Kapitola:
Pridaná: 22.6.2010, 16:48:44
Čítaná: 5333×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: James, "strážny anjel"
Stručný dej: Prerozprávaný príbeh od strážneho anjela, ktorý zlyhá vo svojom poslaní. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, tragédia

Kapitola: 1 » Porušené pravidlo

Je rok 1970. Nachádzam sa v pôrodnici. Ako už asi moja prítomnosť prezrádza- narodilo sa dieťa. Je to chlapec. Plače. Je rozkošný.

Viem, čo je mojou úlohou.

Každý ako ja, je v živote človeka veľmi dôležitý. Sme ochrancovia, bútľavá vŕba, utešovatelia, záchranári, a v tých horších prípadoch sa zahráme aj na svedomie.

Ľudia nás nazývajú strážnymi anjelmi. Povedal by som, že je to celkom výstižné, až na pár detailov.

Nemáme krídla.... V podstate nemáme nič. Sme len ako čistá blúdiaca duša, ktorá stráži svojho človeka. Utešíme ho, keď je treba. Upokojíme, keď je treba. A zachránime, keď je treba. Ale nesmie byť príliš neskoro.

Pri zrodení novej duše, sa zrodí aj nový ochranca tejto duše.

Najhoršia vec, pre strážcu duše je, že sa díva na človeka, ktorý v neho neverí, je zlý a bez svedomia.

To je aj môj prípad. Raní ma to.

Ale čo by ľudia robili bez nás? Ak by ich niekto naháňal a oni by zamrzli na mieste? Kto by ich presvedčil, že musia bežať?

Geniálni vedátori to nazývajú pud sebazáchovy. Vždy, keď to jeden z nás začuje, musí si odfrknúť. Ale sme prítomní aj pri menej nebezpečných situáciách.

Napríklad pri hádke. Možno by ste to nepovedali, ale my „nevinné“ bytosti sme prítomní aj pri zlých veciach, čo robíte. Niekedy sme škodoradostí a niekedy vám šepkáme, aby ste sa nebáli. Sme s vami stále.

Ak sa narodí dievča, strážca je žena. Ak sa narodí chlapec, strážca je muž. No niekedy sa stane, že sa to aj pomieša a potom vám môže dievča prísť príliš chladné, drzé a chlapčenské.

Alebo chlapec vám príde príliš citlivý, ba až zženštilý.

Späť k téme. Chlapca nazývajú James. Mne sa to meno páči. Síce nie je dvakrát originálne, ale toho chlapca som si obľúbil.

Teraz má desať rokov. Rodičia sú bohatí a chlapca rozmaznávajú. Nepáči sa mi to. Už aj bez toho je dosť zlý(ja viem, som zaujatý, lebo na mňa neverí!).

Práve idú po ulici z nejakého večierku. Je zima a padá sneh. Rodičia sú opití a majú so sebou aj syna (tomu teda hovorím zodpovednosť).

Smejú sa a otec práve niečo šušká do ucha mame. Zachichoce sa a jemne ho štipne. Chlapec je drzý. Chce ísť rýchlo domov a kričí na nich (momentálne by som bol na nich rovnako zlý, veď už mal dávno spať!).

Zrazu na nich začne kričať nejaký bezdomovec. Dávam sa do pozoru a cítim, že sa aj ostatní strážcovia zmobilizovali.

„Dajte mi všetky peniaze, ktoré máte! A nesnažte sa hrať na hrdinov!“

Bezdomovec sa nezdá a vytiahne na nich pištoľ.

Jamesovi sa chce plakať. Podídem k nemu a pošepkám mu: Nesmieš plakať, iba by si ho nahneval a bolo by to ešte horšie.

Počúvne ma a nerozplače sa.

Otec vyťahuje peňaženku a podáva ju bezdomovcovi. Ten si prezrie jej obsah, ale nie je spokojný.

„Nemá viac ty zazobanec?!“ Nazúrene sa spýta.

Otec pokrúti hlavou. Bezdomovca to ešte viac naštve a strelí do otca.

Som v šoku. Nestihol som zareagovať. Matka vykríkla a chlapec ho kopol do nohy.

Nevedel kde sa to v ňom berie. Bezdomovec na moje prekvapenie strelil do matky a schmatol chlapca.

Drží ho pod krkom a ja už nešepkám. Kričím! Kusni ho! Bež, čo ti nohy stačia!

Chlapec ma nepočúva. Dupne mu na nohu a kopne ho medzi nohy. Bezdomovec vykríkne. Viem, teraz si hovoríte aký je akčný, ale ja vás vyvediem z omylu.

