Kapitola:
Pridaná: 31.7.2009, 17:44:23
Čítaná: 4978×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Elisabeth Thompsonová, Stacy, Tom Riddle
Stručný dej: Nie všetkým je po chuti Biela mágia a to platilo aj o Eli. Jej prapodivné priateľstvo s Tomom Riddleom to len potvrdzovalo (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Začiatky 2 » Knižnica 3 » Návrh 4 » Odchod a stretnutie

„Ach Stacy budeš mi chýbať,“ povedala Eli.

„Ten týždeň to tu nejako vydržíš.“

„Aspoň, že je sobota a máme voľno.“

„Ja už musím ísť,“ objala Eli.

„Ahoj,“ smutne sa s ňou rozlúčila a Stacy Dumbledor odmiestnil domov. Vraj to bol najrýchlejší spôsob ako povedal.

Eli sa pobrala do chrabromilskej spálne. Ľahla si na posteľ. Jej spolubývajúce boli niekde preč, tak mala aspoň pokoj..

Zrazu niekto zaklopal ne dvere. Bola to nejaké malé dievča.

„Ty si Elisabeth Thompsonová?“ nesmelo sa spýtalo.

„Áno som,“ odpovedala jej.

„Toto ti posiela prefekt. Že ty už budeš vedieť, keď ti to dám,“ povedala a podala jej obálku.

„Aha. Dobre...ďakujem,“ povedala a zabuchla jej dvere pred nosom tak rýchlo, že dievča nestihlo ani pípnuť.

Obálku určite nemohol okrem nej nikto otvoriť. Vytiahla z nej prázdny papierik.

„Aparecium,“ zašepkala a poklopala po ňom prútikom.

Na predtým bielom obsahu sa začalo objavovať úhľadné písmo.

Pred Veľkou sieňou dnes o desiatej.

Eli sa usmiala. Pozrela na hodinky. Ešte mala kopu času.

„Ten čas sa snáď spomalil,“ zúfalo hovorila sa ma pre seba.

O štvrť na desať už nemala čo robiť. Obliekla si čiernu sukňu, bielu blúzku s krátkym rukávom a na voľno si uviazala kravatu chrabromilských farieb.

Vbehla do kúpeľne a prečesala si dlhé vlasy.

Znova nedočkavo pozrela na hodinky. Bolo trištvrte na desať. Pomaly vyšla z klubovne a keď prišla pred Veľkú sieň bolo presne desať. Tom už stál ležérne opretý o stenu.

„Ahoj,“ povedala, keď už bola pri ňom.

Odzdravil. Premeral si ju dlhým pohľadom, čo spôsobilo, že Eline líca nabrali jemne ružový odtieň.

„Poď za mnou,“ pohol sa dopredu.

Zastavil až na siedmom poschodí. Stál tam aj Eric.

Vošli do jednej z tried.

„Teraz zložíme neporušitelnú prísahu. Eric bude náš svedok.“

„To ako vážne?“ spýtala sa ohromene.

„Buď to, alebo ťa nič učiť nebudem.“

„Kludne,“ privolila nakoniec.

Chytili sa za ruky. Eric vytiahol prútik a namieril na nich. Eli sa cítila trocha čudno. Pomaly sa im okolo chytených rúk začala krútiť stuha.

„Elisabeth Thompsonová,“ začal Tom,“ Sľubuješ, že nikdy nikomu nepovieš, nenapíšeš a nijakým spôsobom neprezradíš to čo ťa budem učiť?“

„Sľubujem.“ Povedala. Okolo rúk sa im obmotala ďalšia stuha.

Ďalším mávnutím Ericovho prútika stuhy zmizli a kúzlo bolo dokončené.

Teraz vytiahol prútik Tom.

„Obliviate!“ skríkol na Erica.

Vymazal mu z pamäte celú časť ich neporušiteľnej prísahy.

„Eric vypadni,“ rozkázal.

Ten bez slova odišiel.

„Funguje ako svedok aj keď si mu vymazal pamäť?“

„Samozrejme.“

„Teraz poď,“ vyšli na chodbu a Tom sa začal prechádzať popri stene.

