Poviedka:
Pridaná: 6.1.2009, 11:32:28
Čítaná: 6626×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter, Sirius Black, Remus Lupin, Peter Pettigriew, Severus Snape
Stručný dej: Toto je taká malá nevinná jednorázovka nadväzujúca na moje predošlé jednorázovky...ten kto čítal, spomenie si... (jednorázovla)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Chladný február neveštil nič dobré pre Severusa Snapea. Blížil sa Deň svätého Valentína a všetci študenti dostali možnosť ísť nakupovať do Rokvilu. Severus sa tam stretol so svojimi priateľmi spolužiakmi zo Slizolinu. Mulciber a Avery ho už tradične čakali pri Zonkovom obchode. Tí dvaja tam radi nakupovali, pretože peňazí mali viac než dosť. Severus siahol do svojho vrecka a sklamaný zistil, že on si dovoliť utrácať nemôže. Iba 16 siklov a zopár knutov. Okrem toho, na koho by utrácal? Pozeral sa na kamarátov ako si vyberajú z rôznych vecí a v mysli sa mu prehnala myšlienka na Darien. Ako by jej mohol niečo kúpiť? Nemá na to dôvod. Vysmiala by ho. Mal by vôbec odvahu darovať jej niečo? Ak aj áno, určite by to niečo nekupoval tu. Medové labky je ideálne miesto, kde kúpiť niečo sladké a pekné. Smutne stál pred výkladom Medových labiek a hneď vedel, ktoré z tých vecí by aj kúpil. Kamaráti sa mu stratili niekde v Kančej hlave a tak sa rozhodol, že sa do hradu vráti sám. Čerstvo napadaný sneh mu vŕzgal pod nohami. Zafúkalo trochu viac a on pocítil, že zima je naozaj chladnejšia ako minulý rok. Zatúžil po teplých ponožkách a svetri, čo naňho čakali v izbe. Vyhrnul si golier kabátu celkom až k ušiam a ruky schoval do vreciek.

„Severus! Počkaj na mňa!“ zakričala za ním Darien. Snape sa otočil a zastal uprostred chodníka.

„Čo tu robíš?“ spytoval sa.

„Vraciam sa do hradu. Už mi začala byť pekná zima,“ pošúchala si ruky v rukaviciach a vdýchla do nich trochu horúceho dychu. Na hlave mala pletenú zelenú čiapku; narovnala si ju, pretože pri behu jej trochu skĺzla. Snape sa znovu pustil do chôdze.

„Čo si kúpil v Rokville?“ zvedavo sa ho spýtala.

„Vôbec nič,“ bezducho odvetil.

„Ale no tak, určite si niečo kúpil,“ vyzvedala a zrovnala s ním krok. Snape na ňu nahnevane pozrel. Prehnane veselá Darien nie je to, čo práve teraz potrebuje. Spomenul si aj na to, že len pred malou chvíľou uvažoval nad tým, že jej čosi kúpi. Prekliaty Valentín, zahrešil v duchu. Trochu sa začervenal, ale dúfal, že tú náhlu zmenu na jeho tvári Darien pripíše štipľavému vetru, ktorý vytrvalo fúkal.

„A ty si niečo kúpila?“

„Možno áno, možno nie,“ venovala mu jeden zo svojich záhadných pohľadov a doširoka sa usmiala.

„A povieš mi to niekedy?“ pozrel sa na ňu.

„Áno, zajtra večer... ak budeš chcieť,“ usmiala sa.

Zajtra je Valentín, že by niečo plánovala? Zamyslel sa. Nedávalo to však zmysel, pretože Darien si už dohodla schôdzku na ten večer... možno sa to vysvetlí až zajtra. Darien mala naozaj veľmi dobrú náladu. Celú cestu mu rozprávala, ako počula Cécille Richmondovú básniť o Colinovi Moorsovi, a že to má vlastne zbytočné, pretože Colin už chodí s Nanci Bakerovou. Na chvíľu sa aj započúval, ale v podstate ho to vôbec nezaujímalo. Napriek tomu vytrvalo naslúchal. Po niekoľkých minútach stratil niť... nevedel kto si s kým začal a ani prečo... ako prechádzali po kamennom moste k fontáne, odrazu zastal. Darien stíchla a obaja sa pozerali rovnakým smerom. Na múriku pri fontáne sedel Lupin s Pettigrewom a Sirius sa pokúšal guľovať s Jamesom Potterom. Lilly sa na nich s obavami pozerala a stála na Jamesovej strane. Obaja hlasno hulákali a smiali sa. Severus tam nehybne stál tak, aby ho nevideli. James spacifikoval Siriusa a potom objal Lilly okolo pása a pritiahol si ju k sebe. Každý utrúsil nejakú poznámku a spoločne sa za sprievodu hurónskeho smiechu pobrali do vnútra.

