Kapitola:
Pridaná: 9.2.2009, 19:26:20
Čítaná: 3935×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Lily Evansová, Sirius Black, Remus Lupin, Severus Snape
Stručný dej: Dumbledore sa rozhodne na Rokforte usporiadať Štvorčarodejnícky turnaj medzi fakultami. Na škole je nové dievča - presnejšie víla - Suzzane Devon. Získa ju Sirius? (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Opäť Rokfort 2 » V znamení štvorky 3 » Chladný James 4 » Severusova pomsta

Nadišiel október a s ním aj jeseň. Žiaci si však chceli cez víkendy dopriať ešte posledné slniečko a preto bol areál hradu oveľa plnší než zvyčajne. Oproti minulému roku sa toho veľa nezmenilo. Sirius a Remus si pod veľkým dubom robili úlohy a Lily kričala na Jamesa, pretože zlevitoval obrovskú sépiu a tá sa teraz vznášala nad jazerom.

„...pusť ju naspäť! Hovorím ti, pusť ju naspäť, Potter!“ vrieskala Lily celá červená.

„Poď na rande,“ vyjednával James.

„Čo??“ Lily sa zarazila. Veď ho pred mesiacom sama pozvala. Ale vtedy odmietol. Jeho chyba, teraz bude niesť následky.

„NIE, Potter! Nikdy!“ a teraz pusti tú sépiu, lebo ťa budú musieť odnášať po častiach“ vyhrážala sa.

„Ako si praješ,“ uškrnul sa James a zamrmlal zaklínadlo. Zablyslo sa svetlo a sépia spadla s ohlušujúcim rachotom do vody. Všade dookola sa rozstriekla voda a žiaci pri brehu sa ocitli mokrý.

„Aha, pršalo,“ podotkol so záujmom James. Lily sa pozrela na svoj fľakatý habit a strelila mu facku.

„Ty si nehorázny idiot, Potter! Pozri čo si urobil!“ kričala rozčúlene a otočila sa k hrad. James sa pobral ku stromu a šúchal si líce.

„Tá bola absolútne nezaslúžená! Veď mi to prikázala ona!“ sťažoval sa a začal si osušovať svoj mokrý habit.

„Život je boj“ vážne prikývol Sirius. Remus sa len-len nerozosmial. James to postrehol.

„A vy si hovoríte kamoši,“ zamračil sa a pobral sa k hradu.

„Paroháč! Počkaj, ja som to tak nemyslel,“ bežal za ním Sirius. James sa otočil. Chcel mu vynadať. Mal mizernú náladu.

„Levicorpus! Expelliarmus!“ zakričal niekto víťazoslávne a James sa ocitol vo vzduchu. Jeho prútik pristál asi meter od neho. Snape sa k nemu blížil a svoj prútik mal zdvihnutý.

„Ako sa cítiš teraz, Potter?“ zakričal a nevšimol si Siriusa meravo stojaceho obďaleč.

„Vynikajúco, ďakujem za opýtanie,“ odpovedal James s úškrnom.

„Nehýb sa!“ zvrieskol Sirius a lúč svetla tesne minul Snapa.

„Impedimenta!“ zakričal Amycus a zaklínadlo trafilo Siriusa do hrude. Vzápätí ho odhodilo do stromu.

„Petrificus totalus!“ zakričal Remus, ktorý to celé sledoval. Amycusa to prekvapila rýchlosť s akou Remus vypálil zaklínadlo, tak sa nestihol uhnúť a zvalil sa na zem meravý ako doska. Remusa si vzápätí našli dve omračujúce zaklínadla, a spadol vedľa Siriusa.

Snape zatiaľ podišiel k Jamesovi.

„Pamätáš si, ako si urobil pred rokom presne toto mne?“ vrčal. „Pamätáš si, ako si ma pres celou školou ponížil? Pomsta je sladká Potter...och ako som dúfal, že ťa dostanem...a dnes sa mi to splnilo,“ uškrnul sa a vyceril svoje žlté zuby.

„Ufňukanec, Ufňukanec, mňa nedostaneš...nikdy,“ krútil hlavou James.

„Nehovor mi Ufňukanec! Sectumsempra!“ zvrieskol Snape a namieril prútik na Jamesa, a ktorým trhlo a vystriekla z neho krv. Podaktorý zvýskli a Lily stojaca neďaleko vykríkla.