„Čo robíš?“ spýtala sa ho.

Ten lez zodvihol prst na znak toto, aby mlčala.

Po chvíli sa na stene zobrazili veľké dvere. Eli sa len s úžasom pozrela s Toma na dvere.

„Ako si to objavil?“ spýtala sa ho.

„To nech ťa nezaujíma,“ odbil ju.

Vošli dnu. Bola tam obrovská miestnosť osvetlená len fakľami.

„To bude naša učebňa,“ rozhodil rukami.

„Už by sme mali začať. Sadaj a počúvaj.“

Mávnutím prútika ju donútil si znova sadnúť. Tento krát jej ale vyčaroval kreslo, aby nespadla na zem.

„Ja si viem sadnúť aj sama.“

„Povedal som ti, že máš počúvať tak buď ticho,“ znova ju odbil. Začal dlhú reč aká je čierna mágia úžasná...nebezpečná.

Eli len znudene sedela v kresle. Pozorovala ho ako sa prechádza po miestnosti.

Keď už nemohla zadržať zívnutie zastavil sa.

„Prepáč, hádam ťa len nenudím,“ uškrnul sa.

„Nie, len pokračuj,“ povedala ospalo a podoprela si rukou bradu.

„Toto by ťa malo prebudiť,“ mávol prútikom. Kreslo aj s Eli sa prekotilo dozadu.

„Au,“ povedala keď dopadla.

Tom sa pri pohľade na ňu musel zasmiať. Z kresla jej zostali trčať len nohy tak ako sedela a dlhé vlasy sa jej rozprestreli na operadle.

„No som rada, že sa bavíš,“ povedala ironicky, keď sa nad ňu postavil a zvrchu na ňu pozeral.

Ďalším mávnutím prútika odčaroval kreslo. Eli zostala ležať na zemi. Tom ďalej premáhal smiech. Rýchlo sa postavila. Predstavila si ako asi musela vyzerať a tiež sa usmiala.

„Dobre...teraz keď si sa už pobavil, mohol by si ma naučiť aj nejaké kúzla.“

„Najskôr mi povedz na čo sa ti premenil prízrak.“

„To ti teda v žiadnom prípade nepoviem.“

„Myslel som si. Aj tak si to zistím. Tvoj patronus? Toho mi snáď ukážeš.“

Eli prikývla. Vytiahla prútik.

„Expecto patronum!“ zvolala.

Pomaly sa pre ňom objavila veľká kobra.

Tom sa trocha prekvapene na patronusa pozrel.

„Čo sa tak pozeráš?“ spýtala sa.

„Nič ja len, že...“ nedopovedal mávol prútikom a pred ním sa objavil veľký had.

„Nemachruj. Ty máš len nejakú prerastenú užovku. Ja mám kobru,“ povedala so smiechom.

Tom sa len hlboko nadýchol a vydýchol.

„Ty si to chcela,“ odčaroval obidvoch patronusov.

„Keď máš také múdre reči môžeme začať s čarovaním.“

Eli sa naňho znova trocha nedôverčivo pozrela.

„Čo ti hovorí pojem neodpustiteľné kliatby?“ spýtal sa so známym úškrnom na perách.

„No predstav si, že nie som až taká hlúpa a viem čo to je,“ povedala.

„Tak hovor," vyzval ju k slovu.

„Neodpustiteľné kliatby sú Imperius, Cruciatus a Avada kedavra. Pomocou Imperiusu môžeš ľudí ovládať, Cruciom mučiť a Avadou zabiť. Za ich použitie ideš do Azkabanu. To je všetko,“ rýchlo zo seba vysypala.

„Musím užnať, že si si to naštudovala pekne,“ pochválil ju.

„Čo by si povedala, keby ťa naučím najskôr to?“ spýtal sa s úškrnom.

„Povedala by som, že SUPER!,“ zasmiala sa.

„Začneme Imperiusom,“ povedala a pozrel na ňu.

