Kapitola:
Pridaná: 27.3.2007, 16:38:13
Čítaná: 4146×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sirius Black, James Potter, Remus Lupin, Peter Pettigrew
Stručný dej: V Pomste Vám chcem opísať život Siriusa Blacka, od obdobia keď stretol James Pottera a spriatelil sa nim. Písala som to iným štýlom ako ste možno zvyknutí. Prítomnosť som prekrývala s minulosťou. Pomaly ale isto chcem napísať všetko, od ich stretnutia vo vlaku, premeny na animágov, po uväznenie Siriusa, až nakoniec jeho smrť. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, tragédia

Kapitola: 1 » Začiatok i koniec 2 » Priateľ alebo zradca? 3 » "Nedáš si čaj?"

„Black! Potter! Čo to prepána stávarate?“ Profesorka McGonagallová sa k nim blížila, po chodníku. Na slnkom zaliatom dvore sa študenti prechádzali, učili na VČÚ, alebo len tak oddychovali. Sirius pozrel na Jamesa a šepol.

„Tvár sa nevinne!“ zasyčal a nastrúhal grimasu. V očiach sa mu odzrkadľovala anjelská nevinnosť. Obočie trosku nadvihol, čím sa mu spravili na tvári mierne vrásky, ktoré dodávali jeho tvar 100% efekt. James na neho len vyvalil oči,

„Grimasa!“ priam zaštekal Sirius a James ju ihneď vystrúhal. Práve k nim dorazila profesorka.

„Čo ste sa zbláznili? Prečo ste to spravili? Veď ste tú sovu priam zabili! Ako ste sa opovážili ju zostreliť pomocou čarov? Čo ste vari stratili rozum?“ Profesorka McGonagallová sa triasla od hnevu a hrôzy. Oni však len pokrčili plecami. , A ešte sa tvária ako neviniatka! Ach...´ pomyslela si.

, Čo im len vymyslieť? Aký trest by bol pre nich ideálny?´ rozmýšľala. Je isté, že potrestať ich musím! Toto už presahuje medze! Keďže ju nič nenapadlo, rozhodla sa ísť aspoň dať do „poriadku“ sovu.

„Za mnou!“ zavelila. Zobrala do náručia sovu, ktorá prestrašene gúľala očami. James a Sirius sa vybrali za ňou. Išla rýchlo. Priam za ňou behali. Vybrala sa smerom k malej chalupe. Pred ňou bol veľký človek, avšak jeho tvár bola ešte mladá. Akoby osemnásťročná.

„Hagrid! Potrebujem tvoju pomoc. Túto sovu...,“ odmlčala sa a vrhla na Siriusa a Jamesa nahnevaný pohľad, „ títo...,“ zase sa odmlčala a zhlboka na nadýchla, akoby jej došiel všetok vzduch, „mladí....ehm....páni... zostrelili. Ma zranené krídlo, treba ju ošetriť. A...ešte.....“ dodala víťazoslávne , akoby ju niečo napadlo. „Aby sa mladí páni naučili správať sa k zvieratám úctivo, budú ti pomáhať. Nielenže ošetria sovu, ale ti aj pomôžu pri ošetrovaní iných zranených zvieratok z lesa. A budú to robiť do konca školského roka. A to je bodka, takže nechcem počuť žiadne reči!“ dodala, keď videla, že sa chlapci pokúšali začať protestovať. Otočila sa a odišla.

„Takže....hm... som Rubeus Hagrid. Pre vás len Hagrid. Smiem sa niečo spýtať?“ predstavil sa a otvoril dvere chalupy. Rukou ich pozval dnu. V chalúpke bola len jedna miestnosť, ktorá slúžila ako kuchyňa a zároveň aj spálňa.

„Jasné,“ odpovedal James a čakal. Hagrid sa vybral ku dresu a vytiahol čajník.

„Nedáte si čaj?“ nadhodil akoby len tak mimochodom.

„Nedáš si čaj?“ Petrova teta sa na neho usmiala. Bola to už starenka. Na kedysi peknej bucľatej tvarí mala hlboké vrásky. Keď sa usmiala, odhalila, že aj zuby jej už vypadali. Sirius, ktorý už hodinu hľadal Petra nemal čas.

„Viete, nemám čas. Takže... Peter tu nebol už mesiac? To je divné...veď ma iba vás!“ Sirius sa zamyslel. ,Peter musel predpokladať, že ho budem hľadať tu!´

„Tak už pôjdem. Ďakujem za sušienky,“ rozlúčil sa a otočil sa. Prešiel cez chodbu, keď mu vtom padol pohľad na jeden lístok. Bol to lístok od vlakovej stanice v Londýne. Bol iba mesiac starý, ale stačilo mu to. ,Thuri´s street.´ prečítal a zaplo mu. Peter musí byť tam! Tam sa zdržiava.

„Ahoj! A zastav sa aj nabudúce. A kto ste mladí pán? “ Rozlúčila sa s nim starenka a otvorila dvere.

„Len či to nabudúce aj bude...“ šepol Sirius, otočil sa a odmiestnil sa.

„To je divné. Prečo som otvorila dvere, keď tu nikto nebol? Ale bol, ako to že si nič nepamätáš? Ale nebol! Bol! Nebol! Bol...Ale prečo tak zrazu zmizol? Veď ti vravím, že tu nebol...“ takto sa potichu so sebou hádala, starenka, ktorú trápila hlboká skleróza.

Thakže asi toľko. Keďže ma už nemenované osoby pritlačili k múru, a prinútili ma niečo napísať, tak som sa rozhodla napísať. Je to krátka kapitola, oproti predchádzajúcim, ale potom tho už bude....Okrem toho, ja za to nemôžem, že som mala len limit týždeň....Ake čakám vaše pripomienky a kritiku sovkou. :)

[ » na začiatok « ]