Kapitola:
Pridaná: 1.7.2010, 19:07:33
Čítaná: 6066×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Soraya Willardová, Sirius Black, Severus Snape...
Stručný dej: Soraya bola vždy pracovitá žena, svoje povinnosti si plnila svedomito a dni pacientov rozžarovala svojim milým úsmevom. Vždy konala v súlade so zákonmi a s nikým nemala spor. V nepokojných dňoch však minister vydá nové bezpečnostné nariadenie, a to, že každý, kto spozoruje, prípadne i spozná, nejakého smrťožrúta, má ho ihneď udať. Práve v ten deň k Sorayi privezú smrteľne raneného muža. Po dôkladnom ošetrení zisťuje, že je smrťožrútom a hoci si Soraya uvedomuje, že riskuje svoju slobodu, z nevysvetliteľných príčin nechá si toto tajomstvo pre seba. Spočiatku sú na seba ako pes a mačka, no cesty lásky sú nevyspytateľné. Možno by im tento krásny cit aj bol dopriaty, keby sa Severus nepriznal k hroznému činu, ktorý otrasie Sorayinou dôverou v neho. A to Soraya netuší, že to nie je posledná bolesť, ktorú jej život pripravil...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Chrobák v hlave 2 » Sny a návšteva 3 » U mamy 4 » Život je niekedy nespravodlivý 5 » Výplod fantázie 6 » Rozhodnutie 7 » Epilóg

Tak, je tu definitívne posledná kapitola. Dúfam, že pekná. Adna, tebe ten začiatok bude asi niečo pripomínať. No a ostatným ďakujem. A mám pre vás dobrú správu. Na nejaký čas ma tu neuvidíte :D Zopár dní... Tak si to užite.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

Soraya stojí pri dreze a umýva riad z večere, pretože Stella si vyžiadala tvarohový koláč a špagety. Nohy ju bolia, od rána ich má opuchnuté, v hlave ju pichá, na čelo jej vyskakujú kvapôčky potu... Už len mesiac. Nevie sa dočkať. Osem mesiacov chodí so svojou dcérkou v bruchu, má ho ako balón. Neprestajne ju kope, spôsobuje zvracanie... Jednoducho od začiatku je problémovým dieťaťom, ale obaja rodičia ju už teraz ľúbia.

„Ahoj, Soraya,“ pobozká ju jej manžel na líce a objíme okolo drieku. „Choď si sadnúť, ja to dorobím.“

„Ďakujem, Sev. Ako bolo? Rozlúčili ste sa?“

Severus sa zatvári kyslo: „Veď vieš, že ja na také veci nie som.“

„Ale aj tak. Učil si ich sedem rokov, mohol si im povedať aspoň nejaké milé slovko. Vždy si bol na nich tvrdý.“

„Aspoň sa niečo naučili. Niektorí. Veľa ich teda nebolo. Tie MLOKy boli zabijak. Ale už mám pokoj. Môžem sa venovať tebe, Stelle a našej maličkej,“ položí Severus tanier, podíde k Sorayi a priloží jej ruku na brucho. „Už je riadne veľká.“

„A celý deň kope,“ povie Soraya s úsmevom. Potom si vzdychne. Severus na ňu ustarostene pozrie. Zovrie ju v náručí: „Neboj sa, nič sa jej nestane. O mesiac tu bude ako na koni. Postarám sa o to.“

„Ach, Sev. Naozaj? Bojím sa... Čo ak... ?“

„Nie. Nič sa nestane. Uvidíš.“

„Ľúbim ťa.“

„Aj ja teba. A veľmi.“ Severus ju pobozká na čelo a spoločne vyjdú do spálne. Stella už sladko odfukuje, tak ju Soraya len ticho prikryje a ťarbavo sa oblieka do nočnej košele. Ľahne si do postele a čaká na Severusa, kým sa osprchuje. Spomienky ju znovu vťahujú do minulosti. Do dňa, keď prišli ruka v ruke domov a s malou dušičkou čakali na Siriusa Blacka. Bol riadne vyvalený, bolo to na ňom vidno. Chvíľu otváral ústa ako kapor na suchu. Pochopil. Nenávistne vyštekol: „Takže Ufňukanec. Vybrala si si jeho?! Už ti nevadí, že ťa opustil, nechal dieťa na krku a dva roky sa neozval?! A teraz príde a ty sa mu vrhneš okolo krku!“

„Nehodila som sa mu okolo krku!“ Soraya bola trochu vykoľajená. Sirius nikdy nekričal, dokonca ani nezvýšil hlas a teraz sa tu rozkrikoval s vražedným výrazom.

