Poviedka (preložená):
Pridaná: 1.11.2009, 22:35:05
Čítaná: 7366×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Molly, Ginny
Stručný dej: Rôzne udalosti zo života Molly a Ginny sprevádza jedna melódia.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Nie je to moje diele, len môj preklad jedného diela zo SugarQuillu. V názve je síce Ginnino meno, ale je to o Molly, takže k jej predvčerajším narodeninám.

Dom je tichý. Tichý. Nepamätá si poslednýkrát, keď sa to prihodilo. Je sama – sama v dome s jej novým bábätkom. Jej nová dcéra. Neverí tomu – konečne, konečne má dcéru! Dúfala, modlila sa. S každým tehotenstvom trvala na tom, že toto je ono, toto bude dievčatko. Už sa vzdala – dohodli sa, že ich najmladší syn bude ich posledným dieťaťom. Toto bábätko, dievčatko, ktoré práve drží v náručí, je prekvapením, šťastnou nehodou. A je tu.

Pozerá sa na ňu, študuje jej dokonalú pusinku pripomínajúcu ružový púčik, jej smotanové okrúhle líčka, jej nadýchanú hrivu páperových červených vláskov. Bábätko jej opätuje pohľad, jej okrúhle oči akoby hovorili „Som tvoja, poslali ma k tebe, pretože si ma tak veľmi chcela, tak dlho si sa za mňa modlila. Och, mama, som tam, kam patrím.“ Skláňa sa a bozkáva pery svojho dievčatka, šteklí ju pod bradou a dlaňou sa jemne dotýka drobného líčka svojho bábätka. Maličké dievčatko otáča hlávku a nástojčivo si zabára noštek do maminej dlane. Je čas jesť. Kým kojí svoju čerstvonovú dcéru, hmká si sladkú melódiu...

O rok a čosi neskôr sa jej úchvatná dcérka sebavedomo batolí po dome. Ich najstarší syn odchádza do prvého ročníka na Rokforte. Celá rodina pobieha po dome, pokúšajúc sa všetko nachystať, pokúšajúc sa nachystať samých seba, aby ho odprevadili na stanicu. Pri všetkom tom frmole niekto prevrhne drobné dievčatko – ono nahlas a obviňujúco narieka na dlážke. Jej matka necháva všetko ležať a berie dieťatko na ruky, kolíše ju a pokrýva bozkami, hmkajúc si tú istú melódiu, ktorú používa len pre potešenie svojej dcérky...

Prešlo niekoľko ďalších rokov. Preč sú už traja najstarší synovia, doma ostali štyri najmladšie deti. Najmenšia vchádza, plače, pretože chlapci sa s ňou nechcú hrať. Podáva jej čerstvo upečenú sušienku a pohár mlieka a vysvetľuje jej, že jej bratia ju stále milujú, ale chlapci sú niekedy už raz takí. Jej dcéra jej venuje uslzený úsmev, chytí a bozká jej ruku. Dievčatko jej hovorí, že svoju maminku ľúbi viac ako čokoľvek na svete. A kým spomínaná maminka vyberá z rúry ďalší plech keksíkov, šťastne si hmká známu melódiu...

Jej dievčatko má desať rokov, a opäť sú raz spolu samé doma. Hoci dieťa je už na to naozaj príliš staré, stále sedí na matkinom lone. Mama hmká starú, utešujúcu melódiu, zatiaľčo sa hojdajú a hojdajú...

Dnes je prvý deň za posledných dvadsaťjeden rokov, čo je doma sama. Včera zbalila svoje posledné milované dieťatko do Rokfortu. Ticho je ohlušujúce, zadúšajúce. Netuší, ako to vydrží do Vianoc. Sedí, bezdôvodne držiac svoje pletenie, a hmká si pieseň svojej dcéry, zatiaľčo slzy jej stekajú po lícach a zmáčajú vlnu...

Je hlboká noc a zobudilo ju nežné zaklopanie na dvere spálne. Jej dcéra je na chodbe, v bolestiach, s príšernými kŕčmi. Vraví, že vedela, že to príde, bola úplne pripravená, ale keď to tak bolí. Matka s dcérou idú dole na šálku čaju a termofľašu. Sedia na gauči, dievča okrútené okolo fľaše, tíško vzlykajúce, matka hladkajúca jej vlasy a hmkajúca milovanú pesničku...

Dnešná noc je najtemnejšou hodinou, ktorú kedy zažila. Nadišiel rozhodujúci moment, bitka, ktorej sa všetci obávali, no zároveň si ju už želali. Jeden z jej synov je mŕtvy, jej milovaný Fred. Jej rodina sa zomkla okolo jeho tela, pokúšajúc sa nájsť útechu jeden v druhom, v nej, keď ona nemá žiadnu, ktorú by mohla poskytnúť. Sedia v tme a držia sa za ruky, vystrašení z toho, čo ešte príde. Jej dievčatko začína hmkať starú melódiu – teraz ona prevzala úlohu utešovateľa...

Molly Weasleyová je už stará žena. Jej deti sú všetky vyrastené – má mnoho, mnoho vnúčat. Sedí s Ginny v záhrade Brlohu. Molly drží Ginnino malinké bábätko, vytúženú dcéru, ktorá sa až zarážajúco podobá na svoju matku. Bozkáva sladkú pusinku bábätka a šteklí ju pod bradou, dlaňou sa jemne dotýka drobného líčka. Bábätko otáča hlávku a nástojčivo si zabára noštek do Mollinej dlane. Je čas jesť. Ginny si berie svoju hladnú dcérku a popri tom vtisne na mamino líce bozk. Kým kojí drobné dievčatko, Molly si opiera hlavu a zatvára oči. Počuje Ginny hmkať pesničku, ktorá bola tak dlho ich – teraz patrí aj jej dcére. Je to tá najsladšia pesnička na svete.

[ » na začiatok « ]