„Vyčistiť! Impedimenta! Rictumsempra! Relaxio! Petrificus totalus! Incarcerous!“ chrlil Snape zaklínadlá s výrazom šialenca. Jamesom párkrát hodilo, z úst sa mu začali valiť bublinky, no vzápätí znehybnel a spútali ho povrazy. Lily podišla bližšie. Musí ho zastaviť, lebo spraví s Jamesa omáčku.

„Severus, okamžite ho pusti, lebo zostaneš po škole!“ vyhrážala sa a poklopala si po odznaku prefekta. Snape sa otočil a uškrnul sa.

„Vypadni, ty krpatá humusáčka!“ zavrčal znechutene. Lily zdvihla prútik. Toto si odskáče.

Ostatný šiestaci tiež vstávali a vyťahovali prútiky. No pár Snapeových kamošov Jamesa obkolesilo a ostražito sa obzerali. Bolo to dokonale naplánované. Snape si mal vychutnať pomstu. James sa však na pomoc Lily alebo ostatných nespoliehal. Preto sa sústredil.

Všetkým čarodejníkom je známe, že do ľudskej mysle sa dá dostať pomocou legilimencie. A čím je myseľ primitívnejšia, tým je to ľahšie. Snapova myseľ bola teraz absolútne nechránená. Nepripustil si, že by James ovládal legilimenciu a preto nemal šancu brániť sa.

Sirius sa prebral a pozrel na dokaličeného Jamesa. Vzápätí sa z neho vydral priškrtený výkrik a s výrazom šialenca sa rozbehol k Snapovi. Zrazu zastavil a zaostril naňho. O chvíľu sa tam pozerala celá škola. Vyzeral, akoby sa pomiatol. Tackal sa na mieste a potom sa rozbehol preč.

„NIE! Nechaj ma! Pomóóc!“ kričal a oháňal sa rukami. Vyzeral, akoby proti niekomu bojoval. James spadol.

„Choď preč! Nechaj ma! VYPADNI!!“ Snape už vrieskal a oháňal sa prútikom, ktorý iskril.

„Sectumsempra! Sectumsempra!“ vrhal zaklínadla na neviditeľného protivníka. No zrazu sa hodil na kolená k Amycusovi. „Amy! Zachráň ma! Prosím, neodchádzaj!“ naťahoval sa za ním, keď sa Amycus odtiahol.

„Amy?“ pobavene sa spýtala Lily a pozrela na svoju kamarátku, ktorá sa tvárila znechutene.

„Amy...milujem ťa! Neodchádzaj!“ blúznil ďalej Snape „my dvaja sme boli stvorený pre seba. Toto je osud. My sme sa mali stretnúť,“ hodil sa Amycusovi okolo krku... „chcem len teba, Amy“... a pobozkal ho. Sirius a ostatný sa prehýbali od smiechu, až kým sa ozval treskot a Snape odletel. Kúzlo ho asi prebralo a neohrabane sa postavil a rozhliadol sa okolo seba. Pochopil.

„Potter!“ zvrieskol cely červený. „Toto si odskáčeš!“ vyhrážal sa a rozbehol sa k hradu.

„Potter, toto si odskáčeš!“ napodobnil ho piskľavým hlasom Sirius a zbavil Jamesa povrazov. „Si v poriadku?“ spýtal sa prirodzenejším hlasom a podal mu ruku. „Urobil si s teba brúsku na nože.“

„Jasné,“ prikývol James a prezrel si rany od Sectumsempry. „Nič vážne...hej Evansová!“ jeho tvár sa rozjasnila, keď pozrel na blížiacu sa osobu. „Bála si sa o mňa však?“ spýtal sa s úsmevom.

„Nie,“ zaklamala Lily a ani okom nemihla.

„A to si kričala len tak z nudy, však?“ dobiedzal ďalej James.

„Potter, si nechutný...mala som ťa nechať, nech ťa Snape rozkúskuje,“ zamračila sa.

„Nechať? Veď si neurobila nič,“ usmieval sa James provokatívne. Lily to nevytočilo, iba prižmúrila oči.

„Tebe by som nepomohla... ani v najhoršom sne...a okrem toho, prišla som za Remusom,“ dodala milo. Nebola to pravda, ale Remus bol jediný so záškodníkov, s kým vychádzala dobre. On bol taký...normálny. Čakala, že Jamesova závistlivo spadne sánka, no nestalo sa.

„Remus je tam, moja,“ usmernil ju a ukázal k dubu. „Išla si k nemu naozaj véééľkou okľukou.“

„Nie, nešla!“ zakričala a odišla.

