Poviedka:
Pridaná: 20.8.2009, 12:39:03
Čítaná: 5843×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Typ: Fiction
Postavy: Ona, Tom
Stručný dej: Poviedka o tom, že aj nešťastná láska môže byť niekedy dôvod na samovraždu.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, tragédia

Venujem Lilly .-)

Je to trošku gebuzina čo nesúvisí z HP takže som presvedčená, že hodnotenia skvelé nebudú :-D

Mary sledovala zo strechy celé mesto, také úžasné a pohyblivé. Autá, náhliace sa za svojim cieľom i ľudia vychádzajúci z nákupného centra. Už sa k nim nikdy nepridá.

Trochu sa jej klepali nohy – robila predsa kľúčové rozhodnutie. Žiť či nežiť? Po toľkých premárnených rokoch stratila zmysel života. Nemala na tomto svete čo robiť, oddeľovala ju od neho neviditeľná prekážka, ktorá sa dala prekonať len smrťou.

Jej posledné pohľady na mesto boli neuveriteľné. Každý príliš krátky a dlhý zároveň.

Len nech ma niekto príde zachrániť, povedala si Mary. Iná možnosť nie je. Keď nikto nepríde, skočí dolu a naveky zmizne.

No bude ju niekto hľadať? Bude niekomu chýbať? Nikto ju na svete nemal rád, to je dokonalý dôvod smrti.

Mala radšej skočiť pod vlak. Lenže tým by sa to skončilo až príliš rýchlo, a nestihla by o svojom krátkom živote porozmýšľať.

Až príliš živo si spomínala na dôležité momenty – prvý raz sedela v školskej lavici, premeriavala si triedu a usmievala sa. Vtedy nevedela, že to prostredie ju pochová zaživa.

Oslava sedemnástych narodenín s jej prvou láskou Tomom bola čarovná. Predstavovala si to všetko reálne... Prvý bozk, prvý dotyk...

Posledný rok na strednej škole bol hotové utrpenie. Tom ju nechal, nech jej tečú po tvári slzy a zbabelo od nej ušiel. On o tom nevedel, ale bolelo ju to až príliš veľmi. Tak veľmi, že nevedela ďalej žiť.

Mohla by len tak ležať, a rozmýšľať nad peknými momentmi života. Lenže prečo? Keď pôjde na ten svoj vysnený druhý svet, počká si na Toma a všetko mu môže povedať do očí, prečo k nej necítil to, čo aj ona k nemu! Prečo ju neľúbil !

Myseľ jej zablúdila do spomienky na jeden list. List na rozlúčku:

Mama,

Je mi to ľúto a nechcem, aby si vinu hádzala na seba. Ja už naozaj ďalej nevládzem žiť.

Možno budeš uvažovať a klásť si otázku Prečo? . Kvôli láske. Tak veľmi som sa na ňu tešila, a zrazu ma sklamala. Nikto na svete nemôže vedieť, ako mi bolo, keď som sa rozišla s Tomom. Áno, s Tomom... Nikdy som ti to nepovedala, aby si ma neodrádzala. Kebyže to urobím, mohla som sedieť teraz pri tebe a pokojne raňajkovať. Moja chyba...

Nikdy sa netráp tým, začo nemôžeš. Túžim ťa ešte raz v živote stretnúť, ale to sa nestane tak skoro. Raz sa však uvidíme, neboj sa.

Nechcem sa rozpisovať, lebo ma to bude ešte viac bolieť. Budem ťa mať navždy v srdci.

Mary

Musela to celé ešte raz prepisovať, lebo na papier jej husto padali slzy a rozmazávali text.

Už nad tým nerozmýšľaj, napomínala sa prísne. Skoč konečne!

Vystúpila si na úplný okraj strechy jej bytovky, kde bývala. Čudný pocit, že zopár metrov pod ňou roní jej mama slzy.

„Au!“- vykríkla. Stál pri nej Tom a držal ju za ruku. „Ako si ma tu našiel?“ Nemohla sa ubrániť slzám. Tom ju prišiel zachrániť.

„Našiel som ťa, to ti musí stačiť. Prosím, len neurob niečo, čo budeš ľutovať. Stále ťa mám rád.“- povedal Tom úplne vážne.

„A..ale.“ Chcela zo strechy odísť, ale napadlo ju niečo iné – pomsta. Tom sa bude cítiť tak ako ona. Keď zomrie, vráti mu tú bolesť dvojnásobne.

Vytrhla sa z jeho zovretia a rýchlo prehovorila: „Raz sa stretneme, ale dúfam, že vtedy nebudeme mať medzi sebou nijaké dlhy!“ Zavrela oči a skočila dolu.

Padala veľmi rýchlo, dlhé čierne vlasy jej viali a ona sa tešila na moment, keď uvidí všetkých, ktorých kvôli pomste stratila.

Dopadla na zem a niekoľko ľudí vykríklo. Konečne bola mŕtva.

[ » na začiatok « ]