Kapitola:
Pridaná: 5.1.2009, 16:14:23
Čítaná: 5320×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Corona Reedová
Stručný dej: Corona chodí na Rokfort, často si pripadá ako neviditeľná. Ak chcete vedieť či sa to zmení čítajte túto poviedku

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » Moje teritórium 5 » Dobrá správa 6 » 6

Ešte v ten istý deň ako sa súrodenci dozvedeli že budú mať sestričku sa Corona rozhodla napísať spiatočný list rodičom.

Hneď po večeri odišla do soviarne, aby si požičala jednu zo školských sov. Predtým než veľkej hnedej myšiarke uviazala na nohu list, skontrolovala, či napísala všetko čo chcela a či nespravila chyby.

Milý rodičia,

Veľmi ste nás vašim posledným listom potešili. Ja aj Corvus máme z budúcej sestričky veľkú radosť. Dohodli sme sa že najkrajšie meno by pre ňu bolo Clea, ale rozhodujúce slovo máte prevdaže vy.

V škole ide všetko po starom, najme čo sa týka mňa. Corvus, keďže je tu len prvý rok, nemá žiadne problémy s učením, ale ani v ničom nevyniká. Myslím že všetko sa vyvynie časom.( Aj keď, madam Hoochová mi povedala že lietanie mu ide.) Čo sa týka Zloducha, sú ním uchvátení všetci prváci, no zatial sa ho našťastie nesnažia napodobňovať. Nemajte strach, keby sa Corvus pokúšal o nejaké vylomeniny dohovorím mu.

Ďakujeme za sladkosti, majte sa.

Corona

„Tak poď sem, neboj sa.“, prihovárala sa sove keď jej išla priviazať list k nohe. Len čo tak spravila, myšiarka rozprestrela krídla a odletela smerom k zapadajúcemu slnku. Corona ju chvíľu pozorovala, no zo svetla ju rýchlo rozboleli oči a tak upriamila pozornosť na iný smer. V zakázanom lese farené stromy pomali zhadzovali svoje lístie a odkrývali holé konáre. Kde tu medzi nimi boli aj ihličnany, preto les nikdy nebol bezfarebný.

Ako tak Corona pozerala von oknom začula, že po schodoch do soviarne niekto kráčal.

„Tá? Nath, môžeš mať ktorúkoľvek a tebe sa páči práve ona. Uznávam, je pekná ale veľa toho nenarozpráva... určite si si všimol.“, pobavene poznamenal Brian.

„Rozpráva sa s tými ktorých pozná. Daj tomu čas, uvidíš že sa so mnou raz dá do reči.“, povedal Jonathan keď vyšli hore. Zabratí do rozhovoru si zrejme nevšimli, že pri okne stojí Corona. Tá sa to snažila využiť a nepozorovane odísť no v tej chvíli sa Brian otočil a zbadal ju. Fľochol na ňu zamračeným pohľadom.

„To si ty?“, otrávene poznamenal.

„Ja.“, povedala Corona a znova sa otočila na odchod.

/Nebudem tu v tejto dusnej atmosfére. Chalanisko zjavne proti mne niečo má./, pomyslela si.

„Počkaj Corona, ja som sa s tebou vlastne chcel porozprávať!“, zavolal za ňou Jonathan.

Prekvapene sa otočila a videla Briana ako na neho pozrá s nadvihnutým obočím.

„Tak ja vás tu nechám. Čav Nath.“, povedal Brian a odišiel preč popri Corone (ako vždy, nezabudol sa na ňu zamračiť).

„No o čo ide?“, spýtala sa a sadla si na drevenú lavičku na kraji soviarne.

„No takto... neviem či vieš... no teda aspoň myslím že vieš... iste si si všimla...“, nervózne sa snažil vykoktať Jonathan, no Corona ho prerušila.

„Áno, všimla som si že sa ti páči Alpheka.“

Jonathan na ňu prekvapene pozrel.

„Je to tak vidno?“, zdesene sa spýtal.

