Kapitola:
Pridaná: 21.7.2009, 10:01:48
Čítaná: 5286×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Aurius, Petren, Flowbec, sir Apetino
Stručný dej: Máte na krku 5-mesačné dieťa, prácu v nedohľade, starého priateľa - elixírového majstra a nemáte dostatočné vzdelanie, ale zato dobrú hlavu a znalosti v obchodovaní? Pre niekoho ako Aurius to nie je problém. Poviedka je pravdepodobne nedokončená.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Starý priateľ 2 » Nový priateľ

1.

Sir Apetino vlastnil najväčšiu fabriku na zakázané elixíry v Londýne. Zásoboval elixírmi pätnásť obchodov v Londýne a ďalšie obchody v Manchestri, Edinburgu a Birminghame. Žiadnemu inakšiemu špinavému obchodu sa nevenoval. Nebol to najväčšie zviera anglického čarodejníckeho podsvetia. Tomu musel dokonca platiť vysoké protekčné za to že vedie biznis na ich rajóne . Sir Apetino nebol žiadne nedožrané, dravé stvorenie. Veril v kompromis a tento mu vyhovoval. Bol to umiernený človek , ktorý riešil komplikované situácie s chladnou hlavou. V poslednom čase mu výrazne klesli množstvá elixírov, ktoré dodával do dvoch Londýnskych obchodov. Sir Apetino si ihneď uvedomil že obchody majú zrejme už iného dodávateľa, ktorý kazí ceny. Nemôže to byť žiadny iný výrobca ilegálnych elixírov, ktorý je pod ochrannou rukou Londýnskych mafistov , lebo tí majú presne určené do ktorých obchodov dodávajú a nepredpokladal, že by došlo ku zrade. Tohto votrelca sa musí čo najskôr zbaviť a obnoviť obchod.

2.

Aurius rozbiehal obchod s nelegálnymi elixírmi v obchode v ktorom pôvodne pracoval. Aurius vedel že Flowbec jeho ponuku nebude chcieť prijať.

„V žiadnom prípade. So Sirom Apetinom mám zmluvu o dodávaní elixírov od ktorej nemôžem odstúpiť.“

„O to vás ani nežiadam. Pán Flowbec, určite vás nechcem vystaviť nejakým potiažom. Sám vám z nich chcem pomôcť. Považujem vás za priateľa a cítim vďačnosť za to, že ste ma kedysi prijali. Hovorme otvorene, obchody v tejto štvrti už nejdú tak ako kedysi. Váš obchod chradne a za takých päť, možno šesť mesiacov to tu budete nútený zatvoriť. Ja vám ponúkam vynikajúci zárobok na týchto elixíroch. Zoberte zopár mojich lasnejších elixírov a ostatné odkúpite od Sir Apetina. Neporušíte tým zmluvu a sebe pomôžete. Ponúkam vám pomocnú ruku.“

Flowbec cítil že túto ponuku nemôže odmietnuť. Z Auriusa vyžarovala dôstojnosť a čosi v ňom Flowbeca ubezpečovalo, že kým bude pri kormidle Aurius nič zlé sa nestane. Také silné bolo osobné čaro Auriusa. Podali si ruky.

3.

Alchemistické laboratórium zriadili v Petronovom dome. Zobral si úver v Gringottbanke. Nebol s ním problém lebo ho považovali za nádejného mladého muža, ktorý doštudoval prestížnu Alchemistickú univerzitu. Čo bola pravda. Aurius a Petron sa až čudovali, koľko taký obchod dokáže vyniesť. Čoskoro mali na splatenie úveru a rozšírili biznis na ďalší londýnsky obchod. Aurius nepovažoval Apetina za hlupáka. Vedel, že sa čoskoro dozvie o tom že mu niekto kazí ceny. Chcel sa čo najlepšie pripraviť. V tomto období spravil jeden krok, ktorý sa neskôr stal legendou v anglickom podsvetí. Zo života na ulici vedel o žobrákoch to, že sú to najklebetnejší ľudia pod slnkom. Sám zopár žobrákov poznal, lebo to boli jeho priatelia z detstva. Začal im platiť za informácie a rýchlo sa k nemu pridávali ďalší a ďalší. Takmer každý večer sa s jedným stretol miestnom hostinci a tak vedel množstvo vecí, ktoré mohli byť užitočné. Mnohý ľudia v hostinci nad ním začali ohrnovať nos, keď videli že sa stýká so žobrákmi. Auriusovi to však nevadilo, lebo veril sám sebe. Vedel že len tí čo sú povznesený sa dokážu pozerať pod svoju úroveň, aby tam našli to čo ostatný nad sebou márne hľadajú.

4.

Konečne sa Auriusovi dostala do uší informácia, ktorú hľadal. Náčelník londýnskej polície prišiel pri jednom zásahu o zrak. Mal ho poškodený čiernou mágiou. O náčelníkovi sa vedelo, že je to chlap na správnom mieste, nebral úplatky, bol odvážny a svojmu poslaniu veril.

„Liečenie klasickými postupmi má neistý výsledok a môže trvať roky.“, tvrdil Petron. Aurius neváhal a vytiahol pergamen.

„Koľko bude trvať príprava elixíru?“, spýtal sa.

„Možno i mesiac. Nie som si istý.“, dumal Petron.

„Ale si schopný ho pripraviť ?“

„Áno. Ale prísady naň sú neskutočne drahé. Ten elixír bude musieť stáť minimálne 15 000 galeónov. Neviem či si to náčelník bude môcť dovoliť.“

„Len ho priprav. Náčelník polície nám nebude platiť v galeónoch.“

Aurius napísal list:

Vážený Pán náčelník.

Dopočul som sa o strašnej veci, ktorá sa vám prihodila. Je to veľmi nepríjemné, keď človek statočný ako vy príde o tak cennú vec. Považujem to za službu pre všetkých ľudí, ktorí od vás potrebujú pomoc aby som vás vyliečil. Mám elixír, ktorý vám vráti zrak. V prípade ak sa so mnou chcete osobne stretnúť, neváham.

Elixír vám dodám akonáhle bude dokončený. Na odmene sa dohodneme až po vašom vyliečení.

Aurius Ambe

Aurius sa nebál napísať svoje meno. Bol totiž presvedčený, že náčelník jeho ponuku prijme. Čoskoro mu odpísali. Dohodli sa na stretnutí. Stretol sa s jeho manželkou. Podarilo sa mu na ňu urobiť dojem. Dokonca taký, že ho doviedla domov a s náčelníkom polície sa osobne zoznámil. Petron elixír úspešne dokončil a náčelníkovi vrátil zrak. Jeho vďaka bola nekonečná a keď Aurius vyhlásil že od neho nechce žiadne peniaze a žiadal od neho iba priateľstvo, náčelník k nemu prihlásil oddanou, „psou“ náklonnosťou. Aurius získal silnú oporu londýnskej polície. Táto opora bola veľmi účinná. Sir Apetino a mafisti mali síce podplatených ľudí v polícii ale vďaka náčelníkovým zásadám sa im jeho nepodarilo podplatiť nikdy. Obával sa len ministrov ktorý pravdepodobne boli zapletený s podsvetím. Aurius cítil že sa čoskoro bude musieť pripraviť na neodvrátitelný útok londýnskych mafistov.

[ » na začiatok « ]