„Kašli na nich, Sev,“ chlácholila ho Darien. Snape sa škaredo zamračil a pokračoval iným smerom. Obaja zamierili do klubovne. Našťastie Potter s priateľmi išli do Veľkej siene na večeru. V klubovni sa stretli s Averym. Snape zamieril k nemu a iba hlavou kývol k Darien, ktorá už vybehla do svojej izby.

„Čo to máš?“ prihovoril sa mu Snape. Avery sa posadil do kresla pred kozub a čosi vybral z papierového vrecka.

„Celkom ľahko som to prepašoval do hradu,“ zaškeril sa, keď ukázal Snapeovi za hrsť ofarbovačiek. Sú to malé cukríčky, ktoré po konzumácii zmenia osobe, čo ich zjedla, farbu pokožky. Ak zjete niekoľko farieb naraz... potom budete viacfarebný.

„Ahoj, Severus, starec, kam si zmizol?“ pozdravil Mulciber, keď zbehol dole schodmi a sadol si vedľa Averyho.

„Áno, to je fakt, kam si zmizol?“ pridal sa Avery svojim ťahavým hláskom.

„Ja? Vy ste sa mi stratili v Kančej hlave, hľadal som vás!“ oponoval im.

„Asi nie dosť dobre, kamoško,“ zachichotal sa Mulciber a sprisahanecky sa nahol k Averymu.

„Čo to chystáte?“ pozrel na nich Snape a ukazoval na vrecko plné ofarbovačiek.

„Vieš ako baby z ostatných fakúlt stále majú niečo proti nám...“ začal Mulciber.

„Ani jedna s nami nechce isť na rande a zajtra je Valentín...“ pokračoval Avery.

„Tak sme si zmysleli, že im ten deň pekne vylepšíme,“ dokončil Mulciber a škodoradostne sa zaškeril. Snape sa slabo usmieval.

„Do zajtrajších valentíniek dáme aj zopár cukríkov tohto tu... nech sa dievčence dobre pripravia...“ geniálny nápad zakončili nekontrovatelným smiechom.

„Hej!! To nemôžete urobiť!“ vybehla na nich Darien, ktorá všetko počula.

„Ty nám v tom nemôžeš zabrániť, McBlightová!“ zvolali obaja takmer naraz.

„Šibe vám?! Za to, že vás polovica tých dievčat odmietla im nemusíte robiť toto...je to vážne úbohé, keď tak zvážim, že kvôli čomu to robíte,“ zamračila sa.

„To nie len kvôli tomu... máme aj iné dôvody,“ ulízane vyhlásil Avery. Darien si dala ruky v bok. Severus premýšľal, ako im v tom bude chcieť zabrániť. Poznal ju dosť dobre, aby ju mal celú prečítanú. Ale nespravila to, čo si myslel.

„Severus,“ obrátila sa na neho a prižmúrila oči, „aj ty sa zúčastníš tejto úbohej akcie?!“ Snape vstal, aby tak lepšie vyznelo to, čo chce povedať. Nepáčil sa mu tón jej hlasu.

„Myslím, že to je moja vec... okrem toho, čo je na tom? Dobre sa zabavíme,“ uškrnul sa.

„To myslíš vážne?!“ znechutene si ho premerala.

„Odpáľ, McBlightová!“ vystrel sa Mulciber.

„Odchádzam, ale nie kvôli vám... idem na večeru,“ chladne odvetila a ešte jeden nahnevaný pohľad uštedrila Snapeovi.