„Nath, môžem ťa tak volať však, si ŠTRAŠNE nenápadný keď na ňu pri raňajkách, obede, večeri alebo v klubovni zízaš, pričom ti zakaždým padne minimálne vidlička, maximálne spadneš ty.“, povedala s úškrnom na perách.

Telesne vcelku zdatný Jonathan jej totiž v poslednom čase pripadal (väčšinou v blízkosti Alpheky), ako úplné nemehlo. Bolo zábavné pozorovať ako dovtedy takmer neohrozený a sebavedomý chalan zemil na pomotaného chaotika.

„Ó nie!“, povedal s vyvalenými očami.

„Ó áno!“, pobavene zareagovala Corona.

„Myslíš že si to všimla aj ona?“

„Pravdepodobne.“

„Kruci! Teraz vyzerám ako totálny magor.“, povedal nešťastne a dlaňou si chytil čelo.

„Nie nevyzeráš.“, snažila sa ho utešiť.

„Myslíš že by som u nej mohol mať aspoň minimálnu šancu?“

„Podľa mňa určite.“

„Myslíš to vážne?“, neveriacky sa spýtal.

„Áno ale jednoduché to mať nebudeš. Alpheka je veľmi plachá a hanblivá. Najskôr sa staň jej kamarátom.“, navrhla Corona Jonathanovi.

/Nemusím mu predsa hovoriť, že sa mi Alpheka priznala, že sa jej Nath páči. Nech si nenamýšľa/, pomyslela si v duchu.

„Nejaký návrh?“, spýtal sa s nádejou v hlase.

„Hmm... nechaj ma rozmýšľať.“, povedala Corona a zvraštila čelo. Dať tých dvoch dokopy by nemuselo byť až také zložité...

„Prišla si na niečo?“

„Psst!“

Dôležité je nájsť vhodnú príležitosť kedy by sa mohli osamote stretnúť a tak trochu tomu prispôsobiť okolnosti.

„Nath! Veď ty si hlavný prefekt!“

„Vážne? Nevšimol som si. Ale ako to preboha teraz súvisí s...“

„Ticho!“ zahriakla ho Corona. „Počúvaj ma. Ako hlavný prefekt máš predsa aký-taký vplyv na určité veci.“

„Ako napríklad...?“, nechápavo sa spýtal.

„Halloweensky večierok!“ nadšene zvolala. „Keď chceš, pomôžem ti ho zorganizovať. Nemusí to byť taká nuda ako každý rok. Môžeme požiadať riaditeľku aby nám prefektom prenechala organizáciu večera. Každý by prišiel v kostýmoch. Zajednáme hudbu, vyzdobíme sálu...“

„Corona brzdi. Nechcem ti kaziť to nadšenie ale ako to súvisí so mno a Alphekou?“, nechápavo sa spýtal a nervózne chodil po soviarni.

„Jednoducho. Každý bude v ten večer v dobrej nálade, všetko bude také voľnejšie, chápeš. Navyše, študenti budú v prestrojení, takže aj taká hanblivka ako Alpheka bude odviazanejšia, keďže nikto nebude vedieť že je to ona. Ty ju potom požiadaš o tanec alebo čo a...“

„Si génius Cori.“, nadšene zvolal Nath. „To je výborný nápad. Vieš čo? Idem rovno do riaditeľne a vypýtam si povolenie. Stretneme sa v klubovni, tam ti poviem ako to dopadlo a môžeme začať premýšľať čo treba. Maj sa.“, povedal, prudko sa otočil a vrazil do zárubne od dvier.

„Hups.“,zachechtal sa a zamieril dolu schodmi.

„A Nath?“, zakričala za ním ešte Corona.

„Áno?“, spýtal sa keď vybehol naspäť.

„Hlavne v kľude.“, povedala a dusila v sebe smiech.

_________________________________________________________________

Je tu 6. kapitola, tentokrát bez názvu. Nič ma totiž nenapadalo :D

Potešia ma hviezdy, ocením komentáre. Ďakujem za váš čas strávený čítaním tejto poviedky.

[ » na začiatok « ]