Kapitola:
Pridaná: 14.1.2009, 14:12:20
Čítaná: 3036×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Finlay Lestrange, Lucius Malfoy a i.
Stručný dej: Finlay sa vracia na Rokfort

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola

Zošmykla som sa do pivnice nejakého obchodu. Opatrne som vyliezla von a zamiešala som sa medzi ľudí. Bola som v jednej z čarodejníckych dedín. Užasnuto som sa obzerala a ľutovala som, že u seba nemám žiadne peniaze. Nanešťastie, ľudí nebolo veľa, pretože sa už stmievalo, no ja som sa ešte chvíľu pomotala po dedine a vrátila som sa do obchodu. Opäť som vliezla do tunela a s veľkou námahou som sa vyšplhala hore. Potichu som vyliezla a diera za mnou okamžite zmizla.

–Tak už viem, kam tí chalani minulý rok chodili,- uškrnula som sa v duchu a odkráčala som so klubovne. Tam ma netrpezlivo čakala Alison s Timom v ruke.

„Kde si bola?“ zasyčala. Tim keď ma zbadal, začal bláznivo skákať v Alisoninej ruke a vydával piskľavé zvuky. Vzala som si ho od nej a sadla som si vedľa nej.

„Zistila som, kam tí dvaja chodili minulý rok cez tú sochu čarodejnice,“ odvetila som s úsmevom.

„A povieš mi to?“

„Čarodejnícka dedina,“ môj úsmev sa triumfálne rozšíril a začala som sa hrať s Timom.

„Oni chodili do Rokvillu?“ pozrela na mňa prekvapene. Prikývla som. Chvíľu na mňa neveriacky hľadela, potom vstala a vyhlásila:

„Idem spať a zajtra...“ stíšila hlas, „tam pôjdeme spolu.“ Žmurkla a odišla. Ja som však nemala v úmysle ísť spať. Čo som si zaumienila, to aj splním – amortenica dnes bude moja. Keď už konečne všetci odišli spať a ja som ostala v klubovni sama, pomaly som vstala a vyšla som z klubovne. Tima som si strčila do vrecka mikiny a zakrádala som sa hradom. Našťastie som po ceste nikoho nestretla. Stále sa obzerajúc som vošla do Snapeovej pracovne a podľa vône som našla elixír. Z druhého vrecka som vytiahla prázdnu skúmavku a trochu som si nabrala. Vtom sa svetlá v pracovni zapli a vošiel Snape. Srdce sa mi divoko rozbúchalo a ja som si v tom momente želala byť neviditeľná. Snape sa poobzeral po miestnosti s prižmúrenými očami, potom zhasol a odišiel. Uľavilo sa mi, že si ma nevšimol. Lenže... ako si ma mohol nevšimnúť, keď som stála priamo pred ním? Sústredila som sa na myšlienku, aby som bola neviditeľná a po chvíli som si pozrela na ruky. Avšak nič sa nestalo. Zamračila som sa a opatrne som sa odkradla späť do klubovne. Sadla som si do kresla a zamyslela som sa pohrávajúc sa so skúmavkou v ruke. Bolo dosť neskoro, keď som išla spať. V noci ma mátali strašidelné sny, kde hlavnými postavami boli moji biologickí rodičia. Bola som tam aj ja a napodiv som sa s nimi rozprávala úplne pokojne.

„Prečo práve na tigra a banší?“ zaznel môj hlas v tichu. Bellatrix sa šialene usmiala a priblížila sa ku mne.

„Ty máš na sebe silnejšiu kliatbu, keďže si sa narodila prvá,“ zaškerila sa. „Ty sa jej nezbavíš nikdy, tvoja sestra áno.“

„Bellatrix,“ ozval sa odniekiaľ hlas Luciusa Malfoya. „Odpovedz jej na otázku.“

„Čo si to chcela vedieť? Prečo sa meníte na tigra a banší?“ pozrela na mňa s nadvihnutým obočím a začala sa smiať ako blázon. Vtom som sa zobudila do krásneho septembrového rána. Bola som neskutočne nazúrená sama na seba, čo nebolo dobré znamenie. Vyliezla som z postele a rýchlo som sa prezliekla. Mrzuto som vošla do Veľkej siene a sadla som si za slizolinský stôl. Jedla som sa vôbec nedotkla.