Bezdomovec leží v šoku na zemi. Chlapec mu zoberie zbraň. Stále kričím, aby odišiel a dúfam, že sa to nestane. No stalo sa.

Strelil ho do brucha. Potom do hlavy.

Nechcem veriť, že to spravil. Má len desať a už si zašpiní ruky vraždou. Na moje prekvapenie utiera pištoľ a usmieva sa. Otočí sa k mŕtvym rodičom a hovorí:

„Hovoril som vám, aby sme odišli skôr.“

Akoby to nebolo ešte dosť zlé, začne sa rehotať a ja som úplne presvedčený, že sa z neho stal psychopat.

Bezmocne sa dívam na to čo vykonal. Nie.... Stále si to opakujem.

Odvtedy už uplynulo tridsať rokov. Človek by si myslel, že sa z neho stane Batman, ale nie.

Nestal sa hrdinom Gotham city ale postrachom mesta Londýn.

Má štyridsať rokov a už nie je na jeho konte len jedna vražda, ale oveľa viac. Práve sedí na koženej sedačke a pije pivo. Vedľa neho sedí ehm.. ľahká ženská? Dalo by sa to povedať aj vulgárnejšie, ale ja som slušný.

Jamesa nenávidím. Už mu nepomáham, ale pri vraždách mu kričím do ucha, že je zviera. Práve sa škrabe vo vlasoch, ktoré mu už takmer všetky vypadali. Postaví sa a poškrabe sa po tučnom zadku.

Jeho veľký buldog sa k nemu na počudovanie priblíži a šťastne mu skáče na nohy. Chce sa hrať. James ho kopne a buldog bolestivo zakvíli. Smutne zašteká a James ho okríkne, aby držal hubu.

Priblížim sa k Jamesovi a kričím naňho. Použijem energiu hnevu, ktorá sa vo mne nazbierala a kopnem ho do nohy. Bolestivo zaskučí a podlomia sa mu nohy.

O čo si teraz viac ako len pes?! Pomyslím si.

Teraz sa asi čudujete ako to, že som ho kopol. Napríklad ak by nedajbože plakal a ja by som ho chcel objať, použil by som energiu súcitu, čo sa vo mne nazbiera.

Jediné, čo sa vo mne pri pohľade naňho nazbiera je hnev a ako by to človek povedal aj žlč.

Presne tak, je mi z neho na vracanie.

Síce kopať svojho zverenca je zakázané, ale čo ma je po tom.

Neskôr večer sa vybral do baru. Ako to už býva uňho zvykom, poriadne sa ožral.

Teraz sa tacká po tmavej ulici.

Ide oproti nemu dievča. Plače. Cítim, že jej strážkyňa ju objíma a ja jej dávam echo, aby rýchlo odišla, lebo jej dievča ide rovno oproti najväčšiemu aktuálnemu vrahovi v Londýne. Pokúša sa presvedčiť dievča aby odišlo, ale ono tak veľmi plače, že to neregistruje.

Sadne si na najbližšiu lavičku a plače. Mám z toho veľmi zlé pocity, lebo ozajstný plač som doteraz videl iba pri Jamesovych obetiach. Nie...Nesmie byť ďalšia!

Už dlhšiu dobu ľudí nenávidím. Sú hlúpi a egocentrickí. Ale len kvôli tomu toto dievča nesmie zomrieť.

James sa neďaleko postaví a pozoruje dievča. Hnedé vlasy jej úplne zakrývajú tvár, takže si nemá ako všimnúť, kto ju sleduje.

Nie! Nie! NIE!

Prisadá si k nej.

„Čo ti je dievčatko?“ Naoko zvedavo sa spýta.

Dievča sa naňho zadíva a hneď vie, čo je vo veci. Postaví sa a chce ísť preč, ale on ju chytí za ruku.

Počujem, ako jej strážkyňa kričí, aby ho udrela a kopla a rýchlo bežala preč.

No ja viem svoje. Už sa na to nedokážem dívať.

Nazbieral som všetku zlú energiu hnevu, zúrivosti a nechuti. Poriadne som ho udrel.

Dievča beží preč, no on trieli na ňou.

Znovu som zakročil a teraz som mu dal, čo mu patrí. Skôr, ako som ho stihol zabiť, nejaká sila ma stiahla.

Už som nebol pri Jamesovi a uvedomil som si, že som porušil najdôležitejšie pravidlo...

[ » na začiatok « ]