Poviedka:
Pridaná: 6.8.2009, 21:29:01
Čítaná: 4379×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Kameň mudrcov, Nicolas Flamel, Albus Percival Wulfric Brian Dumbledore, chlapec, dvojtvári chlap
Stručný dej: Príbeh Harryho Pottera je už známy celému svetu. Čo podstatné sa však naozaj stalo, to bolo umlčané médiami a úzkym okruhom čarodejníkov. Príbeh plný napätia, romantiky, dobrodružstva a tragédie konečne vyplával na povrch...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia, horor

Alebo: Ako to vlastne všetko bolo

Dlhé roky som si ležal zabalený v baliacom papiere, hlboko v pokoji kľudnej Gringotbanky. Sem-tam som bol na návšteve u Flamela, ktorý si zo mňa spravil elixír, alebo oslave jeho narodenín. Čarodejníci ma v mojom mladom veku fotili, to bolo obzvlášť príjemné. Až jedného dňa. Ako som sa dozvedel od susedky žuly, mal som byť prenesený do hlbokého podzemia samotného Rokfortu. Oj, to bol luxus. Strážili ma mocné zaklínadlá a tvory. Mal som sa, ľudovo povedané, ako prasa v žite. Deň na to, ako som bol presunutý na nové miesto mi ostatné kamene povedali, že moje pôvodné sídlo bolo vykradnuté. Samozrejme neúspešne, keďže ja som tu, že? Bolo to strašné. Súcítil som so škriatkami a pevne veril, že zlodeja chytia. Celé mesiace som si pokojne nažíval s kruhu mojich nových priateľov a známych. Spomeniem ku príkladu Granit, dvojča dávnej kamošky Žuly, Diamant, aj keď bol trošku namyslený, kremeň, pyrit s bratrancom Chalkopyritom a iných. Veľmi príjemná spoločnosť. Lenže, to by som nebol ja, aby som svojimi schopnosťami a celkovou existenciou nepriťahoval problémy. Znova ma chcel niekto ukradnúť. A zvona neúspešne. Poviem vám, bol to pre mňa šok keď som sa zrazu ocitol v nohaviciach akéhosi chlapca. Pozeral do zrkadla a bol som vo vrecku. Pomaly strčil ruku do vrecka a chytil ma. Bál som sa toho druhého vysokého s dvomi tvárami. Chcel ma využiť pre slávu a nesmrteľnosť, no ten, najskôr zadebnený chlapec nie. Strhol sa boj. Všade boli plamene. Dvojtváry sa vrhol na chlapca no ten mu zachytil ruku, ktorá mu začala kamenieť. Bolo to neuveriteľné. Ten zadebnený sa musel ešte dotknúť dvohlavého druhej ruky, krku a hrude aby mu došlo, čo dokáže. Nakoniec to ale dopadlo dobre. Chlapec s vypätím všetkých, aj keď biednych síl zvíťazil. Odniesli ho do nemocnice alebo niekde tak a ja som bol zatiaľ u riaditeľa. Môj druhý vynálezca. Príjemný človek. Až neskôr som sa dozvedel, že ma zničia. Desil som sa tej predstavy. Prišiel za mnou aj Flamel. Boli sme tam všetci. Všetci traja. Ja, Dumbledore a Flamel. Nepáčila sa im predstava môjho konca, tak zo mňa spravili ešte na litre elixíru života. Hulváti jedni. Bránil som sa, ale čo som ja malý bezbranný zmohol, že. Môj život bol ukončený veľmi skoro. Po biednych vyše 660 rokoch. Ostatné kamene si prežívajú celé tisícročia, no mne to nebolo dopriate. Ja som ukončil svoj život večne mladý.

***

Ehm nepýtajte sa ako to vzniklo.., Nápad mi vnukla Nemiznúca reakcia /pozdravujem :D/ v Núdzovej miestnosti.., Najprv som chcela napísať čosi krátke, ale akosi som sa rozpísala /aj keď ani toto nie je extra dlhé :D/ Originál je možné vzhliadnuť v Núdzovej miestnosti na (mo)mentálne 3 strane.., Komentáre potešia :)

Veľké P.S.: Tento príbeh by som chcela venovať EDKOVI, ktorý má dnes narodeniny :-* všetko naj.., a taktiež Nemiznúcej reakcii keďže mi ten nápad podstrčila /aj keď o tom nevie :D/ :)

S pozdravom Lussy :)

[ » na začiatok « ]