Kapitola:
Pridaná: 30.7.2010, 13:12:00
Čítaná: 7005×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Max Axarus, Harry Potter, Severus Snape
Stručný dej: Max Axarus je Severusov syn a spolu s Harrym nastupujú na Rokfort. Obaja sú zaradení do jednej fakulty, stanú sa z nich priatelia?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » Dve masky, jedna tvár.

Žiaci sa už zabývali do fakúlt. Bola už takmer noc. Obloha sa pýšila krásnymi ozdobami v podobe hviezd, Slnko ráčilo zapadnúť a dalo signál Mesiacu, že už prišiel jeho čas strážiť oblohu. Harry si vybalil kufor a ostatné veci. Max mal hneď posteľ vedľa neho a oproti mal zasa posteľ Draco. Podarená trojica. Crabbe a Goyle s Flintom a ostatnými chalanmi spali vo vedľajšej izbe.

„Max?“ Spýtal sa potichu Harry a uprel na neho pohľad. Max si prestal ukladať svoje habity na komínček a otočil sa spýtavým pohľadom k Harrymu. „Prečo si chcel ísť do fakulty podľa mňa? Veď sa takmer nepoznáme a predsa len. Možno keby som sa k tebe neprihovoril, tak by si bol v Bystrohlave.“ Pozeral sa na neho a chcel vedieť odpoveď.

„Sám neviem. Aj tak, niečo mi hovorilo, že mám ísť sem. To, že som povedal, že chcem ísť do Slizolinu kvôli tebe, bola len zámienka. Pravý dôvod je však taký, že...“ Nedohovoril a do izby vkročil Snape.

„Pán Axarus, rád by som s Vami hovoril,“ Jeho pohľad spočinul na Harrym a potom dodal. „osamote v mojom kabinete.“ Hneď ako to povedal, tak vyplachtil von. Max sa ospravedlňujúco pozrel na Harryho, tento krát nedopovedal on a vyšiel z izby. Nasledoval profesora do jeho kabinetu. Následne obaja vošli. Severus zamkol dvere a odhlučnil steny. Potom sa rezko posadil do svojho čierneho kresla a pokynul Maxovi aby si aj on sadol. Max si očami premeral kreslo, potom si sadol oproti Severusovi.

„Chceli ste so mnou hovoriť, pane?“ Spýtal sa a svoje oči uprel na neho. Severusova kamenná tvár zrazu opadla. Čelo mu obsypali vrásky a tenkú linku v podobe pier vystriedal ľahký úsmev.

„Tu mi nemusíš vykať, Max. Som tvoj otec a keď sme spolu, tak mi môžeš tykať. Ako sa ti to tu pozdáva? Už si si našiel kamarátov?“ Vyzvedal Severus a pozrel na Maxa.

„Áno otec, páči sa mi to tu. Vzbudzuje to rešpekt. A či mám kamarátov? No, pár mám.“ Pokrčí plecami a podoprie si hlavu rukou. Bol unavený. Nečudo. Mal toho dosť.

„A ako sa volajú? Ak smiem vedieť. Vidím, že si unavený, a tak ťa nebudem dlho zdržovať.“ Pousmial sa a pohladil ho po vlasoch.

„Draco Malfoy a Harry Potter,“ Dodal unavene, a keď ho otec pohladil, tak sa usmial. Keď Severus počul Harryho meno, tak sa uškrnul. Max si jeho úškrnu všimol a hneď sa ho spýtal. „vadí ti niečo na Harrym?“

„Eh, čo? Prečo?“ Vyjachtal Severus zo seba. Nechcel mu povedať, že jeho otec James mu robil zo života v detstve peklo, a že všetko čo je spojené s Potterom neznáša.

„Lebo si sa uškrnul tak, že keby som pred teba postavil zrkadlo, tak by prasklo.“ Tento krát sa uškrnul on.