„Nemilovala si ma, čo?“

„Ja...“

„Nemusíš mi odpovedať. Poznám odpoveď. Zrejme by si mi povedala niečo také, že Snape je tvoj osudový muž.“

„Uhádol si.“

Týmto vyhlásením mu vzala všetky slová. Čakal, že sa mu predsa len vrhne do náruče... ospravedlní sa za tento nie veľmi smiešny vtip...

„Fajn. Zbohom.“ Bez jediného pohľadu zatresol za sebou dvere a zanechal za sebou dvoch prekvapených ľudí. Úľavou si vydýchli.

„Tak, to by sme mali. Mohlo to byť aj horšie,“ otočil sa Severus k bledej Sorayi.

„Áno.“

Vtedy toho bolo na ňu priveľa. V jeden deň toho veľa prežila a stále si nebola istá, či urobila dobre. Či sa nepomýlila. Či to neoľutuje. Jedno však vedela. Ani za tie dva roky lásku k Severusovi nevymazala. Nedalo sa to. Hoci ju schovala, utlačila, Severus ju znovu rozdúchal.

Soraya leží na posteli, načúva zvukom v kúpeľni a pousmeje sa. Môj Severus. Moja láska. Konečne budeme môcť byť šťastní. Pravda, nejaké tie problémy sa určite vyskytnú, ale to zvládneme. Aj so Stellou a s našou maličkou. Dúfam. A nikdy žiaden alkohol. S úsmevom si pohladká veľké brucho. Už len mesiac...

„Spíš?“ spytuje sa Severus a líha si k nej.

„Nie, čakám na teba. Nezaspala by som,“ objíme ho a schúli sa, koľko jej brucho dovoľuje, pod jeho rameno.

„Tak dobrú noc, miláčik,“ jemne sa dotkne jej pier.

„Dobrú.“ Vie, že ju dobrú mať bude. Odkedy je znovu so Severusom, nočné mory sa stratili. Akoby to bola výzva, problém jej podvedomia, reakcia na jeho odchod. Ale teraz je tu on a sny nie. Môže sa nerušene vrhnúť do ríše fantázie...

* * *

„Je nádherná.“ Severus bez slova hľadí na maličký batôžtek v Sorayiných rukách, nežne sa dotýka maličkých prštekov...

„Vyzerá taká krehká,“ vydýchne.

Soraya sa usmeje a v tej chvíli vyzerá ešte krajšie. Prešpikovaná materskou láskou, radosťou z naplneného sna a šťastím...

„Aká je maličká,“ prezerá si ju Stella.

„To preto, že sa ešte len narodila. Ale za chvíľku bude väčšia, väčšia ,až bude ako ty, potom ja...,“ usmieva sa Soraya.

„Mám pri sebe tri, tie najkrajšie dievčatá na svete,“ objíme ich Severus. V tej chvíli sa dnu vovalia Richard, Caroline a Florrie s plnou náručou balónov a v Richardovom prípade kyticou ruží.

„Blahoželám novorodičke,“ pobozká ju na líce a vyčarí vázu na kyticu.

„Pripájam sa. A tu máš nejaké drobnosti,“ ukazuje jej Caroline tašku. Všetci traja sa nahnú nad posteľ a jednohlasne vyhlásia: „Tá je jednoducho nádherná. Po mamičke.“

„A ocko je čo? Od macochy?“ zatvári sa Severus urazene a všetci vybuchnú do smiechu.

„Pssst, zobudíte malú,“ upozorňuje ich Soraya. Maličká v jej rukách otvorí očká a všetkým vyrazí dych. Má čierne hlboké oči...

„Tá bude mať veľa nápadníkov,“ uznanlivo prikyvuje Florrie hlavou.

„No, už sa to tu zvrháva na priveľmi ženskú debatu. Nejdeme von?“

„Poďme,“ súhlasí Severus a nechávajú ženy samy.

„Ja som taká šťastná. Aj za teba,“ usmieva sa Florrie.

„Ja tiež. A veľmi. Severus je úžasný...“

„Ja som to hovorila,“ pomädlí si Florrie spokojne ruky.

„Čo?“

„Že ste si so Severusom súdení.“

„Niečo podobné povedal aj Dumbledore včera,“ usmeje sa Soraya.

„Vždy som vedela, že sa vráti, Soraya. Vždy.“

Tri ženy, rozhodnuté vždy stáť, pri teraz malom bábätku, si šťastne vzdychnú.

[ » na začiatok « ]