Poviedka:
Pridaná: 30.12.2008, 21:00:09
Čítaná: 4320×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Ariana Dumbledorová, Albus, Aberforth

Literárna forma: próza
Žáner: tragédia

Príbeh Ariany Dumbledorovej ako ho nepoznáme. (Inak bude to skôr opis, ako dialógy, ale to mám takú blbú náladu)

___________________________________________________________________________

Bola teplá letná noc. Na oblohe svietilo mnoho a mnoho hviezd. V nemocnici v Humusinách nad Pláňou sa práve narodilo jedno nádherné bábätko. Šťastná mamička ho držala v náručí. Dala mu meno Ariana. Mala blonďavé vlásky a nádherné modré oči. Všetci v nemocnici vravievali že sa narodila pod šťastnou hviezdou. A naozaj, vtedy na oblohe svietila jedna hviezda jasnejšie než ostatné.

* * *

Ariana Dumbledorová bola vždy milé, veselé a zvedavé dievčatko. Jej dvaja starší bratia sa s ňou hrávali a robili neplechu svojej mame. Otcovi brávali prútik a pokúšali sa vyčarovať si niečo. Buď sa im zjavili veľké ružové bubliny s vôňou kvetov, alebo v lepšom prípade, niekde spadla skriňa plná čarodejných kníh. Ani pre tie huncútstva, ich však rodičia neprestali mať radi.

* * *

Keď mala Ariana asi 6 rokov a jej bratia a mamou boli práve na nákupoch v meste a otec sedel v dome, Ariana zobrala bratov prútik a hrala sa s ním v záhrade. Aberforth nikdy nevedel kde má prútik, a tak to bolo aj dnes. Ariana mala izbu hneď vedľa jeho, a keď videla pootvorené dvere, nepremohla zvedavosť a nakukla do nej. Pod jedným z vyťahaných tričiek, ktoré nosil Aberforth po dome zbadala tenkú paličku. Zobrala ju a vyšla do záhrady. S úprimnou zvedavosťou sa pokúšala niečo dokázať, keďže bratia jej nikdy nedovolili čarovať. Tento krát však nikde nespadla skriňa, ale z prútika vyšľahli iskry. Bol to nádherný malý červeno-zlatý ohňostroj. Zároveň aj vydával tichú hudbu. Keď hudba stíchla a ohňostroj zhasol, začula Ariana náhly pohyb. A vtedy spoza plotu vybehli traja chlapci asi o 6 rokov starší. Boli to muklovia, ktorí ju zrejme pozorovali spoza plotu.

„Ahoj maličká,“ povedal jeden z nich.

„Ako si to spravila? Hmmm...“

„J-ja n-nev-viem...“ Ariana bola prestrašená, a bála sa toho čo jej spravia, keď im nepovie ako to spravila.

„Ale no tak.... Inak ti niečo spravíme.“

Vtedy si ten najväčší z nich všimol prútik, ktorý jej ochabnuto visel v ruke. Rýchlym pohybom jej ho vyšklbol a začal ním mávať. „Hókus–pókus!“ Tí dvaja sa začali smiať.

„Nechajte ho! Nie je môj!“ Ariana začala plakať.

„Vieš čo? Keď nám to nechceš povedať, tak....(hmmm) asi zlomím tento kus dreva.“

Skôr než stihla niečo urobiť, chlapec prelomil prútik a z neho začali sršať iskry. V ľaku ho zlomil ešte niekoľko krát, až z neho boli malé kúsky a bolo vidno vlas jednorožca. Chlapci sa zľakli.

„Čo.... čo sa to robí?“ Boli totálne vykoľajení.

Ariana začala plakať. „Nemali ste ho lámať...“

„Zavri hubu.... alebo vieš čo, zavriem ti ju sám.“ A zo samého ľaku a hnevu jej nastrkal prútik do úst, a donútil ju aby ho zjedla. Potom bezhlavo utiekli.

* * *

Aberforth nikdy neprišiel na to, čo sa stalo s jeho prútikom. Ariana však už nikdy nebola ako predtým. Nevedela čo sa stalo, ale nikomu o tom, že má v sebe polámaný prútik nemohla povedať. Jediné čo vedeli bolo, že niečo jej spravili tí traja chlapci. Percival šiel za nimi, za to čo spravili jeho dcére a skončil v Azkabane.

Kendra, spolu s dvoma synmi a dcérou sa presťahovali do Godricovej úžľabiny.