Valentínsky ošiaľ vrcholil. Už na prvej hodine sa nad hlavami v triedach premávali lietajúce srdiečka, alebo anjeličkovia, čo vystreľovali šípy. Profesorka McGonagallová nad tým prevracala oči, ale nijako inak tomu nevenovala pozornosť. Na obede si mohol každý všimnúť obrovského Cupida nad hlavami. Plával vo vzduchu a na každého sa usmieval a občas žmurkol na dievčatá. Každý čakal na okamih, kedy anjelik všetkým vysype na hlavy Valentínske pozdravy. Snape sedel vedľa kamarátov a dobre vedel, čo je v niektorých. Potajomky si s nimi vymenil pohľady. Obaja sa už náramne tešili na tú parádu. Ani Snape sa nemohol dočkať, kedy uvidí zdesené pohľady dievčat. Pohľadom sa zastavil pri Darien, ktorá si všimla jeho prehnane dobrú náladu a zamračila sa naňho. Na chvíľu ho prešla tá dobrá nálada a pozrel hore na Cupida. V tej chvíli sa začali sypať Valentínky. Natiahli svoje operené krídelka a každá jedna začala hľadať svojho majiteľa. K Snapeovi neletela žiadna, ale za to si všimol, že Darien dostala hneď dve. Mysľou mu preletelo, že chce vedieť od koho, ale keď si všimla ako na ňu vyvaľuje oči, odvrátil sa. Hlasná vrava vo Veľkej sieni neutíchala. Nezdalo sa, že by sa študenti poberali na ďalšiu hodinu. Skôr sa zdalo, že radostné nadšenie vyprcháva. Zdesené pohľady a výkriky hovorili za seba. Piskot a výskot dievčat, keď zbadali, čo chutný cukrík urobil s ich pleťou, sa ozýval všade. Pri tom prekvapení, že Darien dostala pozdravy, na to takmer zabudol a pozrel na chrabromilský stôl. Evansová cukrík nedostala, a aj keby, nezjedla by ho. Učiteľský zbor tomu ihneď venoval pozornosť a vyľakané dievčatá upokojovali a brali do nemocničného krídla. Avery s Mulciberom sa rehotali na plné ústa, ale Snapea radosť prešla.

Po zvyšok dňa sa s ním Darien vôbec nebavila, hoci sedeli spolu na elixíroch. Keď jej niečo podával, prudko mu to vytrhla z ruky a za každým na neho vrhla škaredý pohľad. Bol si istý, že pri prvej príležitosti by na neho zoslala mučiace zaklínadlo. Predstavil si to a striaslo ho. Darien bola jedna z tých, čo si nedávala servítku pred ústa, a keď sa jej niečo nepáčilo, dala to patrične najavo.

Po večeri sa skľúčene, s rukami vo vreckách, presúval do klubovne. Pri schodoch spod habitu vytiahol zažltnutý pergamen a zamračene sa naň díval. Nešťastne pokrútil hlavou a pokračoval ďalej. Nikde nebolo ani živáčika, teda aspoň si to myslel, keď tu nečakane za ním pribehla Darien a vytrhla mu pergamen z ruky.

„Daj mi to naspäť!“ zúril Snape.

„A veruže nedám!“ vysmievala sa mu. Papier držala vysoko nad hlavou a snažila sa ho prečítať. Nemala veľkú šancu, pretože Severus bol od nej o dosť vyšší, ale to jej nebránilo zápasiť s ním na chodbe.

„Prečo si to nemôžem prečítať?! Je to tajné? To je list od frajerky?“ smiala sa mu. Severus nechcel byť neslušný a liezť na útlu Darien, aby dostal svoj pergamen naspäť, ale ani si neželal, aby ho videla.

„Už aj mi ho vráť! Počuješ?!“ rozčuľoval sa a v tvári bol celý červený. Naťahovali sa spolu na chodbe až ju napokon pritlačil k stene a ona odrazu zmeravela. Niekoľko sekúnd tam ticho stáli pričom na seba uprene hľadeli. Severus mal pocit, že jeho srdce vynechalo pár úderov. Zabudol prečo sa škriepili.

„Čo sa to tu robí?!“ dožadovala sa vysvetlenia profesorka McGonagallová, ktorá práve náhodou prechádzala okolo. Obaja sa strhli a odlepili od seba. Darien si rýchlo upravovala habit.

„No, tak vysvetlí mi to niekto?“ naliehala. Severus celý očervenel a stratil reč. Darien sa chopila slova.

„Nič sa nedeje, pani profesorka. Len sme sa tak... bláznili,“ zubila sa.

„Takého správanie je na škole neprípustné. Očakávam, že sa to viac nebude opakovať,“ nedôverčivo si oboch premeriavala.

„Dúfam, že ste to pochopili, pán Snape,“ prísne dodala, keď sa pozrela na Severusa. Potom odišla a oni znova ostali sami na chodbe. Darien sa dusila smiechom a napodobňovala McGonagallovú. Severusovi to však vôbec nepripadalo smiešne. Darien ešte stále držala pergamen v ruke, a keď si to uvedomila začala ho čítať.