„Stalo sa niečo, Fin?“ spýtala sa ma opatrne Alison.

„Ale nič, nevšímaj si ma,“ prudko som vstala, schmatla som tašku a odpochodovala som preč. Na chodbe som vrazila do Freda s Georgeom.

„Ahoj, Fin,“ uškrnuli sa na mňa a zrejme mi chceli ešte niečo povedať, no ja som okolo nich len zamračene prešla. Predtým, než som zahla za roh, som zachytila ich začudované pohľady. Rozhodla som sa ísť do knižnice. Tam za mnou prišla Alison.

„Fin? Pôjdeš so mnou do Rokvillu?“ drgla do mňa.

„Nejdem nikam,“ odmietla som pohotovo. „Ozaj, odkiaľ vieš...?“

„Vyčítala som to v jednej knihe,“ prerušila ma, akoby mi čítala myšlienky a uškrnula sa. Pokrútila som hlavou a začala som sa venovať domácim úlohám.

„Fin, určite sa niečo stalo,“ začala Alison po dlhom tichu. „Tak hovor.“

„Znova sa mi snívalo o našich rodičoch,“ pozrela som na ňu s očami plnými sĺz. „Ja sa tej kliatby nikdy nezbavím.“

„Akože sa jej nikdy nezbavíme?“ zamračene na mňa pozrela.

„JA sa jej nikdy nezbavím. Ty áno,“ opravila som ju. „Ja som sa vraj narodila o niečo skôr ako ty, preto je na mne kliatba silnejšia, čo znamená, že budem musieť ako snežný tiger žiť až do smrti. Avšak prečo sa meníme akurát na banší a tigra, som sa nedozvedela.“ Nešťastne som sa zahľadela von oknom. Alison ma chytila okolo pliec a jemne ma stisla.

„Nič si z toho nerob, určite sa s tým niečo bude dať urobiť, profesor Snape nám nejako pomôže.“

„Myslíš?“ nadvihla som obočie.

„Viem,“ usmiala sa a chytila najbližšiu učebnicu. Vzala som do ruky brko a chcela som začať písať, keď som si všimla, ako okolo nás prešiel Draco. Mala som sto chutí povedať mu, že sme jeho sestry, no ako som zistila, nebolo treba. Pomaly k nám podišiel a začal:

„Viem, že ste moje sestry.“ Prekvapene sme pozreli najprv na seba, potom naňho.

„Ako si na to prišiel?“ spýtali sme sa.

„Počul som mojich rodičov ako sa kvôli vám hádajú. Mama chcela opustiť otca, ale jemu sa to, našťastie, podarilo zahovoriť. Len vám chcem povedať, aby ste mne a mojim rodičom dali pokoj.“ Keď odišiel, šokovane som pozrela na sestru.

„Ja už ničomu nerozumiem. Ako naňho mám dávať pozor, keď je takýto protivný?“ Alison len mykla plecami a pokračovala v úlohách. Pokrútila som hlavou a pridala som sa k nej. Po chvíli okolo nás znova prešiel so svojimi poskokmi za chrbtom. Zamračene na nás ešte raz pozrel a vyšiel z knižnice. Ja som to tiež už nevydržala, zbalila som sa a odišla som. Sestra ma na chodbe dostihla a spoločne sme prišli do klubovne. Hodila som tašku do kúta a sadla som si do najzastrčenejšieho z kresiel. Neuveriteľne mi chýbal môj testral. Teraz, keď som nemala čo robiť, by som mohla ísť za ním a porozprávať sa s ním. Zahľadela som sa do mihotajúceho sa ohňa. Po chvíli sa mi však pred očami namiesto ohňa mihotali útržky obrazov. Videla som profesora Snapa na jednej z rokfortských veží spolu s profesorom Dumbledorom, Dracom a ďalšími ľuďmi, ktorých som nepoznala.