„Ty jeden! To máš po matke takéto reči. Keď už sme pri nej, tak ako sa má? Naša drahá Ebigaile. Dlho som ju nevidel.“ Pozrie na Maxa. „a teba som naposledy videl, keď si mal päť rokov. Normálne som mal problém spoznať ťa.“ Uškrnie sa opäť.

„Mama sa má dobre. A neboj sa ja som hneď vedel, že si to ty. Mama mi ukazovala fotky a veľa mi o tebe rozprávala.“ Pousmeje sa a začne si prezerať jeho kabinet. Samé nálevy a flakóny, skriňa a polica s knihami.

„Tak to je fajn. Som zlý otec.“ Zaúpel a schoval si hlavu do dlaní.

„To nie je pravda!“ Odtrhol pohľad od nálevov a zamračil sa na neho. „Nehovor hlúposti!“ Dodal a objal ho.

„Max, syn môj!“ Opätoval jeho objatie. „Veľmi si mi chýbal.“ Konečne cítil pri sebe jeho prítomnosť. Prvé objatie po šiestich rokoch. Bol šťastný. „Bež spať Max. Určite si unavený.“ Pustil ho a pousmial sa.

„Dobre otec, Harry s Dracom ma určite už očakávajú.“ Pousmeje sa a potom odíde. Severus si len povzdychol. Nechcel, aby sa to stalo. Nechcel, aby sa Potterovský rod spriateľoval so Snapeovským. Ale ako tomu zabrániť? Predsa len boli v rovnakej fakulte. Nevedel nájsť odpoveď. Vstal, išiel do kúpeľne, kde si prepláchol tvár, obliekol si čierne pyžamo a ľahol si do postele. Nerušene zaspal. Max sa vrátil do fakulty, a ako si aj myslel, tak sa mu to aj potvrdilo. Harry s Dracom sa rozprávali, nespali. Čakali ho.

„Tak čo ťa tam tak dlho zdržiaval? Čo chcel?“ Spýtali sa rovnako Draco s Harrym.

„Ále,“ Zasmial sa unavene. „poviem vám to zajtra, teraz som už unavený a rád by som išiel spať.“ Pretrel si svoje unavené oči a prešiel k posteli.

„V pohode Max. Zajtra máme prvú hodinu obrany. S Lupinom.“ Draco sa uškrnul. Harry si všimol jeho úškrnu, preto cítil potrebu sa spýtať, čo je na ňom zlého.

„Je prísny?“ Harryho pohľad spočinul na Dracovi.

„Nie. Otec vravel, že je to vlkodlačí hlupák. Vraj vyliezol z Chrabromilu.“ Dracovo obočie naberalo na výške, a potom si rukou ulízal svoje blonďavé vlasy. Max si zobral pyžamo a odišiel do kúpeľne. Po chvíli sa vrátil a ľahol si do postele.

„Dobrú noc kamaráti.“ Poprial im Max a onedlho už aj fučal do perín. Harry s Dracom prikývli a ešte chvíľu sa spolu rozprávali šeptom, aby nezobudili Maxa.

„Prečo tak neznášaš chrabromilčanov?“ Spýtal sa začudovaný Harry pretože nepoznal tú rivalitu medzi fakultami. Draco najskôr zdvihol obočie, bolo mu to čudné, že Harry je v nevedomosti o rivalite, ale potom povedal.

„Žiadny slizolinčan ich neznáša. Sú to odporní humusáci. Tá fakulta je hanbou školy,“ Povedal Draco s odporom v hlase a potom si zobral pyžamo do rúk. „už som unavený aj ja. Rád by som sa vyspal, tak sa idem prezliecť a zajtra sa môžeme porozprávať.“ Dodal ešte a vytratil sa. Harrymu sa nechcelo do kúpeľne, videl, že Max spí, tak sa rýchlo prezliekol a zaľahol do postele. Draco sa vrátil onedlho. Trochu sa zamračil, keď uvidel Harryho spať pretože ho nevidel v kúpeľni, ale neriešil to a napokon si ako posledný ľahol. Zhasol svetlá a všetko utíchlo. Každý sa ponáral do svojich snov.

[ » na začiatok « ]