„Och! To nie je možné!“ škerila sa.

„Vráť mi to, lebo...“

„Severus Snape dostal z testu zo starodávnych rún D. To je dostatočná, Sev. Keby som to nevidela, tak neuverím. Kam to len napísať,“ tvárila sa, že premýšľa a ukazovákom si prechádzala po brade.

„Veľmi smiešne! Vidím, že sa na mne dobre zabávaš,“ vytrhol jej ho z ruky a strčil si ho do vrecka.

„No a čo? Veď je to len známka. Nemôžeš všetko brať tak vážne,“ trochu sa upokojila a ďalej sa s ním prechádzala po hrade.

„Že to hovoríš práve ty!“

„Na čo narážaš?“

„Už sa na mňa nehneváš za tie Valentínky?“ opatrne sa opýtal a úkosom na ňu pozrel.

Darien pokrčila plecom: „Trochu, ale to ma prejde.“

Snapeovi odľahlo.

„Tak mi už konečne ukážeš, čo si kúpila v Rokville?“

„Príď o pol hodinu na naše miesto,“ žmurkla na neho.

Pol hodina prešla a Severus krúžil okolo dievčenských záchodov ako sup. Vyzeral Darien, ale tej nikde nebolo. Po chvíli vošiel dnu sám a dôkladne sa poobzeral, či tu náhodou nikto nie je. Týmto záchodom sa spravidla každý vyhýbal, pretože tu bývala umrnčaná Myrtla. Ona je ako-taká záruka, že ich tu nikto nevyruší.

„Prepáč, že meškám, ale cestou som stretla pani Norisovú, tak som musela zmeniť skratku,“ povedala Darien, keď zadychčaná vbehla do vnútra. Snape lenivo mykol plecom a vytiahol prútik. Vyčaril dva vankúše, na ktoré si potom posadali.

„Takže, čo si to priniesla?“ spýtal sa netrpezlivo. Darien spod habitu vytiahla fľašu červeného vína a zamávala ňou Snapeovi pred očami.

„Prekvapenie,“ radostne zvolala.

Snape pokrčil hornú peru a škaredo sa zamračil: „A to je čo zas?“

„Víno, čo nevidíš?“

„Neverím, že toto si kúpila v Rokville.“

„Jasné, že nie. Vymenila som to v Kančej hlave s jedným pocestným obchodníkom za vzácne prísady do elixírov, čo som ukradla minulý týždeň Slughornovi. Prisahal, že je veľmi dobré,“ povedala, keď si dôkladne prezerala etiketu na fľaši.

„Eh?“ Severus neveril vlastným očiam.

„No, aspoň tak vyzerá. Tak čo, dáš si so mnou?“ vytiahla prútik aj ona, vyčarila dva poháre a kúzlom otvorila fľašu.

„A nebude nám potom zle?“

„Čo, z vína?“ smiala sa.

„Hovoríš, akoby si ho pila pravidelne.“

„Nerozprávaj toľko a ochutnaj!“ prikázala mu, keď nalievala do pohárov. Vložila mu jeden do ruky a obaja sa spokojne opreli o stenu kúpeľne. Nostalgicky popíjali ako dvaja starí kamaráti a začali rozoberať tému Valentín.

„Nemala si mať dnes schôdzku?“

„Mala, ale zrušila som ju. Nemám náladu pretvarovať sa na nejakom trápnom rande. Okrem toho, toto by som si nenechala ujsť,“ priznala.

„Čo ako?“

„Opitého Snapea,“ dusila sa smiechom.

„Nie som opitý!“ bránil sa.

„Vydrž ešte chvíľu,“ zdvihla fľašu už po tretíkrát a naliala Severusovi do pohára.

„Dostala si dve Valentínky, videl som to,“ zamračil sa.

„Hej, jedna bola od Jordana. Myslím, že ma chce pozvať na koncoročný ples,“ skonštatovala.

„Ty si dostal nejakú?“

„Zbláznila si sa? Kto by už len mne posielal Valentínku,“ znechutene si ofrkol a poriadne sa napil vína.

„Ale no tak, neverím, že by si nechcel,“ ťahala z neho Darien.

„Nejde o to, čo chcem alebo nechcem,“ povedal a jazyk sa mu už začal pliesť.