„Severus, prosím,“ šepkal Dumbledore.

„Avada Kedavra!“ vyslovil Snape, zjavilo sa zelené svetlo a ja som bola späť v klubovni. Pred sebou som mala Alisoninu ustarostenú tvár.

„Fin? Si v poriadku?“

„Videla som Snapa ako zabil Dumbledora,“ zašepkala som. Alison zbledla a vystrašene na mňa pozrela.

„Myslíš, že sa to naozaj stane?“

„Neviem, ale zatiaľ sa nič z toho, čo som videla, nesplnilo – zatiaľ.“ Chvíľu bolo ticho prerušované praskotom ohňa a rozhovormi ostatných Slizolinčanov. Zdalo sa mi neuveriteľné, že jeden list mi zmenil celý život. Keby som nebola čarodejnica a dcéra svojich rodičov, nič by sa nestalo. Nemala by som na sebe kliatbu, ktorej sa nikdy nezbavím, nemala by som problémy s mladším bratom, neželanými schopnosťami a s mnohými inými vecami, ktoré mi neraz otravovali myseľ. Priala som si byť obyčajné dievča s obyčajnými problémami, ako je prvá láska, puberta a podobné veci.

„Na čo myslíš, Fin?“ vrátila ma do reality Alison.

„Aké by to asi bolo, keby som nebola čarodejnica,“ vzdychla som.

„No, v mnohých veciach by to možno bolo lepšie,“ súhlasila. „Ale potom by si nestretla Freda.“

„To je pravda,“ prikývla som. „No aj tak... možno by mi bolo predsa len lepšie, keby som bola mukelka.“ Ani jedna z nás dlhú chvíľu nič nepovedala, keď potom sa ozvala Alison:

„Ozaj, ešte si mi nepovedala, ako prebiehala tvoja „pôžička“ amortencie.“ Tak som začala. Rozprávala som, ako som sa vkradla do Snapových zásob a vzala som mu amortenciu, keď zrazu prišiel a nevidel ma. Alison to úprimne zaujalo a dožadovala sa detailov. Skončila som a ona na mňa s úžasom hľadela.

„Ty si neskutočná, sestrička,“ ocenila. „Ja by som tú odvahu v sebe nenabrala.“

„Ja nie som odvážna,“ zasmiala som sa, vzala som z neďalekého stola knižku o metlobale a začítala som sa do nej.

„Keď už spomínaš ten metlobal, o dva mesiace je prvý zápas sezóny – Chrabromil proti Slizolinu,“ vytrhla ma Alison.

„Výborne, aspoň sa mám na čo tešiť,“ uškrnula som sa a znova som sa pohrúžila do čítania. Dnes som išla spať skoro, aj napriek tomu, že bola sobota. Tim od radosti skoro vypadol z akvária, čo toľko poskakoval. Nedalo mi nezasmiať sa. Pohladila som ho po jemnej kožušinke, prezliekla som sa a ľahla som si. Takmer okamžite som zaspala. Môj spánok však znova nebol pokojný. Opäť sa mi do snov vkrádali Bellatrix a Lucius.

„Bellatrix, kroť sa, prosím,“ upokojoval ju Lucius.

„Nemôžem uveriť tomu, že Snape im pomáha zbaviť sa tej kliatby,“ zúrila.

„Možno to je len predstieraná pomoc,“ namietol Malfoy. „Možno im ešte viac uškodí.“ Bellatrix naňho uprela svoje tmavé oči a znovu sa bláznivo uškrnula.

„To som zvedavá, čo spravia, keď dostanú moje malé prekvapenie.“ Vytiahla niečo z vrecka, no čo to bolo, som nepostrehla. Môj sen sa rozplynul a ja som hľadela na strop svojej postele.

--------------------------------------------------------------------------

A je tu zas jedna z tých nudnejších kapitoliek Fin, tak dúfam, že sa neunudíte k smrti :D. Prosím si, ako vždy, komentárikové a hviezdičkové hodnotenia. Ďakujem.

[ » na začiatok « ]