkanie, ale ja som bola rada keby mi ho zlomil. Za tú chvíľu, čo by som bola jeho dievčaťom, by to iste stálo,“ zamilovane opisovala Siriusa.

„Jasné, je úplne úžasný. No pozri sa na jeho samoľúbu nafúkanú tvár a ako rozpráva, teda vlastne čo rozpráva. A má krivý nos,“ krútila hlavou Rori.

„Nafúkaný? No iste! A nos absolútne rovný!“

„Ale no tak. Obzri sa po niekom inom. Napríklad ten Remus,“ navrhla.

„Prosím ťa, ten je Maryn,“ chichotala sa. „A James miluje našu Lily,“ dodala so smiechom. Mary a Lily na nich zazereli.

„James je totálny magor, ešte horší ako Sirius,“ odfrkla si Lily a gánila na neho.

Rori nemohla odtrhnúť od Siriusa oči, nevedela prečo, veď to bol idiot.

„Idem spať,“ povedala Rori. „Poď Alisson.“

Alisson poslušne šla, ale nechápala prečo ju Rori so sebou ťahá.

„Dobrú, Aurora,“ usmial sa Sirius, keď prechádzali okolo.

Keď boli v izbe Rori sprisahanecky žmurkla na Alisson. „Nemáš Siriusovu fotku?“ opýtala sa a začala sa smiať. Veď potom ju začaruje tak, aby si na to nespomínala.

[ » na začiatok « ]