„Ale nemysli si, že ti tu budem robiť pokusného králika,“ rýchlo povedala.

„Presne to si myslím. Expelliarmus!“ skríkol bez varovania.

Eli sa kúzlu vyhla.

„Už ťa len tak ľahko nenechám, aby si mi zobral prútik.“

„Ani hnúť!“ pokračovala Tom.

Znova sa na poslednú chvíľu uhla.

„Relacio!“ rýchlo na ňu posielal jedno kúzlo za druhým.

Eli odhodilo na druhú stranu miestnosti a prútik jej vyletel z ruky.

Zobrala si prútik zo zeme.

„Incarcerous!“ skríkla, no jej zaklínadlo odklonil jedným mávnutím prútika.

„Expelliarmus!“ znova zvolal a tento krát už ho Eli nestihla odkloniť.

Len sa pozerala ako jej prútik vyletel z ruky.

„Serpensortia,“ povedal s úškrnom a vedľa Eli sa objavil had.

„Prečo si myslíš, že sa bojím hadov, keď aj môj patronus je had?“ so záujmom sa ho spýtala.

„Ale patronus a živý tvor sú dve rozdielne veci,“ odpovedal a pozeral sa ako sa had plazí po Elinom stehne.

Eli s úsmevom chytila hada do ruky.

„To áno. Ty ale asi nevieš, že ja mám hady rada. Teda až na štrkáče. Tie majú také nechutné chvosty,“ začala znova rýchlo hovoriť.

Tom sa len pozeral ako sa hrá s hadom.

„Vipera Ivanesca,“ zašepkal. Had zmizol.

„Tak to vyzerá, že dnes začneme radšej Cruciom.“

Mávnutím prútika vyčaroval malý stôl a na ňom bielu myšku.

„Poď sem,“ zavolal Eli. Tá vstala zo zeme a podišla k nemu.

„Teraz sa dobre pozeraj čo robím.“

„Crucio!“ zvolal a mávol prútikom. Myška sa prevrátila na chrbát. Začala pišťať od bolesti.

„Teraz ty,“ rozkázal.

Podal jej prútik.

„Crucio!“ mávla prútikom vo vzduchu.

Myšku len odhodilo zo stolíka.

„Hups, to sa trochu nepodarilo.“

„Aj tak som nečakal, že sa ti to podarí. Si na to príliž mäkká,“ povedal jej povýšenecky. Myš znova preniesol na stôl.

„Crucio!“ naštvane skríkla Eli. Myš sa od bolesti začala metať na stolíku. Potom nad ňou mávla prútikom a kúzlo zrušila.

„No?“ spýtala sa Toma, ktorý sa medzitým oprel o stolík, aby mal lepší výhľad na myš.

„To už bolo lepšie, ale ešte musíš cvičiť.“

Eli ešte hodinu trénovala kúzlo, len na troch iných myšiach, pretože jej mučenie trocha nezvládali.

„To by už stačilo,“ zastavil ju Tom.

„Prečo? Mňa to celkom baví,“ povedala a znova mávla nad tento krát čiernou myšou.

Tom len pokrútil hlavou a vytrhol jej prútik z ruky.

„Zdá sa mi to, alebo máš silnú potrebu brať mi môj prútik?“ spýtala sa.

„Keď ma nebudeš počúvať ani to ho nevrátim. Na dnes už kúziel stačilo. Budeme pokračovať nabudúce,“ stále pevne držal jej prútik.

„Nabudúce je kedy?“ vyzvedala.

„Zajtra o tom istom čase ako dnes,“ odpovedal.

„Aké kúzla ma naučíš nabudúce? Pokračujeme v neodpustiteľných?“ zasypávala ho otázkami.

„Nechaj sa prekvapiť.“

Keď videl, že sa ide zase niečo spýtať mávol prútikom a zviazal Eli ústa čiernou šatkou.

Chytil ju jemne za kravatu a viedol z miestnosti.

Hneď ako boli vonku Tom nechal šatku zmiznúť. Podal jej prútik.

Na schodisku sa s ním rozlúčila.

[ » na začiatok « ]