* * *

Ariana mala sem tam výbuchy magickej sily. Jej rodina si myslela že je to kvôli tomu, čo jej urobili tí chlapci, ale bola to sila prútika, ktorá sa spojila spolu s jej vlastnou čarodejnou silou. Kendra ju držala doma. Priveľmi sa bála že by sa niekomu niečo stalo. Najviac sa však bála o ňu. Nechcela ju dať do nemocnice sv. Munga, pretože by si ju tam nechali, a robili na nej pokusy. A tak sa o ňu starala doma. Aberforth bol je oporou. Vždy vedel Arianu prinútiť jesť, či utíšiť, keď mala záchvat. Albus mal 11 rokov. Začal chodiť do Rokfortu. V škole ho považovali za syna toho, ktorý neznášal muklov. Neskôr sa však stal tým najtalentovanejším študentom.

Ariana tým stratila brata a kamaráta.

Rodina Dumbledorovcov sa skamarátila so susedkou Bathildou, ktorá im pomáhala, hoci ju najprv vyháňali.

* * *

Jedného dňa, keď už aj Aberforth bol na Rokforte bola Ariana doma iba s mamou. Ariana si myslela že prútik v jej bruchu stratí moc, a už jej nebude prekážať. Zároveň dúfala že sa nerozloží, lebo by jej tam určite nejaké časti ostali a už by sa nikdy nevybral von. Totiž si bola istá že ak pôjde možno raz na Rokfort nejak im oznámi, že má v bruchu prútik. Bolo to však inak. Albus a Aberforth, ktorí jej hovorili o škole keď prišli jej to zhoršili. Z nich vychádzala silnejšia mágia, ktorá dodávala prútiku, v Arianinom bruchu silu a moc. A tak v teň deň bol jej výbuch oveľa silnejší než kedykoľvek predtým. Mama sa ju snažila upokojiť a pri tom utrpela zranenia, na ktoré neskôr umrela.

* * *

V Ariane sa niečo zlomilo. Kúzlo aj prútik. Povedala bratom to čo im predtým nemohla povedať. Oni s tým však nemohli nič urobiť. Neboli dospelý, nemohli čarovať mimo školy, hoci sa to Aberforth pokúšal.

K Bathilde vtedy prišiel Gellert Grindelwald. Albus prestal hľadať spôsob ako Ariane pomôcť, a skamarátil sa s Gellertom. Aberforth to považoval, za rovnako zlé ako by ju zabil. Neskôr však prišiel na riešenie. Povedal ho Albusovi.

„Albus, myslím že som prišiel na to ako pomôcť Ariane.“

„Určite je to blbosť, nechaj to. Buď si ublížiš ty, alebo ublížiš Ariane,“ povedal a ďalej niečo čítal.

„Albus, toto je dobrý nápad a súvisí a s tebou a tvojím kamošom.“

„Vieš že nie je môj kamoš...“ zavrčal Albus.

„Ale bol, len sa ho nemôžeš zbaviť, pretože si na neho moc milý. Ale ja ti pomôžem. Vyžaduje to však klamať. To ti však nerobí problém.“

„A čo to je.“ Albusa to konečne začalo zaujímať.

„Pozveš Gellerta sem. Ja ho naštvem. Arianu to zmetie, ale nedostane výbuch.“

„A čo nám to pomôže?“

„Určite pošle na ňu nejaké kúzlo. Trochu o ňom viem. Ja ju však ochránim. Ešte predtým použijem to kúzlo, čo ti vravel Gellert, vieš na ktoré myslím.“

„Nie, neviem...“

„To o ktoré ste sa veľmi nezaujímali. Ochráni ju pred všetkým okrem Avady Kedavry, ale bude vyzerať mŕtva. Gellert utečie, to viem. My jej spravíme pohreb. Ty už budeš mať 17. Vyberieš z nej prútik. Trochu ju pretrasfigurujeme. Možno by sme jej mali vymazať pamäť a poslať niekdeinde.“

„Vážne by si to spravil?“

„Áno...“

„Ale ešte nemáš 17 a...“

„To nevadí, nič sa nezistí, to kúzlo nie je známe, nedá sa odhaliť.“

„Tak fajn. Tak o mesiac to spravíme.“

„Prečo tak neskoro?“

„Aby to nebolo podozrivé.“

„OK.“

* * *

Albus s Aberforthom spravili všetko ta ako chceli. Aberforth zlomil Albusovi nos. Nakoniec totiž oľutoval, že Ariana odišla. Rozhodol sa ju potom nájsť. Nikdy sa mu to však nepodarilo. Ariana si žila ďaleko od nich. Vyštudovala Beauxbatons, stala sa liečiteľkou a svoj život ukončila v svojich 50-tich. Nikdy sa nevydala, hoci mala svoje lásky.

___________________________________________________________________________

Túto poviedku venujem všetkým ktorí si ju prečítajú.

PS: Táto poviedka je jednorázovka, ale možno niekedy napíšem pokračovanie o tom čo sa stalo Ariane, keď stratila pamäť. A keď pochybujem že sa mi bude chcieť :)

[ » na začiatok « ]