„A o mne sa hovorí, že som panovačný,“ krútil hlavou James a znovu si sadol. „Prečo si konečne neprizná, že ma miluje?“

Sirius nemal to srdce povedať mu svoj názor a navyše, James mal pravdepodobne pravdu. Skoro všetko nasvedčovalo tomu, že Lily ho ma naozaj rada...až na tie hádky.

„Kašli na to, Paroháč a poď na obed,“ snažil sa ho presvedčiť Sirius, a čuduj sa svete, James sa dvihol a pobral sa k hradu. Vo vstupnej hale narazili na Remusa.

„Bola za tebou Lily?“ spýtal sa James len tak mimochodom.

„Áno, ale iba sa pýtala či som okej, vlastne asi sama nevedela, prečo prišla.“ ubezpečoval ho Remus rýchlo.

„Mne to nevadí, vážne,“ pokojne ho schladil James

„Bola za tebou Katie?“ spýtal sa Sirius s úškrnom. Remus neodpovedal, iba strašne očervenel a odvrátil tvár. Sirius vypleštil oči.

„Námesačník...ty-ty si sa...,“ koktal.

„Neviete, čo je na obed?“ snažil sa za zachrániť situáciu James. Neskoro.

„...zaľúbil?“ dokončil vyvalený Sirius. Remus očervenel ešte viac. Od odpovede ho ušetrila nejaká bytrohlavská šiestačka, ktorá sa tam prirútila a zavesila sa Siriusovi okolo krku. Ten sa sklamane pozrel na dvoch vzďaľujúcich sa kamarátov.

„Hmmm.....Remus?“ spýtal sa opatrne James na chodbe, keď Siriusa nechali pozadu s bystrohlavčankou. Remus sa nahnevane otočil a v očiach sa mu zračila zlosť. „NO A ČO?“ skríkol zrazu „ČO je vás po tom, že chodím s Katie, to je len MOJA vec! MOJA!!“

„Ja som sa len chcel spýtať, či naozaj nevieš, čo je na obed,“ potichu vysvetlil James. Remus otvoril ústa a očervenel najviac, ako to len bolo možné.

„Prepáč...“ zamrmlal a sklopil pohľad. James sa naňho len povzbujúco usmial a vošiel do Veľkej siene.

„Áááá.....melasový koláčik“ zhlboka sa nadýchol. Nepomohlo. Remus okolo neho prešiel ako duch.

„Paroháč! Paroháč! Poď dolu,“ volal Sirius z klubovne. James si vzdychol a ležal ďalej. Posledných pár minút bolo hrozných. Sirius sa prirútil do veľkej siene a začal sa vypytovať na Katie. Vo chvíli, keď naňho Remus nadával, prišla Katie osobne. To už bolo veľa aj na vlkolaka, tak sa zabarikádoval na záchode a doteraz odmieta odísť. A keby toho nebolo dosť, Sirius pozval Katie na rande. Odnieslo si to však jeho líce a rozzúrená Katie sa rozbehla utešovať Remusa.

„Paroháč! Poď dole! Neoľutuješ!“ rozkričal sa Sirius zase.,

„Omyl Tichošľap, myslím že oľutujem,“ odkričal mu James znudene. Teraz do izby vbehol Sirius osobne. Ešte stále mal na líci odtlačok Katinej ruky.

„Vyvesili nový oznam. O turnaji,“ dychčal. James chvíľu pozeral do prázdna, no potom mu niečo v mozgu zapadlo na miesto.

„Čože! Oznam!“ vykríkol splašene.

„No predstav si,“ prevrátil oči Sirius a skoro spadol, keď sa okolo neho prehnal James. Okolo oznamu už bol hlúčik zvedavých študentov, ale James si akosi predral cestu k tabuli.

Milí študenti,

Vzhľadom na to, že sa náš turnajový elixír rozhodol neuveriteľne rýchlo sa dátum vyberania presunie na 20. októbra, takže o týždeň. Prajem Vám príjemný zvyšok večera.

M. McGonagallová, zástupkyňa riaditeľa.

James vyjavený pozeral na oznam. To bolo jediné čo mu zdvihlo náladu, pretože vzápätí dostal facku od nahnevanej Katie, ktorá si ho zrejme pomýlila so Siriusom.

***

Nhoooo....cawko...znova dakujem vsetkym ktory citaju tuto poviedku.....a prosim vas, piste nejake komentaaare...velmi ma to povzbudii....a minule som nedostal takmer ziadne....takze prijmem aj kritiku... : )....a rad by som aj nejakeee sovky :D

[ » na začiatok « ]