„A o čo teda ide?“

„Nepotrebujem to! Nestojím o to, rozumieš?“ vysvetľoval jej. Otočil sa k nej a uprene sa jej zapozeral do očí. Oči sa mu leskli a jeho pohľad poskakoval po jej tvári akoby sa snažil zapamätať si každý kúsok z nej. Pery mala červené od vína a mierne pootvorené. Napadlo mu, čo by sa stalo, keby ju teraz pobozkal. Najskôr by mu dala poriadnu facku a potom prekliala na sto rokov života v bolestivých mukách. Načiahol ruku a medzi prsty vzal jednu z jej kaderí. Obtočil si krásne lesklé vlasy okolo prsta a znova na ňu pozrel. Bola celá stŕpnutá, akoby čakala, čo teraz spraví.

„Máš... máš prekrásne vlasy,“ ticho zašepkal. Darien sa pustila do priškrteného rehotu, dala si ruku na ústa, aby mohla kontrolovať svoj neovládateľný výbuch smiechu.

„Čo? Čo také smiešne som povedal?“ nerozumel Severus, ale Darien sa neprestávala chichotať. Napokon sa na tom začal uškŕňať aj on a pripadal si ako hlupák. Prvýkrát chcel pobozkať dievča, ale nenabral dosť odvahy. Nakoniec bol rád, že to neurobil, pretože výsmech by bol horší ako keby ho umučila nejakým zaklínadlom.

„Dám si ešte víno.“

„Nie! Prosím ťa už nepi! Potom nevieš, čo hovoríš,“ povedala Darien a smiala sa ďalej.

„Je mi fajn!“ protestoval.

„Si si istý? Vypil si skoro celú fľašu,“ uznanlivo nadvihla obočie.

„Áno! Musím si to ešte vychutnať, pretože toto je naposledy, čo pijem víno,“ dorazil ho až do dna a premýšľal nad tým, aké je nebezpečné opiť sa.

O niekoľko minút na to, keď ho Darien upozornila, že je už veľmi neskoro a mali by ísť do klubovne, sa obaja postavili a chystali odísť. Spoza dverí sa ozvali kroky a tak obaja zmeraveli a vymenili si vystrašené pohľady. Červené víno obom zatemnilo mozog a vôbec im nenapadlo, že ten niekto za dverami, by mohol vojsť na záchody. Stáli tam ako skamenení až kým Darien neprecitla a v pomykove sa nehodila na prekvapeného Severusa. McGonagallová s rachotom otvorila ťažké dvere a prvé, čo uvidela bola Darien v Snapeovom náručí. Zmätená profesorka vypúlila oči a otvorila ústa.

„To snáď nie! Už zas vy dvaja?! Čo to má znamenať?!“ kričala McGonagallová. Snape sa odlepil od Darien sa zdvihol ruku, v ktorej zvieral prázdnu fľašu. Chcel ukázať na Mac, ale zabudol pri tom na víno a neuvedomil si možné následky. Profesorkin zrak padol rovno na ňu. Ďalšie zhrozenie sa vystriedalo na jej tvári a počet vrások na čele sa zdvojnásobil.

„Víno! Vy dvaja ste pili alkohol?!“

„Severus! Prečo si ju nezahodil?“ pozrela Darien nešťastne na fľašu ignorujúc McGonagallovú.

„Slečna McBlightová, moja trpezlivosť a láskavosť k študentom má svoje hranice! Keď niekto behá po chodbách... to sa ešte dá odpustiť, ale aby niekto ťahal na dievčenské záchody dievča a popíjal tam alkohol, ktorý je len tak mimochodom na škole zakázaný... to nemienim len tak odpustiť!“ povedala profesorka veľmi nebezpečným tónom. Prižmúrila oči a ústa sa jej zúžili na tenkú čiaru.

„Ja som nikoho nikam neťahal,“ bránil sa Snape.

„Radšej mlčte, pán Snape!“ našpúlila ústa a sklamane si ho premeriavala.

„Nikdy som si nemyslela, že s vami raz niekedy budem mať podobné problémy. Buďte si istý, že sa o tom dozvie profesor Slughorn. Hneď teraz! Budem trvať na prísnom treste a obidvom vám strhávam po tridsať bodov!“ ukázala na dvere a naznačila im aby sa pratali. A aby toho nebolo málo, tak pri východe sa ani jeden poriadne netrafil do dverí. Otočili sa na McGonagallovú, ktorá len prevrátila očami a vystrčila ich von.

[ » na začiatok « ]