Kapitola:
Pridaná: 3.8.2009, 21:05:15
Čítaná: 6706×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Albus Severus, Rose, rokfortskí profesori

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1. zápis 2 » 2. zápis 3 » 3. zápis 4 » 4. zápis 5 » 5. zápis 6 » 6. zápis 7 » 7. zápis 8 » 8. zápis 9 » 9. zápis 10 » 10. zápis

7. september

Ahoj Denníček!

Je desať hodín večer a ja sa pomaly chystám spať. Som dosť unavený, pretože dnes som sa poriadne vyšťavil...

Po skorých raňajkách sme šli aj s Rose do klubovne, kde sa už schádzali tí, čo si chceli zahrať metlobal. Na deviatu sme sa vybrali na ihrisko. Cez noc sa obloha vyjasnila a slnko pekne svietilo, pofukoval jemný vetrík, skrátka, mali sme ideálne podmienky na hru. Madam Hoochová nás už čakala s debnou s loptami, svojou metlou, oblečená v peknom čiernom metlobalovom kostýme. Rozdelili sme sa opäť do týmov. Tentokrát bola zostava iná a James aj Rose hrali proti nášmu tímu. Strelil som tri góly, no prehrávali sme o sedemdesiat bodov. A potom som ju uvidel - malú zlatú loptičku, trepotajúcu krídlami pár metrov odo mňa. Pridal som na rýchlosti a rozbehol (vlastne rozletel, metla nevie behať) sa ku nej. Ušla mi, ale nestratil som ju z dohľadu. Prenasledoval som ju zopár minút a videl som, že ostatní prestali hrať a pozerajú na mňa. James mi chcel zlatú strelu uchmatnúť, no Rose mi neskôr povedala, že madam Hoochová ho zadržala a povedala mu, nech mi dá šancu. A Denníček, neuveríš, čo sa stalo - ja som ju chytil! Ja, Albus Severus som chytil zlatú strelu! Bol to ten najúžasnejší moment celého môjho života. Všetci mi začali tlieskať a ja som lietal okolo ihriska, kým mi po lícach neprestali stekať slzy šťastia. Nechcel som si spraviť hanbu.

Keď som konečne mohol zísť dolu, madam Hoochová ma pochválila a pošepkala mi, že budúci rok odchádzajú z tímu dvaja hráči, a že mám veľkú šancu, aby ma zobrali. Škoda, že miesto stíhača už obsadil James. Ale vraj by som mohol byť aj dobrý strážca, lebo mám podľa madam Hoochovej skvelé reflexy a viem dobre lietať.

Aj Rose sa darilo - dala 7 gólov. Myslím, že by z nej mohla byť dobrá triafačka...

Na obede som si niekoľkokrát nabral, pretože som bol po "zápase" hladný. Potom sme s Rose išli do klubovne a tam sme trochu oddychovali, hrali sme hry, rozprávali sme sa. O tretej sme si už museli robiť úlohy. Kým sme skončili s esejami na transfiguráciu a čarovanie bolo už šesť hodín a tak sme sa pobrali na večeru. Neskôr sme si ešte chceli precvičiť kúzlo Petrificus Totalus na zajtrajšiu dvojhodinovku obrany proti čiernej mágii, no nemali sme žiadneho "pokusného králika". Nakoniec som skonštatoval, že po včerajšku si to kúzlo precvičovať nemusím a tak sme až do deviatej sedeli v klubovni a zabávali sa s ostatnými spolužiakmi...

Keď som sa už-už chystal hore do kúpeľne, ozvalo sa známe ťukanie na okno a priletela Giggles. Mamka s ockom mi poslali list. Píšu, že sú na mňa hrdí, že som zachránil Rose pred Stromostrážcom. Boli dnes aj s Lily v Šikmej uličke na nákupoch a kúpili mi super cukríky, ktoré som našiel v balíčku pri liste. Napísal som im o mojom dnešnom metlobalovom úspechu.

Idem už radšej spať, lebo sa mi začínajú zatvárať oči...

Tak zatiaľ Ahoj! Denníček

Touto kapitolou sa s vami Albus Severus na nejaký čas lúči. Venujem ju všetkým, ktorí to s ním vydržali až do konca (aj keď toto ešte nie je koniec :D). A venujem ju (ja viem, som trafená) svojej šiltovke, ktorá utrpela nepekné zranenie :D

[ » na začiatok « ]